Na začiatku boli dva milióny eur od investorov vrátane Miroslava Trnku z Esetu i zakladateľov Avastu Pavla Baudiša a Eduarda Kučeru. A nápad s čipom. „Oni boli prví, ktorí uverili, keď za nimi prišiel strapatý Jano z MIT s tým, že ide robiť nejaký čip,“ spomína spoluzakladateľ spoločnosti Photoneo a dnes CEO startupu Brightpick Ján Žižka na prvopočiatky svojho podnikania.
Prešlo niekoľko rokov vývoja a o viac ako dekádu fungovania prišlo to, na čo čakajú mnohé startupy. Exit. „Každý vidí peknú rozprávku o tom, ako sa niečo predalo, ale zároveň musím povedať, že máme desiatky špičkových ľudí, ktorí sú schopní obetovať sa pre firmu. Ak by som ich mal vymeniť za náhodného Slováka, tak ten odíde po pol dni, pretože nemá šancu ustáť ten tlak,“ vykresľuje realitu podnikania.
Photoneo stojí za vývojom 3D kamery a softvéru, ktoré dávajú strojom oči a plne automatizujú monotónnu prácu v továrňach a skladoch. Ich riešenie kúpil americký gigant Zebra Technologies a podľa neoficiálnych informácií Forbesu sa cenovka tohto obchodu pohybovala na úrovni 60 miliónov eur.
Tu sa však príbeh Jána Žižku a jeho tímu s robotmi nekončí. Skôr sa začína písať jeho druhá kapitola. Na pozadí Photonea totiž firma budovala svoj spin-off, startup Brightpick, ktorý pomáha s efektívnou správou skladov.
Až do súčasnosti fungovali obe firmy formálne pod jednou entitou, Photoneo sa však predajom oddelilo. Brightpick zaznamenal osemnásobný medziročný rast tržieb a jeho vlajkový produkt Brightpick Autopicker je jediným mobilným robotom na svete, ktorý dokáže plne automatizovať proces vychystávania a konsolidácie objednávok v skladoch.
Ich pilotným projektom bol v roku 2022 sklad českého jednorožca Rohlíka. Žižka v rozhovore vysvetľuje, ako ich roboty s menami ako Eliška, Ales či Ralf triedia potraviny, ale aj prečo si napríklad neporadia s ananásom.
Koncom minulého roka ste oznámili akvizíciu firmy Photoneo americkým gigantom Zebra Technologies. Čo tomu predchádzalo?
V čase akvizície malo Photoneo už viac ako desať rokov, aj keď prvé roky sme boli v dlhej fáze vývoja. Produkt sme prakticky začali predávať okolo roku 2017. Ponuky na kúpu firmy prichádzali postupne, až nás to vyprovokovalo k rozhodnutiu začať nad tým uvažovať. Photoneo bolo oproti Brightpicku už zrelou firmou a aktuálne patrí k top trojke hráčov na svete vo svojom odbore. Zebra Technologies to parádne zapadlo do konceptu. Už predtým robili nejaké akvizície, ale chýbala im technológia, ktorú Photoneo ponúkalo.
Takže ponuka išla z ich strany?
V podstate áno, ale nešlo len o produkt. Vedeli, že aj samotný tím je schopný stále prinášať nové inovácie. Napríklad súčasťou Photonea sú aj softvér a umelá inteligencia, ktorá dokáže vyberať a rozoznať veci z krabíc. To je obrovský úspech.
Ako dlho trvali tieto dialógy?
Vyše roka. Najali sme si americkú investičnú banku, aby pre nás uskutočnila formálny proces predaja, a nakoniec sme dostali viacero ponúk. Zebra bola naším preferovaným kupujúcim a transakciu sme podpísali medzi Vianocami 2024 a začiatkom roka 2025.
Hodnota Photonea sa odhaduje na úrovni medzi sto až dvesto miliónmi dolárov. Zodpovedá tomu aj predajná cena?
Formálne je to zložitejšie. Eseročka s názvom Photoneo pod sebou niesla aj Photoneo, ale aj firmu Brightpick. Išlo o dve entity a predalo sa len Photoneo, preto bola aj cena trochu iná.
Aký bol pomer? Päťdesiat na päťdesiat alebo bolo Photoneo väčšie?
Nikde to nie je vyryté v kameni, ale ak by som to mal odhadnúť, tak Brightpick je dnes dvakrát väčší ako Photoneo, pokiaľ ide o ocenenie a počet zamestnancov. Často sme sa stretávali s tým, že ľudia filozofovali, prečo Photoneo nerástlo dostatočne rýchlo na to, aby sa samo stalo jednorožcom, ale vďaka Photoneu sme vybudovali celý Brightpick. Mnohí nechápu, že firma občas musí míňať peniaze, aby sa vybudovalo niečo, čo potom zarobí. Brightpick má dnes viac ľudí, rýchlo rastie a má potenciál stať sa jednorožcom v najbližších troch až piatich rokoch.
Čo pre Photoneo znamená akvizícia? Ako bude fungovať?
Manažéri Zebra Technologies tvrdia, že aktuálne sa ho nechcú chytať. Majú za sebou viacero akvizícií a tento postup sa im osvedčil. V budúcnosti sa však chcú zamerať na rast a možno do Bratislavy priniesť aj ďalšie technológie. Dôležité je, že tu chcú mať aj celé stredisko pre 3D technológie a zostane tu celá 3D expertíza. Určite v ich prípade zavážili nižšie náklady na Slovensku. Stále platí, že platy v USA a Kanade sú vyššie. Na druhej strane je tu stovka ľudí, ktorá firmu pritiahla k nám. Budovať niečo iné niekde inde nedáva zmysel. Stavať to u nás, okolo nášho talentu, je pekný príbeh.
foto Robo Homola
Na základoch Photonea ste však vybudovali novú entitu, a to spomínaný Brightpick. Aký trhový impulz vás k tomu viedol?
S Photoneom sme už mali za sebou vývoj niekoľkých robotov a technológií. Sčasti to bolo poháňané expanziou na trhy. Na druhej strane sa mnohokrát hovorí, že startup neskončí nikdy pri tom, v čom začal, ale pivotuje. Bol to aj náš prípad. Časom sme lepšie pochopili, čo trh potrebuje, a dospeli sme k záveru, že trhový potenciál pre Brightpick je stokrát väčší ako pre Photoneo. Vďaka Brightpicku teraz môžeme nasadiť stovky robotov v jednom sklade.
Koľko kusov bežne integrujete?
V priemere okolo štyridsať robotov na sklad. Možno to je náročnejšie na predaj a inštaláciu, ale keď si tú námahu vydelím predaným počtom, tak je to zaujímavé. Ide o ideálny rastový scenár. My chceme byť kráľmi skladov a naša technológia je pre ich efektivitu zásadná. Nie je to len moje želanie, ale aj ich biznisové rozhodnutie. Aktuálne každý jeden zákazník už robil rozšírenie nášho systému alebo ho plánuje. Je to najlepší dôkaz toho, že riešenie škáluje.
Ako vznikol váš robot Autopicker po technickej stránke? Čo boli najväčšie výzvy, ktoré ste museli vyriešiť, aby dokázal obsluhovať sklady?
Interne je to už legendárny príbeh. Počas jedných Vianoc som mal čas a zamyslel som sa, čo by som mohol vymyslieť. Po sviatkoch som prišiel do práce s nápadom mobilného robota s robotickým ramenom. Museli sme sa všetci nastaviť na to, že je to náš víťazný produkt. Nakoniec to vypálilo dobre a tento rok sa všetci smiali, s čím prídem opäť. Avšak celkovo išlo o veľmi holistický problém. Potrebovali sme vyriešiť, ako bude robot chodiť, ako bude liezť na police… Každé zadanie si vyžadovalo iné riešenie. Náš robot dočiahne vysoko a jeho stabilita je preto extrémne dôležitá. Okrem toho musí byť kompaktný, musí zvládnuť rôzne úkony. Premýšľali sme, ako za rozumné peniaze urobiť niečo, čo môže slúžiť ako ruka, ktorá je senzitívna a dokázala by to, čo ľudská ruka. To bola mimoriadna výzva. Mnohé firmy to už skúšali, ale my sme prví a jediní, kto dokázal to, že robot má nohy aj ruky.
Ale nejde predsa o humanoida, akého vidíme v sci-fi filmoch…
Pre naše zadania humanoidy nie sú dobré, nedokážu liezť na šesťmetrové police. Aj keď sme sa zamýšľali nad tým, že v budúcnosti sa sústredíme na humanoidy, stále budú mať kolesá. Kolesá sú skvelé. Sklady sú na ne optimalizované, nie je tam čo preskakovať. Zákazníkov k nákupu ženie to, že je to efektívne riešenie. To, že je sexi mať roboty v sklade, má na marketing len malý vplyv.
Koľko ľudí pracovalo na vývoji?
Ak spočítame elektromechanický tím, development a softvér, tak sa blížime aj k stovke ľudí.
Spomínali ste, že ste tento vývoj financovali z prostriedkov Photonea. Koľko firmu stojí vyvinúť nový produkt?
Vyvinúť prototyp stojí zhruba milión eur vrátane nákladov na ľudí. Jedna z najväčších výhod Brightpicku aj Photonea je, že nový produkt dokážeme vyvinúť s pomerne malým množstvom peňazí. Naše zemepisné šírky sú krásne v tom, že máme silný automotive priemysel či strojárstvo, teda je tu dostatok technického talentu. Ľudia majú nadšenie, drajv a dôležitá je pre nich vízia. Samozrejme, je to ťažké a naši ľudia často pracujú na hranici svojich časových možností. Každý vidí peknú rozprávku o tom, ako sa niečo predalo, ale zároveň musím povedať, že máme desiatky špičkových ľudí, ktorí sú schopní obetovať sa pre firmu. Ak by som ich mal vymeniť za náhodného Slováka, tak ten odíde po pol dni, pretože nemá šancu ustáť ten tlak.
Ako je to na strane zákazníka? Koľko stojí implementácia?
Máme dva modely predaja. Jedným je robotics as a service, teda že firma si od nás prenajíma naše roboty. Druhým je klasický CAPEX (označenie pre kapitálové alebo investičné náklady, pozn. red.) sales, teda firma jednorazovo investuje a priamo vlastní naše roboty. Pre zákazníka je najdôležitejšia návratnosť investície a dlhodobé úspory. Dôležité je, že náš robot zvládne celú obsluhu skladu sám. To veľa iných riešení nedokáže. V prípade, že firma chce robotics as a service riešenie, tak ide o celkový servis, za ktorý si firma platí. My jej dáme riešenie, spravujeme ho a takto dokáže firma šetriť od prvého dňa. Vieme im totiž vypočítať, koľko robotov potrebujú podľa počtu objednávok, ktoré chcú denne vybaviť. Napríklad ak ich skladová prevádzka bežne stojí 50-tisíc eur mesačne, s nami ich to môže vyjsť na 35-tisíc. Sú to síce fiktívne čísla, ale takto si to vieme predstaviť.
Aká je vaša aktuálna základňa robotov?
Dnes sme už asi na päťstovke robotov nasadených u zákazníkov.
Vraj im dávate aj mená. Máte ešte na výber?
Nedávno sme sa o tom rozprávali, že nám začínajú dochádzať nápady a budeme musieť prísť s Máriou II. Nechceme však od mien upustiť, pretože vďaka tomu ich vieme dobre referencovať a zároveň chceme, aby si k nim firmy budovali nejaký vzťah. Nie je to len nejaká mašina.
Mnohé sklady stále fungujú v režime čiastočnej alebo minimálnej automatizácie. Aké bariéry musíte prekonať, aby firmy prešli na plne autonómne riešenie?
Na prvý pohľad sa to môže zdať jednoduché. Sú firmy, ktoré majú nejaké počítačové zručnosti a vidia v automatizácii potenciál, ale sú tu aj také, ktoré sú zabehnuté a nechcú alebo nemajú priestor inovovať. Jednoducho nemajú rady zmeny a naše riešenie je natoľko pokročilé, že to pre nich môže byť ešte väčší skok, ako niekam nainštalovať jedno robotické rameno. Na začiatku sme však nemali ani prevádzku, ktorú by sme klientom mohli ukázať. Dnes ich už máme desiatky, tak je predaj jednoduchší, pretože ak vezmete potenciálneho zákazníka do existujúceho skladu, tak to niekoľkonásobne zvyšuje šancu, že si naše riešenie kúpi.
A čo hovoríte na klišé, že nám roboty vezmú prácu?
Najväčším problémom skladov je nájsť a udržať si ľudí. V jeden deň človek do práce príde, ďalší už nie, takže tí hlavní skladníci pracujú s robotmi. Stalo sa nám to napríklad v Bulharsku v Sofii. Mysleli sme si, že ide o pomerne lacný kraj, čo sa týka pracovnej sily, a mzda na jedného skladníka nie je taká vysoká, že by sa im naše riešenie oplatilo. Lenže oni tých ľudí nevedeli ani nájsť. Je jedno, že ide o lacnú pracovnú silu, ak jednoducho neexistuje. Mám pocit, že ako ľudstvo sa dostávame do nastavenia, že niektoré práce už pre nás nie sú adekvátne. Keď sa firiem pýtame, čo je najväčší problém v skladoch, ktorý sa týka ľudí, tak takmer vždy povedia, že nábor. Nič iné totiž dookola nerobia, len prijímajú ľudí, musia ich edukovať. Navyše vznikajú špecifické situácie, že ak sú na skladoch drahé veci, tak ich musia ešte aj zamykať. Robot tie veci neukradne, pri ňom to nie je potrebné.
Aké sú teda zásadné rozdiely medzi vašou technológiou a napríklad firmami AutoStore či Locus Robotics?
My automatizujeme chod celého skladu. AutoStore má riešenie, ktoré dopravuje tovar k človeku. Vieme to robiť aj my, ale navyše robíme aj robotické vychystávanie, a to aj priamo z paliet, vyrovnávanie objednávok, konsolidáciu a expedíciu. Pri iných systémoch by ste ešte potrebovali ďalšie zložky alebo aj ľudí. Okrem toho pracujeme so štandardnými regálmi a prepravkami, ktoré si firma môže kúpiť aj vo veľkosklade. Od nás nepotrebuje nijaké extra skladové vybavenie. Náš robot je trochu ako človek, vie vziať čokoľvek. Konkurencia si napríklad vyrába vlastné krabice a police, ktoré sú nakonfigurované na ich roboty a sú drahé. Našou výhodou je univerzálnosť nášho riešenia a istým spôsobom tomu pomáhajú aj naše AI metódy, ktoré si poradia napríklad s identifikáciou objektov.
foto Robo Homola
Kto sú vaši klienti?
Najväčší klient z hľadiska počtu inštalácií je český predajca potravín Rohlík. Škálovali sme postupne a dnes obsluhujeme sklady v Mníchove, Berlíne, vo Viedni a teraz zvažujú ďalšie. Okrem toho je zaujímavé, že musíme riešiť dve zóny, teda chladené a nechladené potraviny. Ďalším dobrým príkladom nášho využitia je inštalácia pre sklad lekární Dr.Max pri Prahe, kde dokážeme automatizovať sto percent skladu, pretože ide o jednoducho uchopiteľné objekty. Toto je jeden z príkladov skladu, ktorý funguje plne automaticky. V tomto segmente dokážeme byť naozaj silní. Na Slovensku napríklad spolupracujeme s firmou MTbiker a ak nepočítame Rohlík, čo bol pilotný projekt, tak išlo o prvú platenú zákazku. Sedemdesiat percent príjmov spoločnosti Brightpick však už teraz pochádza zo Spojených štátov, kde máme množstvo klientov, ktorých sme ani verejne neoznámili. Aj preto sa chceme na americký trh zamerať ešte výraznejšie, keďže tam vidíme mimoriadny potenciál.
Spomínali ste, že sklady farmafiriem sú pre vás vhodné, pretože ich viete ľahko obsluhovať. Predajca potravín má však od robota asi iné požiadavky. Nakladajú vaše roboty aj pečivo?
Pri skladoch farmafiriem je to jednoduché, pretože ich sklad sa delí na veľké balíky verzus malé krabičky. Potravinový segment je najťažší, pretože má mnoho zón a špecifické podmienky. Asi 75 percent tovaru vieme zdvihnúť roboticky. Náš robot sa dokáže vďaka AI na tovar prisať pomocou prísavky a správne ho uchopiť – len musí nájsť rovnú plochu, na ktorú sa vie prisať, napríklad aj pod uhlom. Pečivo nechceme chytať, to by bolo čudné. Ovocie dokážeme chytiť, ak má hladký povrch. S takým ananásom si neporadíme. Je ťažký a kostrbatý. Ale aj tých 75 percent, ktoré dokážeme urobiť, znamená veľkú úsporu. Zvyšných 25 percent sa nazbiera na našich Goods-to-Person staniciach.
Prejdime k vašim investíciám. Dokopy ste získali zhruba 60 miliónov eur, čo je na stredoeurópske pomery slušné číslo. Kto sú vaši investori?
Úplne zhruba – polovica z toho išla do Photonea a polovica do Brightpicku. Máme však za sebou krásne investorské príbehy. Na začiatku som sa stretol s pánmi Trnkom, Kučerom a Baudišom, ktorí boli jedni z prvých, ktorí uverili, keď za nimi prišiel strapatý Jano z MIT, že chce vyrábať nejaký čip. Vtedy to mohlo naozaj pôsobiť tak, že ide o šialenú myšlienku. Potom sme sa rozprávali s Credo Ventures, ktoré do toho išlo ako prvé VC. Keď sme potrebovali väčšiu investíciu, tak sme išli do Nemecka, a neskôr sme dostali Sériu A od Earlybird Ventures. V poslednom kole išlo o konvertibilný úver od Taiwania Capital. Bolo to trošku nečakané, ale páčil sa im čip a sú orientovaní na robotiku. Tento rok však budeme z hľadiska fundraisingu ešte niečo zvažovať.
Posledné kolo vo výške viac ako 11,3 milióna eur bolo mixom ekvity a dlhu, čo na Slovensku nie je úplne bežné. Prečo také financovanie?
Photoneo už bolo niekoľko rokov profitabilné. Brightpick ešte nie je, aj keď už škálujeme. Dlhové financovanie je pekný nástroj, pokiaľ má firma nejaký level sebavedomia. Ak pálim peniaze a neviem, na čom som, tak by som to neriskoval. Ale v čase, keď sme išli do dlhového financovania, sme už nasadzovali trojstého robota. Boli sme teda dostatočne sebavedomí. Percento ekvity, ktoré si berú, je zanedbateľné oproti investícii, ktorú si berie venture fond. Stále je tu prítomný risk, ale s vedomím toho, ako vyšlo Photoneo, by to mohlo do seba zapadnúť.
Ak sa pozrieme na úroveň marže, kde vidíte dlhodobý profitový potenciál pri softvéri či hardvéri?
Vo všeobecnosti platí odpoveď, že so softvérom je to jednoduchšie. Na jednej strane síce máte cenu vývoja, ale hardvér sa môže vždy zničiť. Snažíme sa tieto zložky u nás vo firme vnímať dokopy. Ak by som to však mal oddeliť, tak aj na hardvéri dokážeme mať rozumnú maržu, ktorá môže byť dobrou kotvou. Robotika je však oblasť, kde sa hardvéru nezbavíte, ale platí to tak aj pri softvéri. Z dlhodobého hľadiska je naším cieľom dosiahnuť pre Brightpick hrubú maržu 60 percent, čo sme už predtým dosiahli s Photoneom.
Aká je cena jedného robota?
Asi by som povedal, že ako auta strednej triedy, ale je to veľmi ťažké kvantifikovať. Ak vezmem celé riešenie s inštaláciou, integráciou, konzultáciou a vydelím to počtom robotov, tak je to drahé auto. Ak by som to všetko odsunul a hovoril len o robote, tak je to také rozumné auto.
Aký je ideálny scenár exitu Brightpicku? Vstup na burzu alebo akvizícia ako v prípade Photonea?
Aktuálne je asi príliš skoro zamýšľať sa nad IPO. Žijem preto, aby som každý deň vytvoril nejakú hodnotu. Samozrejme, že máme milión plánov. Našou ambíciou je byť jeden z najväčších robotických startupov v Európe. Minimálne v našom regióne ním sme. Chceme rýchlo rásť a môže sa stať niečo podobné ako s Photoneom, ale otázkou je, aké strategické by to v danom momente bolo a za koľko peňazí. IPO sa síce dá dobre predstaviť, no na druhej strane sa mnoho firiem z búrz sťahuje, pretože zostať súkromnou spoločnosťou má svoje výhody.
Okrem toho ešte uvidíme, čo sa stane s clami uvalenými na Čínu. Ak si zachováme naše tempo vývoja AI, tak o tri roky môže byť táto technológia veľmi ďaleko a to pomôže robotike. Tá bude podľa mňa hlavný odbor a bude to väčší trh ako automotive. Preto Elon Musk skladá robota Optimus. Chápem, že si mnohí môžu myslieť, že si vymýšľam, ale na niektoré z týchto predikcií by som bol ochotný staviť ruku. Dáta tomu nasvedčujú.
Kto je Ján Žižka
Generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Brightpick. Ján je technologický vizionár, určuje stratégiu spoločnosti Brightpick a úzko sa podieľa na vývoji nových technológií robotov a umelej inteligencie. Podal viac ako dvadsať patentov od metód 3D snímania až po mobilnú robotiku a je uznávaným odborníkom v oblasti umelej inteligencie, strojového videnia a automatizácie skladov.
Pred spoluzaložením spoločnosti Brightpick Ján spoluzakladal a viedol spoločnosť Photoneo, lídra v oblasti 3D videnia a robotického softvéru, ktorú v roku 2025 získala spoločnosť Zebra Technologies. Má doktorát z počítačového videnia na Univerzite Komenského v Bratislave, počas ktorého sa venoval aj výskumu počítačových kamier a optiky na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT).
