Vyhrala láska ku kresleniu. Kedy? Keď Simona Čechová premýšľala, či sa má vo svojej kariére venovať marketingu alebo ilustrovaniu. Vďaka tomu, že počúvla svoje srdce, robí presne to, čo ju baví. A to si všimli tiež jej klienti, medzi ktorých patrí napríklad VÚB banka, WeTransfer, Slovart či Ikar.
Pre kariéru ilustrátorky sa Simona Čechová vedome nerozhodla a ani ju neplánovala. „Prišlo to tak prirodzene, no na to, že mám 31 rokov sa ilustrácii venujem pomerne krátko, približne 8 rokov. Teda ak to porovnám s inými kolegami, ktorí už odmalička chodili na základné, stredné alebo vysoké umelecké školy,“ ozrejmuje bližšie. Nič podobné totiž sama neabsolvovala, kreslenie ju však vždy bavilo.
Obávala sa, že ju ilustrovanie neuživí
K ilustráciám sa dostala až počas štúdia reklamného dizajnu a marketingu na britskej University of Bedfordshire. Jeden z profesorov ju totiž prehováral, aby sa začala viac venovať práve tejto oblasti, no ona si nedokázala predstaviť, že by ju v budúcnosti mohlo ilustrovanie uživiť. „Pravdupovediac som mala vždy rešpekt pred ľuďmi, ktorí sa na túto cestu dali,“ pripúšťa.
Živiť sa kreslením obrázkov, pracovať sama za seba, plánovať si čas, projekty a zároveň zarobiť dosť peňazí na to, aby si dokázala zaplatiť účty, žiť aktívny život a niečo i ušetriť, jej preto pripadalo nesmierne ťažké, no podarilo sa. Po absolvovaní medzinárodného marketingu na škótskej Edinburgh Napier University niekoľko rokov pracovala v odvetví, ktoré vyštudovala, a popri tom ešte kreslila.
Takto vyzerá Malý princ očami slovenskej ilustrátorky Simony Čechovej. Foto: archív Simony Čechovej
„Až som dospela do štádia, v ktorom som si uvedomila, že nedokážem robiť obe veci na sto percent. Prísť večer domov z práce, znovu si sadnúť za počítač a pracovať do noci alebo celé víkendy, bolo vyčerpávajúce. Začalo sa to odzrkadľovať nielen na mojej práci, ale aj na vzťahoch,“ vysvetľuje. Keďže ilustrácia ju čoraz väčšmi napĺňala, tak mala jasno v tom, čomu sa bude ďalej venovať.
Oslovila ju VÚB banka, WeTransfer, Slovart i Ikar
Medzi prvé projekty, do ktorých sa Simona pustila už ako ilustrátorka a utkveli jej v pamäti, patrí obálka prvého tlačeného čísla magazínu Egreš, z ktorého je dnes už vydavateľstvo detských kníh i pohľadníc. „Mám to šťastie, že ponuky na spoluprácu mi chodia akosi samé od seba. Zatiaľ som nikdy nemusela riešiť ako osloviť potenciálnych klientov,“ hovorí.
„Verím tomu, že ak niekto robí niečo rád, nejakým spôsobom k sebe priťahuje príležitosti a ľudí. No a tiež je dobré mať svoj web, Instagram, Facebook,“ tvrdí. Jej práca je digitálna, nepotrebuje teda veľa – len počítač a grafický tablet.
Takto vyzerala spolupráca šikovnej ilustrátorky na magazíne Magnus. Foto: archív Simony Čechovej
Takto vyzerala spolupráca šikovnej ilustrátorky na magazíne Magnus. Foto: archív Simony Čechovej
Inšpiráciu, motiváciu i energiu jej pri tvorbe ilustrácií dodáva predstava spokojných klientov. „Vždy si tiež spomeniem na toľkokrát opakovanú vetu môjho vysokoškolského profesora: Limitation is the mother of inspiration,“ ozrejmuje. Vo svojej práci teda Simona tvorí ilustrácie na mieru. Spolupracovala napríklad s magazínom Magnus, časopisom Raketa, Folk publishingom, Visegrad Fundom, WeTransferom, VÚB bankou, Divadlom Jána Palárika v Trnave, Slovartom aj Ikarom.
V každom jednom projekte ale necháva obrovský kus seba. Veľa času na voľnú tvorbu nemá, no nedávno sa jej podarilo vydať svoju prvú autorskú knižku pre deti s názvom Včelár Jožko. Je to príbeh o samote a o tom, aké krásne je sa o niekoho starať a ako to môže človeku zmeniť život. „Trvalo rok a pol než uzrela svetlo kníhkupectiev. Z toho je dobre vidieť, ako nemám čas na svoje veci. Je to ale výborný relax popri komerčnej práci,“ opisuje bližšie.
Tandem Čechová, Hvorecký a Monokel
A na ktorý svoj projekt ešte rada spomína? Vraj ju skutočne bavilo pracovať na knižke Bratislava – Čarovná metropola. „Zbieram krásne ilustrované knižky a hlavne picturebooky,“ vysvetľuje. Tie si rada nosí zo zahraničia. A to najmä, ak sa venujú konkrétnym krajinám, hlavným mestám či významným osobnostiam. Za úplne skvosty teda považuje ilustrovaných sprievodcov od Miroslava Šaška – Toto je Londýn alebo Toto je Rím.
„Veľmi dlho som túžila spraviť takúto knižku o Slovensku, aby moji zahraniční priatelia videli, že aj naše Slovensko je krásne,“ vraví. Nuž a potom Simonu oslovil Peter Michalík z vydavateľstva Monokel, či by mala záujem vytvoriť spolu s Michalom Hvoreckým takýto picturebook o Bratislave. Vďaka tomuto projektu si splnila svoj sen.
Spoluprácou na projekte Bratislava – čarovná metropola si Simona splnila svoj veľký sen. Foto: archív Simony Čechovej
No a tandem Čechová, Hvorecký a Monokel neostal len pri jednej spolupráci. Práve teraz majú rozbehnutý ďalší picturebook. Ním chcú vzdať poctu Ľudovítovi Fullovi pri príležitosti 50. výročia založenia Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. „Ak všetko pôjde ako má, na jeseň by mal byť dostupný v kníhkupectvách,“ približuje Simona.
Okrem toho tiež pracuje na ilustráciách pri príležitosti 70. výročia založenia divadla Andreja Bagara v Nitre. Pracuje tak na vizuáloch inscenácii klasík, akými sú Tisícročná včela, Lásky slečny Elliotovej a Robin Hood.
„Ja dúfam, že ma bude stále živiť ilustrácia. Verím, že i viac tej voľne tvorby bude. Viac autorských knižiek, možno aj nejaké veľkoformátové veci. Nechám to asi plynúť,“ uzatvára ilustrátorka.
