S čím ste sa hrávali, keď ste boli deti? Zaspomínať si môžete napríklad v Múzeu mesta Bratislavy, kde aktuálne vystavujú 1 600 historických hračiek. S autorkou výstavy Ako sa hrali naši, kunsthistoričkou Martou Janovíčkovou, sme sa zamerali na tie slovenské. Kde sa vyrábali tie najpopulárnejšie a najkvalitnejšie?
Obdobie od roku 1850 do prvej svetovej vojny sa označuje aj ako zlatá éra hračiek. Deti si našli čosi na hranie od počiatku vekov, no až v polovici 19. storočia začal vznikať hračkársky priemysel.
Na naše územie prenikali najmä hračky z Nemecka, už v roku 1856 tam napríklad vznikla známa hračkárska firma Märklin, ktorá však bola len jednou z mnohých. Rozbiehala sa aj výroba v Česku.
Škoda Favorit 136 L, VDI Rozkvet Banská Bystrica. Foto: Múzeum mesta Bratislavy / Sternmuller
U nás sa prvá výroba hračiek viazala najmä na rezbárske dielne a školy. Do zlatej éry spadá napríklad výroba drevených hračiek v Piargu, teda dnešných Štiavnických Baniach.
V rezbárskej škole študenti pod dohľadom pedagógov od roku 1896 vyrábali drevené zvieratká, figúrky či vozíky. „O kvalite ich hračiek svedčí aj zisk veľkej ceny na svetovej výstave v Paríži v roku 1900,” hovorí Janovíčková.
Porcelán pre malé gazdinky
V novozniknutom Československu mali rodičia viacero možností, ako deťom zaobstarať zábavky. Populárne v tom čase boli zahraničné katalógy veľkých obchodov, kde sa inzerovali najmä sériovo vyrábané hračky.
„Neskôr vznikali aj slovenské katalógy. Jozef Freistadt, ktorý mal v Bratislave v 30. rokoch asi najväčší obchod s hračkami, vydával časopis, kde okrem fotiek hračiek boli aj články pre deti a komiksy,” dodáva autorka výstavy.
Okrem katalógov a mestských hračkárstiev fungoval aj predaj na jarmokoch či priamo v dielni u remeselníka. Najčastejšou možnosťou však vtedy bola domáca výroba. Veď hračka ako dar bola stále raritou – a to aj na Vianoce.
Hračkárskymi hitmi tohto obdobia boli okrem prvých plyšových macíkov, bábik a skladačiek aj kópie predmetov, ktoré používali dospelí. „Boli to verné zmenšeniny. Napríklad súčasťou detskej kuchynky bola aj maličká porcelánová súprava. Vtedy nik neriešil, či si s tým deti neublížia. Museli sa s tým naučiť zaobchádzať,” vysvetľuje Janovíčková.
Nová nádej pre Kyjatice
Výroba hračiek sa v medzivojnovom období stala dobrou doplnkovou činnosťou pre oblasti, v ktorých sa ľudia živili najmä sezónnymi prácami. Hračky zhotovovali v čase, keď nebolo inej roboty. „Vznikli asi tri najväčšie strediská – v Starej Turej, Kunešove pri Kremnici a v Kyjaticiach neďaleko Hnúšte,” dodáva Janovíčková.
Kyjatické hračky. Foto: MAS Malohont
Podľa kunsthistoričky mala každá oblasť svoje špecifikum. V Starej Turej sa hračky vyrábali sústruhovaním a zdobili sa technikou zadymovania a vypaľovania. Kunešovské hračky vynikali svojou farebnou pestrosťou.
V Kyjaticiach vychádzali z tradície domácej výroby nábytku, ktorá siahala až do stredoveku. „Hračky sa tu vyrábali z bukových dosák a mali jemnú rytú výzdobu, ktorú vyrábali pomocou špeciálneho kružidla. Drevo potom morili na hnedočerveno,” vysvetľuje Janovíčková.
Táto tradícia prežíva dodnes. Vlani ju zviditeľnila crowdfundingová kampaň pre posledného výrobcu hračiek v regióne Ladislava Hedvigiho. Podporilo ju aj občianske združenie Čierne diery a ľudia na obnovu starej školy, ktorá sa má premeniť na hračkársku dielňu, prispeli viac ako 27-tisíc eurami.
Auto na kľúčik
Po druhej svetovej vojne pokračovali niektoré tradičné drevené dielne, kumšt tých zaniknutých sa podarilo zachrániť vďaka ÚĽUV-u, ktorého zamestnanci spolupracovali so starými majstrami, čo ovládali tradičné výrobné postupy.
Dievča s kohútom, Fiľakovské priemyselné závody, 1945-1946. Foto: Múzeum mesta Bratislavy / Sternmuller
Od 50. rokov sa však začínala aj u nás priemyselná výroba hračiek, hoci nie v takom objeme ako v Česku. Napriek tomu vznikali kvalitné hračky, z ktorých niektoré sa vyvážali aj na západ.
„Spomeniem napríklad podnik Tatrasmalt Pohorelá, v ktorom sa vyrábali vedierka s tlačenou farebnou výzdobou, rôzne lopatky, formičky, krhličky, ktoré si určite pamätá viacero generácií detí,” pokračuje kunsthistorička. Veľkým hitom však boli kovové autíčka – vozidlo VB, hasičov, autobusy či autá na kľúčik…
Od 60. rokov nastupujú aj plastové hračky. Aj s „detskými chorobami” materiálu. „Týkalo sa to napríklad stavebnice Janík, ktorú navrhol Ján Čalovka a vyrábala sa v Novej Bani. Použitý plast nebol kvalitný a skladačka sa časom rozpadávala,“ pokračuje autorka výstavy.
Vyrábal sa u nás aj maskot olympiády
Medveď Míša, VD Mlaď Handlová, 1979-1980. Foto: Múzeum mesta Bratislavy / Sternmuller
„Od začiatku roka až do Vianoc vyrobia šikovné ruky žien baníkov, ktoré pracujú vo výrobnom družstve Mlaď v Handlovej, plyšové hračky za viac ako 29 miliónov korún,“ oznamovala správa štátnej tlačovej agentúry v roku 1973.
Ďalší úspešný slovenský výrobca hračiek tiež vyvážal na západ – v 70. rokoch aj na predvianočný rakúsky trh.
„Mlaď sa zviditeľnila aj v roku 1980, kedy vyrábala Medveďa Míšu, oficiálneho maskota olympijských hier v roku 1980 v Moskve,“ pridala zaujímavosť Janovíčková.
„V Handlovej mali aj zaujímavý spôsob testovania hračiek. Predtým, než išli do skúšobne tovaru, dostali sa k deťom v miestnej škôlke. Boli teda overené v praxi,“ usmieva sa autorka výstavy.
Pamätníci si možno spomenú aj na pracovné autíčka z Tatrachemu v Trnave, modely rakiet z VSŽ Dubnica či autodróm z Kovoplastu Nitra.
Návrat drevených hračiek
Dnešná generácia mileniálov si z detstva zrejme pamätá plastovú skladačku Vega. V roku 1987 ju začala vyrábať spoločnosť Elektroplast Prešov, ktorá už predtým priniesla na trh skladačky Alfa alebo Stavebník. V Prešove dodnes vyrábajú plastové hračky, smerujú však k jedinému veľkoodberateľovi v Nemecku.
Stavebnica Vega, Elektroplast Prešov, 1985-1990 Foto: Múzeum mesta Bratislavy / Sternmuller
Súčasná ponuka hračiek sa s minulosťou nedá porovnávať – objemovo ju mnohonásobne presahuje. Ktovie, či súčasné deti budú mať generačné hračkárske symboly, akými v minulosti bola česká oranžová „tatrovka” či spomínané autíčka z Pohorelej.
„Je však zaujímavé, že sa do módy vracajú drevené hračky, po celom Slovensku nájdete mnoho výrobcov,” uzatvára Janovíčková. Výstavu Ako sa hrali naši si môžete pozrieť vo Výstavnej sieni Múzea mesta Bratislavy v priestoroch bratislavskej Starej radnice do 27. marca 2022.
