Nasporením si finančnej rezervy sa boj o ňu nekončí. Peniaze na účte ohlodáva inflácia. Na trhu je pritom viacero možností, ako mať hotovosť kedykoľvek k dispozícii a pritom ju úročiť nad úrovňou inflácie.
V Indexe finančného zdravia, ktorý zostavuje Slovenská sporiteľňa, obsadilo Slovensko spomedzi 27 štátov Európskej únie nelichotivé 23. miesto. Do hodnotenia bolo zahrnutých osem parametrov. Jedným z nich bola aj schopnosť vytvárať si finančnú rezervu. Podľa prieskumu nemá až 56 percent obyvateľov Slovenska dostatočnú finančnú rezervu aspoň vo výške troch mesačných výdavkov alebo príjmov.
Podľa dát Eurostatu by až 27 percent našincov malo problém ustáť neočakávané výdavky. V miere úspor, ktoré dokážeme tvoriť z disponibilných príjmov, patríme do poslednej tretiny krajín únie. Jediným pozitívom je, že situácia sa postupne zlepšuje. Pred desiatimi rokmi malo problém s neočakávanými výdavkami až takmer 40 percent ľudí.
V inom prieskume, ktorý realizovala agentúra AKO, uviedlo až 42 percent opýtaných našincov, že nemajú žiadne úspory. Finančnú rezervu si podľa neho vytvárajú najčastejšie muži a ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Naopak problémy so sporením majú častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov, ľudia s nižším vzdelaním bez maturity a príjmom do 800 eur.
Rezerva je dôležitá
Prečo je finančná rezerva dôležitá? Jednoduchá odpoveď je: dáva nám pokojný spánok. Je dokázané, že ľudia bez rezervy žijú pod stálym stresom. Až 38 percent respondentov sa v prieskume spoločnosti Intrum vyjadrilo, že finančné starosti negatívne ovplyvňujú ich duševnú pohodu a vyvolávajú pesimistický pohľad na budúcnosť. Najviac zasiahnuté sú ženy.
Finančný stres môže v krajných prípadoch viesť k vážnym psychickým problémom a k sociálnej izolácii. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií narastá výskyt nových pacientov s duševnou poruchou o približne 23 percent ročne. Jednou z častých príčin sú podľa odborníkov práve financie.
Dlhšia odpoveď na otázku, prečo je rezerva dôležitá, znie: umožňuje investovať. Bez hotovostného vankúša, ktorý kryje riziko neočakávaných výdavkov, napríklad pri strate zamestnania, či dlhšej práceneschopnosti, nie je možné investovať. Nie je totiž možné podstúpiť riziko poklesu trhov, keď hrozí, že investované peniaze budeme potrebovať už o tri, či šesť mesiacov. Práve vtedy totiž môže byť trh v mínuse, takže núdzový odpredaj by priniesol stratu.
„Majetok je sloboda. Sloboda zmeniť prácu, bývanie, či len riešiť každodenné problémy bez zbytočného stresu. Ľahšie sa vám bude čeliť životu, keď máte na účte kôpku peňazí vyčlenenú na tento účel. Nedostatok peňazí je v dnešnom globálnom a rýchlom svete jedna z najčastejších príčin stresu, ktoré zažíva veľa domácností,” hovorí spoluzakladateľ a CEO investičnej spoločnosti Finax Juraj Hrbatý.
Dodáva, že finančná rezerva predstavuje základ, na ktorom sa dá budovať finančný majetok. Investovanie má totiž byť dlhodobé. Bez krátkodobej rezervy to ale nie je možné.
„Až po jej vytvorení má nasledovať šetrenie na dôchodok, pre deti či zaobstaranie lepšieho bývania,” hovorí finančník. Prvým investičným cieľom by preto podľa neho malo byť práve vytvorenie finančnej rezervy.
Odborníci odporúčajú odkladať si mesačne aspoň desať percent z čistého príjmu. Za rok je to 1,2- násobok mesačného platu a na úroveň trojmesačného zárobku sa úspory vyšplhajú po necelých troch rokoch.
Úspory treba chrániť
Jedna vec však je úspory si tvoriť a druhá ich spravovať. Ako s rezervou narábať? Má byť v hotovosti „pod vankúšom“ alebo na bankovom účte? Oba prípady sú nákladné. Mať peniaze neúročené znamená zmieriť sa so stratou spôsobenou infláciou. Pod vankúšom či doslova v ponožke im navyše hrozí odcudzenie.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska mali ľudia na bežných účtoch v bankách v júni takmer 32 miliárd eur, pričom priemerné úročenie predstavovalo len 0,07 percenta. Inflácia aktuálne dosahuje 2,6 percenta. Kúpna sila peňazí na bežných účtoch tak každým rokom stráca 2,5 percenta. Ak by takáto situácia trvala po dobu desiatich rokov, znamenalo by to stratu hodnoty vkladu o 23 percent.
Existujú ale možnosti, ako rezervu uchrániť. Čiastočným riešením môže byť krátkodobý termínovaný vklad v banke. Slovenská sporiteľňa napríklad aktuálne úročí vklad s viazanosťou na tri mesiace sadzbou 2,5 percenta. Na pokrytie súčasnej inflácie to zhruba stačí. Čo však, ak peniaze budete potrebovať skôr ako tri mesiace? Termínovaný vklad teda neplní základnú požiadavku na bezpečnostnú rezervu, ktorou je likvidita.
„Bankové vklady vnímam ako málo flexibilné. Som názoru, že rezerva má byť kedykoľvek k dispozícii bez pokuty nevyplatenia alikvotného výnosu,“ uvádza privátny správa investícií a majetku, Martin Babocký. Svojim klientom preto radí investovať do fondov. „V minulosti, keď boli sadzby okolo nuly, som klientom hovoril, nech rezervu do žiadnych produktov nevkladajú. Dnes, v čase vyšších sadzieb riešime peňažné fondy kvôli výnosu a zároveň slušnej bezpečnosti,“ približuje.
Fondy peňažného trhu investujú do likvidných krátkodobých nástrojov, napríklad do dlhopisov so splatnosťou menej ako jeden rok, termínovaných vkladov alebo štátnych pokladničných poukážok. Tieto fondy preto poskytujú vysokú likviditu s veľmi nízkou volatilitou – kolísaním v čase.
Ide o veľmi konzervatívnu investíciu, ktorá sa pre nízky výnos nehodí na dlhodobé zhodnocovanie majetku. Z krátkodobého hľadiska však predstavujú tieto fondy zaujímavú alternatívu na zhodnocovanie hotovosti. Nízke výkyvy umožňujú vyberať peniaze z fondov prakticky kedykoľvek bez rizika straty. Úročenie sa odvíja od ceny peňažných nástrojov a aktuálne sa pohybuje medzi dvomi až piatimi percentami.
Babocký hovorí, že pri podielových fondoch s investičným horizontom menej ako rok dosahujú jeho klienti výnos po poplatkoch 2,45 percenta. V prípade ETF fondov držaných viac ako rok, je to po odrátaní poplatkov a uplatnení daňovej výhody 3,4 percenta.
Kam uložiť rezervu
Majú k týmto fondom prístup aj bežní investori? Odpoveď je áno. Možností je viacero. Na slovenskom trhu je v predaji osem podielových fondov peňažného trhu. Majú ich v ponuke rôzne finančno-sprostredkovateľské siete. Najväčším je Amundi Funds Cash EUR, ktorý na Slovensku spravuje majetok v hodnote 36,8 milióna eur.
Za ostatných šesť mesiacov dosiahol výnos 1,8 percenta. Za správu si však ročne účtuje poplatok 0,5 percenta, navyše distribútor si niečo prihodí tiež. Druhým najpredávanejším podielovým peňažným fondom je KBC Multi Interest Cash USD. Jeho ročný výnos dosahuje 5,2 percenta. Za správu si účtuje 0,4 percenta.
Ďalšou možnosťou, ako investovať do peňažných nástrojov, sú ETF fondy. Nie je ich potrebné kupovať cez finančných sprostredkovateľov, ale cez brokera priamo na finančnom trhu. Fondy sú tak dostupné cez obchodné aplikácie ako XTB alebo Interactive Brokers.
Príkladom môže byť Amundi EUR Overnight Return UCITS ETF Acc (FR0010510800), ktorý za rok zarobil 3,9 percenta, alebo Xtrackers II EUR Overnight Rate Swap UCITS ETF (LU0290358497). Ten dosiahol ročný výnos 3,84 percenta. Oba fondy si účtujú ročný poplatok za správu 0,10 percenta. Ich nezanedbateľnou výhodou je, že pri držaní viac ako rok nie je potrebné platiť z výnosu daň z príjmu.
Obchodovanie cez aplikáciu na burze ale nie je pre každého. Môže vyzerať príliš zložito a pre niekoho možno nedôveryhodne. Aj tu sú ale dostupné alternatívy. Správcovia investícií ako Finax alebo Portu klientom ponúkajú produkty, ktoré samé investujú do vyššie zmienených možností. O výnos sa potom delia s klientmi.
Finax takto poskytuje produkt Bystrý vklad s aktuálnym úročením 3,6 percenta a ročným poplatkom 0,5 percenta za správu. V Portu je to Investičná rezerva s aktuálnym úročením 3,25 percenta a poplatkom 0,.25 percenta. Peniaze sú k dispozícii bez viazanosti a pri nízkej volatilite.
Aj samotné obchodné platformy, napríklad spomínané XTB alebo Birdwingo, úročia hotovosť. Peniaze, ktoré klient práve neinvestuje na trhu, ale má ich pasívne na účte, sú zhodnocované. V prípade XTB je to 4,2 percenta počas prvých 90 dní od otvorenia účtu a potom dve percentá. U Birdwingo sú to štyri percentá.
Na trhu je tak oveľa viac možností, kam uložiť rezervu, než len mať ju na bežnom účte. Cieľom by malo byť peniaze nie len sporiť, ale si ich aj ochrániť pred infláciou. Peňažné fondy, alebo nástroje, ktoré do nich investujú, sú pri tom zaujímavou alternatívou.
