K veľkým festivalovým premiéram v Cannes či prebiehajúcich Benátkach patria aj niekoľkominútové potlesky postojačky. Prečo sa jednému filmu aplauduje chvíľu a inému celú večnosť?
Keď sa na festivale premietne očakávaná novinka, dočkáme sa krátko na to prvých recenzií a ich priemeru, ktorý môže dať približnú predstavu o kvalitách snímky.
Ešte rýchlejšie sa však dozvieme, aké dlhé mal film ovácie postojačky. Keď novinku Pedra Almodóvara nazvanú The Room Next Door sprevádzal v Benátkach rekordný 18-minútový potlesk, hneď to vzbudilo rozruch a logicky nastala otázka: Ak má film najdlhšie ovácie, je tým pádom najlepší?
Môže za to covid
„Ak sa bavíme o svetových premiérach, potlesk je vôbec prvá reakcia po skončení filmu, podľa ktorej tím tvorcov posudzuje, ako sa film páčil. Jeho dôležitosť je teda neodškriepiteľná a čím je dlhší, tým je dojemnejší,“ hovorí umelecký riaditeľ karlovarského festivalu Karel Och, ktorý má bohaté skúsenosti aj zo svetových akcií.
Dĺžku potlesku pritom ovplyvňuje celý rad ďalších faktorov. Téma, osobnosť a príbeh tvorcu, vzťah ku krajine, kde film vznikol. Stačí si spomenúť na premiéru Vĺn na tohtoročnom karlovarskom festivale, kde zážitok určite umocnila pálčivá téma z československej histórie. Výsledkom bol aplauz, aký v hoteli Thermal nemá obdobu.
„Bolo možné z toho s trochou nádeje odhadnúť divácky záujem o film – a ten je viditeľný,“ myslí si Och.
Trend nekonečných potleskov v posledných rokoch bezpochyby zosilnel, predtým išlo skôr o vzácnu udalosť. Môže za to zrejme covid, ktorý divákov prinútil viac si festivaly aj kinozážitky vážiť. Ovácie tak už nie sú vzácnou záležitosťou, ale koloritom veľkých a hocikedy aj menších premiér. Najčastejšie v Cannes, no aj v Benátkach a pokojne aj na menších festivaloch.
Prepadák aj napriek potlesku
Ako pripomenul web Screendaily, autori brazílskeho thrilleru Motel Destino do tlačových materiálov hrdo poznamenali, že film sa dočkal 14-minútových ovácií pri premiére v Cannes, v skutočnosti pritom veľký záujem zatiaľ nevzbudil.
„Doba ovácií v Cannes sa stala neformálnym spôsobom, ako zmerať mieru záujmu,“ povedal webu zdroj z európskej predajnej agentúry. „Nič vám to samozrejme nezaručí, ovácie neprinesú automaticky predajný úspech alebo ocenenia, avšak sú pozitívnym spôsobom, ako porovnávať – je to alternatívna mierka.“
Dĺžka potleskov sa dostáva do titulkov renomovaných filmových médií, až si z toho fanúšikovia robia na sociálnych sieťach srandu. „Takže na čokoľvek s potleskom kratším ako 15 minút sa nemá cenu pozerať?“ Alebo: „Štyri minúty potlesku = hodnotenie 4/10.“
Potlesk by často ani nemusel nastať, keby v publiku nesedeli tvorcovia, ktorým diváci chcú vyjadriť rešpekt. Dobre to ukazuje napríklad premiéra filmu Megalopolis tento rok v Cannes, ktorý podľa ohlasov skôr prepadol, no režisérsky návrat 85-ročného Francisa Forda Coppolu napriek tomu prinútil divákov vstať na sedem minút zo sedačiek.
Brad vs. Angelina
Vôbec najdlhšieho aplauzu sa dočkala v roku 2006 v Cannes snímka Faunov labyrint od Guillerma del Tora, kedy sa tlieskalo 22 minút. Medzi tromi „najlepšími“ sú ešte dokument Fahrenheit 9/11 od Michaela Moorea (20 minút) a snímka Bahno z Mississippi s Matthewom McConaugheym (18 minút).
To zrejme nie sú najzásadnejšie diela svetovej kinematografie, napriek tomu môže potlesk niečo napovedať. Tento rok sa napríklad 11 minút tlieskalo veľmi sľubne hodnotenému filmu Queer s Danielom Craigom, zatiaľ čo štvorminútový potlesk podľa všetkého ilustruje, že Vlci s Bradom Pittom a Georgom Clooneym zrejme ponúknu skôr priemerný zážitok.
Pitta v tomto ohľade „porazila“ aj jeho bývalá manželka Angelina Jolie s novinkou Maria, ktorej sa tlieskalo osem minút.
Že je to všetko bizarné porovnanie? Možno. „Že sa z merania potlesku stala disciplína, je vec možno trochu banálna, ale asi pochopiteľná vzhľadom na emocionálnu vyhrotenosť okamihu. Tí, ktorí ho zažili, si tie okamihy pamätajú veľmi dlho,“ upozorňuje Och.
A čím dlhšie sú, tým radšej ich tvorcovia vo vhodnej chvíli pripomínajú.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Ondřej Novotný.
