Family office je na Slovensku relatívne nová finančná služba. Jej poskytovatelia sa na trhu zatiaľ len udomácňujú.
Podnikáte desaťročia a vybudovali ste si majetok. Alebo ste topmanažér a vaša miera úspor sa blíži k vysokým desiatkam percent. Takíto majetní ľudia majú na správu majetku oveľa prísnejšie kritériá ako bežná populácia.
Pozerajú sa dopredu s úmyslom ochrániť aktíva tak, aby bolo o rodinu postarané, no aby sa majetok neprejedol a fungoval ako vankúš ešte dlho, aj po odchode pôvodcu aktív z tohto sveta. Túto úlohu plní family office.
Na Slovensku ide o relatívne novú finančnú službu, jej poskytovatelia sa na trhu len udomácňujú. Jedným z dôvodov je, že generácia podnikateľov, ktorá rozbiehala biznis v 90. rokoch, sa už dostáva do dôchodkového veku a niektorí jej členovia nemajú podnikanie komu odovzdať.
Family office, rodinná kancelária, zabezpečuje dlhodobú správu majetku, preto je jej súčasťou právne, daňové či účtovné poradenstvo. Podstatnou zložkou je však aj investovanie podľa zadaných kritérií. Konzervatívni klienti požadujú prekonanie inflácie, dynamickí zarábajú aj viac ako 30 percent ročne. Na ponuku niektorých zástupcov na slovenskom trhu sme sa pozreli bližšie.
Dlhá história
Hráčom s viac ako storočnou tradíciou je privátna banka Gutmann. Vznikla v roku 1922, dnes má pod správou aktíva v hodnote 28 miliárd eur. Primárne ide o majetok rodín z Rakúska, no aj susedných štátov, ako sú Taliansko, Česko či Maďarsko. Zhruba pred rokom vstúpila banka na Slovensko. Považuje ho za perspektívny a rastúci trh.
„Našimi typickými klientmi sú rodiny, ktoré získali majetok podnikaním a ďalej ho chcú zveľaďovať ako finančnú investíciu. Buď už z podnikania odišli a hľadajú spôsoby, ako majetok udržať pokope, alebo sú ešte biznisovo aktívni, ale časť peňazí chcú oddeliť a spravovať diverzifikovane,“ vysvetuje zástupca banky Gutmann na Slovensku Michal Štefaničiak. Medzi klientov patria okrem podnikateľov aj úspešní športovci, v zahraničí často aj právnici, lekári či univerzitní profesori.
Na Slovensku je tejto klientely zatiaľ pomenej. Potenciál trhu odhaduje na rádovo stovky Slovákov. Minimálny vstupný kapitál má banka nastavený na 500-tisíc eur v likvidnej podobe. Cieľom majetných ľudí je ochrániť aktíva pred rozdrobením a spotrebou a zabezpečiť ich prenos na ďalšie generácie. Využívajú na to buď súkromné nadácie, alebo zverenecké fondy. Slovenská legislatíva však ani jeden z týchto inštitútov nepozná. Súkromné nadácie ako nástroj na správu rodinného majetku síce boli v legislatívnom procese, ale návrh v Národnej rade SR neprešiel.
Záujemcovia sa preto obracajú na alternatívy z iných krajín, najčastejšie z Českej republiky alebo Rakúska. Slovensko tým prichádza o majetok.
„Na Slovensku je to pomerne nová téma, no v zahraničí sú už generácie ľudí, ktoré aktívne nepodnikajú, ale majetok zdedili. Často fungujú v civilných zamestnaniach. Formálne sú zaradení do bežného života, ich rodinný majetok je spravovaný niekde na pozadí,“ objasňuje Štefaničiak.
Dodáva, že rodinám to prináša benefity, ako financovanie vzdelania pre deti alebo finančná pomoc pri zdravotných komplikáciách. Bohatstvo teda nie je určené na bežnú spotrebu, aby sa nestalo, že niekto bude žiť len z dedičstva a nebude aktívny. Gutmann prostriedky investuje na finančných trhoch.
„Pre klientov je dôležité, aby mali prístup k aktívam za férovú cenu, preto u nás nie sú vstupné ani výstupné poplatky. Maržu tvorí len poplatok za správu, ktorý sa pohybuje okolo jedného percenta ročne,“ hovorí Štefaničiak.
Banka realizuje hodnotové investovanie, nekopíruje teda index. Investori majú záujem aj o zhodnocovanie prostriedkov v rámci private equity. Podľa Štefaničiaka sú prvé generácie pri investovaní agresívnejšie a chcú zarobiť viac. Neskôr sa však ich primárnym cieľom stáva zachovanie majetku a nie vysoký výnos za každú cenu.
„My na Slovensku prechádzame týmito fázami rýchlikom. Čím dlhšie budú ľudia majetok spravovať, tým menej sa budú hnať za výnosom, ale budú chcieť kapitál zhodnocovať bezpečne,“ myslí si bankár. Ako príklad slovenského klienta uvádza podnikateľa, ktorý za dvadsať rokov vybudoval medzinárodne úspešnú firmu zaoberajúcu sa biotechnológiami. V prospech spoločnosti mal pritom dlhý čas založené vlastné bývanie a každý mesiac starosť o výplatu zamestnancov.
„Bolo to dvadsať rokov stáleho stresu. Ani členovia rodiny nedokážu pochopiť, čím všetkým si zakladateľ prešiel, hoci sú mu vďační. Dnes nikto z potomkov nechce spoločnosť prevziať a viesť,“ približuje Štefaničiak. Podnikateľ sa preto rozhodol predať časť firmy a výťažok investovať na finančných trhoch. „Takýchto stredných firiem sú na Slovensku stovky. Je za nimi tvrdá práca a odriekanie. Ak zakladateľ sám nezabezpečí ochranu majetku, môže sa stať, že k nemu budú ďalšie generácie pristupovať ľahkovážne. Je tu veľké riziko, že majetok neprežije ďalšiu generáciu,“ približuje bankár.
Vyššie výnosy
Ďalším predstaviteľom odvetvia je One Family Office, ktorý vznikol v spolupráci s česko-slovenskou advokátskou kanceláriou Havel & Partners.
„Sme najväčšou právnickou kanceláriou v strednej Európe. Medzi našimi klientmi vidíme mnohých, ktorí v podnikaní nemajú nástupcov. Potrebujú nájsť partnera, ktorý im umožní ochrániť a spravovať majetok pre budúce generácie,“ vysvetľuje motív hlavný partner a investor Jaroslav Havel. „Dokážeme nahradiť tradičné dedičské konanie, ktoré má na Slovensku svoje limity, a vytvoriť inštitút, ktorý rieši vôľu zakladateľa ešte za jeho života,“ dodáva.
Riešenie podľa neho poskytujú súkromné nadačné fondy zriaďované podľa českého práva. Slováci ich využívajú pri držaní a správe majetku. One Family Office vznikol spojením a premenovaním aktivít vyvíjaných od roku 2007. Havel hovorí, že v ňom má jeho rodina všetko súkromné imanie. Tento rok otvorila rodinná kancelária možnosti aj pre iné rodiny.
„Preukázali sme, že to vieme robiť,“ opisuje Havel. Prízvukuje, že v uplynulých piatich rokoch jeho celkový majetok rástol o takmer 27 percent ročne a za ostatné dva to bolo viac ako 30 percent.
„Samozrejme, taký výsledok nie je pre externých partnerov reálny, realizujem aj veľa rizikových transakcií. Pre ostatných partnerov multifamily officu by to mohlo byť na úrovni 15 až 17 percent ročne,“ naznačuje advokát a zároveň investor. One Family Office používa o niečo rizikovejšiu stratégiu ako Gutmann. Ide najmä o private equity, venture capital, hedžové fondy alebo privátne pôžičky. Záujemcovia o dlhopisy by teda boli sklamaní.
„Ak má niekto ambíciu len porážať infláciu, radšej záujemcom odporučíme privátne bankovníctvo niektorej z komerčných bánk,“ naznačuje Havel.
Jeho multifamily office mieri na vyššie výnosy. Napriek tomu však zakladateľ ako hlavnú pridanú hodnotu zdôrazňuje službu concierge. Tá umožňuje chrániť a zachovávať kľúčové hodnoty, ktoré si rodina nastaví. Môže ich byť niekoľko, napríklad zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, osobnej a kybernetickej bezpečnosti, ochrana dobrého mena, výchova a vzdelávanie potomkov, rozvoj nového biznisu v budúcnosti či filantropia.
Havel hlási rastúci záujem o služby zo Slovenska. Podľa neho je za tým niekoľko dôvodov. Prvým je rastúci vek podnikateľov a potreba odovzdať majetok ďalšej generácii, ďalším spomínaná nedostatočná právna úprava prechodu majetku na Slovensku, tretím dôvodom je politická nestabilita.
„Prudko sa u vás dvakrát po sebe zmenili vládne pomery. Niektorí Slováci preto začali aktívne zvažovať presun významnej časti majetku za hranice,“ hovorí. Na Slovensku majú podľa neho o tieto služby záujem najmä podnikatelia. V Česku sú to aj úspešní a bohatí lekári, vedci, architekti či advokáti. Na Slovensku zatiaľ tejto klientely nie je veľa.
Keď firma berie deťom rodičov
Šéf a zakladateľ ďalšej investičnej kancelárie Babocky Investment Office Martin Babocký odhaduje, že na Slovensku je zhruba 20-tisíc ľudí s majetkom nad milión eur. Upozorňuje, že podľa štatistík v 70 percentách prípadov skončí zdedené imanie už v nasledujúcej generácii. Tretiu generáciu nepresiahne podľa neho až 90 percent majetku. Táto kancelária má pod správou zhruba 20 miliónov eur.
Zväčšia ide o menších klientov, ktorí sa na servis veľkých family officov nekvalifikujú. Sú to podnikatelia, no aj dobre zarábajúci manažéri, právnici či lekári. Babocký im skladá individuálne investičné portfóliá z nástrojov dostupných na trhu, najčastejšie pasívnych investičných nástrojov, no s aktívnym manažmentom portfólia. Okrem toho sú to fondy kvalifikovaných investorov či alternatívne investície.
K investičným službám podľa požiadaviek pridáva právne, účtovné či daňové služby poskytované externou advokátskou kanceláriou. „To, že deti nechcú prevziať firmu svojich rodičov, sa stáva pomerne často. Ony tú spoločnosť akoby nemajú rady, pretože im brala rodičov, keď boli malé,“ opisuje bežnú prax.
„Vytvorením zvereneckého fondu sa preto majitelia firiem snažia obísť dedičské konanie a zabezpečiť budúce finančné potreby detí, napríklad nastaviť pravidlá tak, aby mali zabezpečené financie na štúdium na etablovanej univerzite,“ dodáva Babocký.
Aj on registruje rastúci záujem o tento typ správy majetku, najmä po prepuknutí vojny na Ukrajine. Odhaduje, že v Českej republike má zverenecký alebo nadačný fond zhruba tisíc Slovákov. Za správu investície si Babocky Investment Office účtuje poplatok do 0,9 percenta ročne v závislosti od veľkosti aktív.
