Po fúzii Avastu s jeho bývalým americkým konkurentom NortonLifeLock si ponechal podiel v novovzniknutej spoločnosti Gen Digital s pol miliardou používateľov, ale pohyby na burze vraj nesleduje príliš často.
Je jedným z autorov fantastického podnikateľského príbehu o antivírusovom programe Avast a dnes patrí k najbohatším Čechom. Eduard Kučera ani po sedemdesiatke nestráca elán.
„Či som aktívny aj po sedemdesiatke? Kto nie je?“ zažartoval Eduard Kučera v telefonáte, keď sa dozvedel, že ho redakcia Forbesu nominovala do výberu 7 nad 70.
„Záleží, čo znamená slovo aktívny. Pre mňa napríklad to, že ráno vstanem z postele. Keby človek nebol aktívny, tak je mŕtvy, nie?“ poznamenal Kučera s istou dávkou odstupu a s ľahkou iróniou, ktorá mu je tak trochu vlastná.
Treba dodať, že ani počas dňa sa podľa Forbesu 14. najbohatší Čech s majetkom 1,3 miliardy eur (33,9 miliardy korún) nenudí.
Po fúzii Avastu s jeho bývalým americkým konkurentom NortonLifeLock si ponechal podiel v novovzniknutej spoločnosti Gen Digital s pol miliardou používateľov, ale pohyby na burze vraj nesleduje príliš často.
Používate hrozné slová, mňa nič neženie. Sám seba určite nikam neženiem.
Ja tam nič nestaviam ani nerozhodujem o tom, kto tam bude šéfovať alebo variť, len mi raz mesačne príde faktúra na 4 milióny eur, ktorú zaplatím. Teda okrem toho, čo som zaplatil jednorazovo (trojica miliardárov kúpila hotel v roku 2019 za takmer 240 miliónov eur, pozn. red.) Dokonca aj faktúru za mňa vyplní niekto iný, ja ju len odkliknem. Samotná rekonštrukcia sa vlečie, netušili sme, že hotel je takmer na spadnutie.
Čelili sme značnej nepriazni úradov, susedov a politikov. Všetci si mysleli, že sme hotel kúpili, aby sme na ňom zarobili. Že postavíme nákupné centrum alebo bytový dom. Že zničíme život všetkým v susedstve, ohrozíme deti z priľahlej školy azbestom.
Cítil som sa ako podlý developer, cítil som veľkú nenávisť. Možno sa tým ľuďom nepáči, že tam už nebudú môcť chodiť do bazéna, posilňovne alebo na obed, pretože tieto služby tam budú za inú cenu. Fairmont je jeden z najdrahších reťazcov na svete.
Hotel bude dosahovať rovnaký zisk, ako keď bol prázdny. Odhaduje sa, že EBITDA bude desať miliónov eur ročne, čo sme mali aj predtým. Hrubý výnos bude výrazne nižší ako štyri percentá, takže to považujeme skôr za charitatívnu akciu.
Chceli sme aspoň trochu zveľadiť priľahlé Námestie Miloša Formana, vybudovať tam obchod alebo kaviareň, sklenenú kocku evokujúcu tradíciu českého sklárstva, ale za päť rokov sa nám to nepodarilo. Pripravili sme veľa projektov a všetky boli odpálené. Je to nepriechodné. Teraz sme v situácii, že možno budeme musieť námestie premeniť na parkovisko.
Samozrejme, pre nás všetkých je to srdcová záležitosť. V hoteli som mal svadbu, promócie, z času na čas som tu vyzdvihol svojho otca. Býval to dobrý hotel, závan Ameriky na začiatku 70. rokov.
Z pozície majiteľa má veľa nedostatkov, ktoré sú pre dnešných hostí problematické. Tým, že bol navrhnutý koncom 60. rokov, veľkou komplikáciou sú nízke svetlé a výška jednotlivých poschodí. Z dnešného pohľadu je absurdné, aby boli izby vysoké 2,7 metra, ale tak to bolo vtedy postavené, hostia to budú musieť vydržať.
Ako hovorí klasik vo filme Gombíková vojna, keby som to vedel, tak by som sem nešiel. Samozrejme, že by som to už neurobil. Chcete niečo zlepšiť, ale vo výsledku vám nadávajú do hnusných ľudí.
Ako patrón Nadačného fondu Neuron možno nachádzate lepšiu atmosféru vo vedeckých kruhoch?
Určite, to je taká radosť, úplný opak. Očakáva sa od nás len finančný príspevok. Najlepších vedcov vyberajú najlepší vedci a je radosť zistiť, že Česi niečo objavili.
Moja malá predstava je, že vedci nemusia cenu použiť ako grant na ďalší výskum, ale môžu si kúpiť čokoľvek. Možno ísť na predĺženú dovolenku s rodinou. Zvyčajne ju však aj tak vložia späť do svojho výskumu.
Čo vás k tomu motivuje?
Myslím si, že lásku k poznaniu a vede by mal mať v srdci každý, nielen podnikatelia. Rovnako ako vôľu podporovať výskum vynikajúcich vedcov. Nezabúdajme aj na razantný nástup pseudovedy, ktorá silne ovplyvňuje mnohých ľudí.
Vy ste sa k podnikaniu dostali aj vďaka vede.
Ja som vyštudoval matfyz, chcel som sa stať fyzikom, ale súdruhovia mi to nedovolili, za čo im spätne ďakujem. Nezostávalo mi nič iné, len ísť do Výskumného ústavu matematických strojov, kde som začal pracovať s počítačmi, a hneď po revolúcii sme začali podnikať. Povedali sme si: „Bože môj, prečo pracovať pre niekoho iného, keď to môžeme robiť za vlastných podmienok a na vlastnú päsť?“
Šťastie je určite potrebné, ale tvrdá práca? Čo to znamená? Stavanie múrov? Spomínam si na príbeh o tom, ako sa deti v škole pýtali, čo robí otecko. Žiaci odpovedali, že ich otecko pracuje v pekárni, v továrni alebo opravuje autá. A moja dcéra povedala: „Môj otecko je celý deň v práci.“ A tak to nejak aj bolo.
Nemali sme tu žiadny hmatateľný výsledok, sedeli sme na stoličkách, povaľovali sme sa, rozprávali sme sa, občas sme niečo vymysleli. Asi sme viac premýšľali o tom, čo robíme. Neviem, či je to práca. Som v podstate veľmi lenivý človek.
Čomu teda pripisujete svoj úspech?
Tomu, že sme neopakovali vlastné chyby. Že sme sa pozerali na to, čo robia iní ľudia, a snažili sme sa poučiť z ich chýb. Odkedy firmu nevediem, odkedy sa stala viac korporátnou, teda ako zákazník rôznych inštitúcií, zisťujem jednu vec – ľudia vôbec nepracujú, iba to predstierajú a prezentujú, aká je to drina. Výsledok ich nezaujíma. Šéfovia to dnes majú ťažšie, pretože nevedia, ako z ľudí ten výsledok dostať.
Pokiaľ ide o dotiahnutie vecí do konca a realizáciu procesu, naozaj sme dreli ako voly. My sme si to však nemysleli a ani zamestnanci si nemysleli, že pracujú ako voly na poli. Všetci sme to považovali za veľkolepú zábavu. Aspoň v to dúfam! Dodnes sa stretávame s ľuďmi, ktorí u nás pracovali pred dvadsiatimi piatimi či tridsiatimi rokmi a všetci sa k nám radi vracajú.
Ste nejakým spôsobom zapojený do fungovania spoločnosti Gen Digital, ktorej súčasťou sa stal Avast?
Vlastním nejaké akcie Genu. Neviem, koľkým som akcionárom, nesledujem to, nie som ani v predstavenstve. Raz za dva týždne sa pozriem, ako sa akciám darí. Zistím, že to nie je nič moc, tak sa tým príliš netrápim. Negatívna emócia je negatívna emócia a vždy trvá dlhšie ako pozitívna.
To sme povedali aj našim zamestnancom, keď spoločnosť Avast vstúpila na burzu v roku 2018. Pamätali sme si, že v spoločnostiach, ktoré začali obchodovať okolo roku 2000, sa všetci zamestnanci neustále pozerali na burzu a boli z toho nervózni.
Foto: Forbes Česko, Benedikt Renč
Ak by akcie vzrástli o desať percent ročne, čo je na komoditné akcie celkom dobré, a denne by sa pohybovali o jedno percento, čo nie je veľa, z 210 obchodných dní v roku by sto dní klesali a stodesať dní o toto percento stúpali, takže by za rok vzrástli o desať percent.
Stodesať dní pozitívnych emócií však nepreváži sto dní negatívnych emócií. Radšej sa na to ani nepozerajte. Ak sa na to pozriete raz za mesiac a je tam plusové percento, je to takmer vždy pozitívne. Aspoň v tomto zjednodušenom príklade.
My ani tieto akcie nemôžeme jednoducho predať. Ak by sme chceli predať väčší balík, museli by sme to nahlásiť americkej Komisii pre cenné papiere a tiež by sme museli požiadať banku, aby ho za nás predala. Neočakávam však, že by som teraz niečo predával. Považujem to za poslednú časť môjho dieťaťa, ktoré sa rozpustilo na akciovom trhu.
Venujete sa investíciám, peniaze ste vložili do spoločnosti Rohlik, dátového startupu Keboola, českého výrobcu netkaných textílií PFNonwovens či novej centrály spoločnosti Gen na pražskom Pankráci. Podľa čoho sa rozhodujete?
Spravidla neinvestujem do Číny alebo Ruska. V komunistických krajinách sa veci môžu kedykoľvek zmeniť, možno sa rozhodnú všetko znárodniť bez náhrady, alebo tam nedajbože prídete a zatvoria vás. Nepovažujem sa za úspešného investora, hotel stál strašne veľa peňazí, výsledok sa pohybuje v nízkych jednotkách percent, ak vôbec.
Realitný biznis je v problémoch a Donald Trump nebude priať nízkym úrokovým sadzbám. Konzervatívny spôsob, ako zarobiť peniaze, je ísť po štátnych dlhopisoch, on tiež potrebuje, aby boli americké štátne dlhopisy populárne, aj keď samotná Amerika vo svete veľmi populárna nie je.
Aby som sa vrátil k vašej otázke. Väčšina mojich investícií je tak trochu klasická, takže nehnuteľnosti, akciové portfólio, fondy rizikového a súkromného kapitálu. V poslednom čase sa snažím spoluinvestovať s veľkými private equity fondmi, pretože si dobre pamätám, ako CVC pomohol spoločnosti Avast pri kúpe AVG a pri vstupe na londýnsku burzu. Bez nich by to bolo oveľa ťažšie.
Americkú politiku horlivo nesledujem, ale som zvedavý, či bude Trump poučenejší ako počas svojho prvého funkčného obdobia. Či nebude názor meniť zo dňa na deň. Bude to mať ťažké a zvyšok sveta s ním tiež. Uvidíme, ako sa mu bude dariť. Samozrejme, radšej by som videl na čele krajín iných politikov, ale tí chýbajú. Najmä v Európe.
Dnešným politikom chýba predstava o tom, čo by sme mali ako Európa robiť, máme zlé vízie.
Kto je pre vás vzorom skutočného politického lídra?
Samozrejme, politici ako Ronald Reagan alebo Henry Kissinger, v Európe generácia Margaret Thatcher, Helmut Kohl, v Rusku Michail Gorbačov.
Dnešným politikom chýba predstava o tom, čo by sme mali ako Európa robiť, máme zlé vízie. Nemôžeme zachrániť svet tým, že budeme pápežskejší ako pápež a budeme si myslieť, že to prospeje nám a svetu. Profitovať z nás bude najmä Čína.
Myslíte automobilový priemysel?
Nemám nič proti ekologickej dohode, ale tá nemôže prebehnúť za desať rokov. Nechápem, ako s tým mohlo súhlasiť Nemecko, ktorému to ničí priemysel. Síce sa bránime Číne, ale teraz tu budeme mať čínske autá namiesto nemeckých.
Lepšie nemecké automobilky aspoň montujú do všetkých svojich áut plug-in hybrid, aby mali nižšie priemerné emisie skleníkových plynov. Ale keď sa metodika sprísni, môžu skončiť ako Volkswagen, ktorý sa pustil rovno do čisto elektrických vozidiel a teraz o ne nie je taký záujem. Aktuálne nedokáže splniť celkové požiadavky na emisie a bude platiť pokutu alebo kupovať odpustky napríklad od Číňanov.
Možno to nakoniec dopadne tak, že predá svoje továrne Číňanom, ktorí potom nebudú musieť platiť európske clá. Ďalší dôsledok je, že prakticky nikto nevyrába lacné autá, ktoré by nahradili najstaršie a najmenej ekologické vraky.
A čo vy a elektromobilita?
Dnes som prišiel na elektromobile, mám ho na jazdenie po Prahe, na to je stavaný. Nemám iné auto ako BMW, vlastne som si nikdy žiadne iné nekúpil – teda svojim deťom som kúpil Véčka od Mercedesu, pretože majú toľko vnúčat, že by sa inde nezmestili.
Foto: Forbes Česko so súhlasom nadácie Neuron
V posledných rokoch ste prispeli aj k digitalizácii klasických českých filmov, dokonca ste získali Českého leva za mimoriadny prínos v oblasti audiovizuálneho umenia. Prečo ste sa do toho pustili?
Chodieval som na festival do Karlových Varov, kde sa vždy premietal jeden film, ktorý bol v tom roku zreštaurovaný. Navrhol som, aby sa takýchto filmov robilo viac, možno desať ročne. Môj prínos, okrem malého finančného príspevku, spočíva v tom, že som presvedčil Národný filmový archív, že tieto filmy nie sú ich, ale sú moje aj vaše, boli financované zo štátnych peňazí.
Úlohou archívu je spravovať filmy a dbať na to, aby sa nespálili. Kinematografický fond má na starosti zabezpečiť, aby v prípade potreby prinášali zisk. Všetci však vieme, že tieto filmy zarábajú len vďaka televíznemu vysielaniu, za ktoré musia stanice platiť. Samozrejme, mohli by platiť viac, ak by boli filmy kvalitnejšie.
Usilovali ste sa aj o to, aby bolo reštaurovanie kvalitnejšie?
Snažil som sa všetkých zúčastnených presvedčiť, že to nebudeme robiť najlacnejšie, ale najlepšie. Digitalizácia sa platila z nórskych fondov a pracovali na nej Maďari, pretože boli najlacnejší, ale výsledok bol mizivý. Som si istý, že výsledok z UPP je rozhodne lepší.
Presvedčil som všetkých účastníkov, že sa dohodneme na desiatich filmoch, ktoré sa budú každý rok digitalizovať pod hlavičkou karlovarského festivalu. Už teraz ich máme šesťdesiat. Cieľom je zreštaurovať ich 200 podľa zoznamu 200 najlepších českých filmov. Takže nás čaká ešte veľa práce.
Na ktoré zreštaurované filmy sa môžeme tešiť tento rok?
Viete, mám jednu skvelú vlastnosť – len čo sa zúčastním na výbere, či už filmu, alebo napríklad Podnikateľa roka, zasadnutie poroty sa skončí a ja zrazu zabudnem, kto vyhral. Takže vám to nepoviem, lebo si to nepamätám.
Mám však ešte kontroverznejšie nápady. Chcem, aby všetky tieto filmy boli dostupné online a zadarmo pre každého v Českej republike. To sa však zatiaľ nedarí.
Že by sa mali snažiť zarobiť, aby nám zarobili na dôchodok. Ale nie, týchto mladých ľudí určite netreba podpichovať. Fandím každému, kto sa snaží niečo urobiť a má pritom akýkoľvek úspech. Je lepšie získať šťastný život vlastnou usilovnosťou a nápadmi a nespoliehať sa na iných. Nie bojovať za štvordňový pracovný týždeň strávený na home office.
Tento zlozvyk nezastávam, čo zistili aj v Gene, kde súčasný riaditeľ tlačí na to, aby sa opäť začalo chodiť do práce. Budovanie sociálnych kontaktov je dôležité, ľudia môžu veľa vecí vyriešiť cestou na obed alebo diskusiou pri jedle, keď dajú hlavy dokopy.
A čo by ste odkázali svojmu tridsaťročnému ja?
Myslím, že všetko bolo správne. Teda, nebolo, bol to nesprávny čas. Pamätám si, keď nám v roku 1986 dovolili uvidieť film Amadeus. Tá oslava priemernosti, ohavnosti, že každý, kto vynikal, bol zlý, ma dohnala k slzám. Génius zomrel v biede a všetkým ostatným to bolo jedno.
V totalitných krajinách je vždy najdôležitejší priemer, všetci majú byť rovnakí. A z toho vyplýva, že nemôže existovať žiadny pokrok. Ak sa niekto pokúsi niečo vymyslieť, vyhodia ho alebo zatknú. Vedec musí byť geniálny, aby niečo vymyslel, aby niečo vynašiel. Doba mu musí priať. A rovnako aj podnikateľovi.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorkou je Aneta Šaferová.
