Vybudoval globálne úspešnú technologickú spoločnosť a dnes sa na Slovensku napríklad snaží zabrániť odchodu talentovaných ľudí do zahraničia. Ján Lunter, majiteľ a CEO biometrickej firmy Innovatrics, je členom aktuálneho rebríčka Forbes Changemakeri, výberu osobností, ktoré posúvajú vpred svoj odbor aj Slovensko ako krajinu.
Ján Lunter začínal s podnikaním ako študent, ktorého algoritmus na rozpoznanie odtlačkov prstov mal úspech na súťaži v talianskej Bologni. Firmu založil v Paríži, neskôr ju presťahoval do Bratislavy. Jeho softvér sa používa vo vyše sto krajinách sveta.
Z čoho dnes plynú najväčšie príjmy vašej spoločnosti?
Stále dominuje biometria a predovšetkým zákazky za hranicami Slovenska. Prostredníctvom partnerov máme projekty vo viacerých krajinách Južnej Ameriky, aktívni sme najmä v Brazílii, naše technológie sa však využívajú aj v Ázii, Afrike, ale tiež v Európe, kde boli nápomocné pri organizácii volieb v Albánsku a Macedónsku. Je to rôznorodé.
Južná Amerika je pre vás nový, rastúci trh?
V oblasti biometrie je najmä Brazília v ostatnom období veľmi aktívnou krajinou. Majú napríklad legislatívne ukotvené, že v prípade občianskych a vodičských preukazov sa tieto technológie využívajú ako identifikátor obyvateľov. Okolo sedemdesiat percent našich príjmov pramení z projektov pre vlády a štátne inštitúcie po celom svete.
Nasleduje privátna sféra, v nej prevládajú bankové domy, ktoré používajú náš systém na vzdialenú registráciu klientov. Vyvinuli sme ho pred pár rokmi a je veľmi úspešný. Dokáže prečítať občiansky preukaz, NFC čip na cestovnom pase alebo rozpoznať tvár a napríklad overiť, či ide o skutočnú tvár, ktorá sa pozerá do mobilného zariadenia. Spolupracujeme tiež s telekomunikačnými firmami pri registrácii SIM kariet na diaľku.
Aký veľký je počet vašich klientov na Slovensku?
Prevláda privátny sektor, pre štát pracujeme len okrajovo, konkrétne v oblasti identifikácie a overovania totožnosti. Z tých najväčších klientov spomeniem Tatra banku, Slovenskú sporiteľňu či O2. Nejde však vždy o priame zákazky, na domácom trhu totiž spolupracujeme s firmou Softec, ktorá tu našu technológiu implementuje.
Je možné povedať, kto je dnes v biometrii najväčší svetový hráč?
Je to veľmi ťažké povedať, biometria je v obrovskom počte produktov, má vlastnosť, že sa dá aplikovať na rôzne segmenty a situácie. Využíva sa povedzme na koncertoch pri biometrických vstupenkách alebo funguje na futbalovom štadióne, kde vyčleňuje ľudí, ktorí naň nemajú prístup. Spoločností je veľa, vzniká mnoho startupov a stredných firiem, ktoré sa zameriavajú len na určitú oblasť biometrie. Neviem, či je trh natoľko skonsolidovaný, aby sa dalo jednoznačne povedať, že existuje jeden konkrétny líder.
Predchádzajúcou otázkou som mieril aj k tomu, kde sa približne v globálnom rebríčku nachádza Innovatrics.
Sami na to nemáme odpoveď. Dá sa to odhadnúť akurát čiastkovo pri konkrétnych segmentoch. Napríklad v produkcii občianskych preukazov pre vlády vieme povedať, v koľkých percentách projektov, kde je použitá biometria, sa nachádza naša technológia.
To je asi koľko percent?
Ide zhruba o päť až desať percent globálneho trhu. Lídrami ešte nie sme, ale je našou ambíciou mať tri segmenty, v ktorých sa nimi postupne staneme.
V ktorých segmentoch tým lídrom chcete byť?
Chceme zachovať a zväčšiť našu už významnú pozíciu na trhu s občianskymi preukazmi a inými biometrickými dokumentmi. Expandujeme tiež na trhu poskytovania biometrie pre kriminálne vyšetrovanie a v oblasti overovania identity pre banky a telekomunikácie.
Vo februári začalo platiť prvé komplexné nariadenie Európskej únie o regulácii umelej inteligencie nazývané AI Act, ktorého cieľom je chrániť pred rizikom spojeným s rastúcim vplyvom umelej inteligencie v každodennom živote. Nakoľko sa tie regulácie dotknú vášho biznisu?
Pomerne malé percento našich projektov sa používa vo verejnom priestranstve a často ide o špeciálne aplikácie, napríklad keď policajné zložky vyhľadávajú nejakého občana cez otlačky prstov. To nepodlieha AI Actu, rovnako sme mimo týchto regulácií v prípade produkcie bezpečných cestovných pasov či pri organizácii volieb.
Na upresnenie odcitujem z tých nových regulácií, podľa ktorých už nie je v EÚ prípustné trebárs rozpoznávanie tvárí na verejných miestach či rozpoznávanie ľudských emócií na pracovisku alebo vo vzdelávacej inštitúcii.
Povedal by som, že nám to najmä bráni vo vytváraní nových produktov, ktoré by vedeli byť prínosné vo využití na verejných priestranstvách. Napríklad nás to utlmuje v snahách o vytvorenie aplikácie na sledovanie zdravotného stavu na veľkých podujatiach, ktoré by u ľudí v dave vedelo povedzme zachytiť hrozbu blížiaceho sa infarktu myokardu.
Nám AI Act skrátka bráni uvažovať týmto smerom, zväzuje nás v určitých oblastiach a aj preto mám k nemu výhrady. Z dlhodobého hľadiska podľa mňa bude brzdiť inovácie v Európskej únii. Už to aj začíname pociťovať. Keď sa pozriete na biometrické startupy, ktoré používajú umelú inteligenciu, dnes ich pomerne málo vzniká v Európe a aj odborné konferencie sa presúvajú viac do Ázie.
AI Act je taký akoby Damoklov meč, ktorý visí v ovzduší aj pri rokovaniach s klientmi. Keď prezentujeme systémy, ktoré síce nepodliehajú regulácii, beztak sú niekde v pozadí otázniky a objednávateľ si pred podpisom zmluvy ešte vyžiada právnu analýzu. To tiež spomaľuje biznis, brzdí rast nášho odvetvia.
Takže sa to dá zhrnúť, že nariadenie vnímate skôr kontroverzne.
Asi tak. Vidíme to aj na príklade americkej spoločnosti OpenAI, ktorá vlastní četovací program ChatGPT a nové modely v prvom rade sprístupňuje pre iné kontinenty než pre Európu. Trebárs jej systém Sora, ktorý dokáže rýchlo vytvárať videá, stále nie je oficiálne prístupný v EÚ. Nie sme pre nich priorita. Súkromný sektor sa preto rozhoduje, či nebude robiť časť vývoja v zahraničí mimo Európskej únie, aby to bolo jednoduchšie.
Do akej miery je Slovensko konkurencieschopné vo využívaní moderných technológií a umelej inteligencie?
V privátnom sektore sa snažíme používať čo najviac nástrojov AI, aby sme zefektívňovali našu prácu a postupy. Pre vývojárov to predstavuje nárast efektivity a výkonu až o štyridsať percent. Samozrejme, nemalé percento ľudí je voči AI skeptických, aj u nás vo firme. Vo všeobecnosti však podľa mňa platí „ukáž mi, ako to funguje“, a keď to ľuďom dáva zmysel, tak tie nástroje začnú používať.
Vy nemáte obavy z umelej inteligencie?
Za hrozbu napríklad považujem, ak človek bez veľkého rozmýšľania sprístupní pomerne veľké množstvo osobných dát rôznym tretím stranám a nevie, ako sa budú využívať. Trebárs čínsky DeepSeek nedávno zverejnil otvorený zdrojový kód k modelu umelej inteligencie so sofistikovanými schopnosťami uvažovania, ale čo sa týka bezpečnosti, tak za konkurenciou v tomto smere výrazne zaostáva.
Kataster nehnuteľností na Slovensku čelil masívnym kybernetickým útokom, Všeobecná zdravotná poisťovňa zase upozorňovala na phishingovú kampaň. Ako ste to celé vnímali?
Ide o kritické služby, ktoré by nemali vypadnúť. Ak už vypadnú, nie na taký dlhý čas. Som prekvapený, do akého štádia to zašlo v prípade katastra. Nepoznám veľa prípadov, keď by súkromnú firmu, ktorá funguje prevažne v offline sfére, zasiahol takýto útok a znefunkčnil ju na mesiac a viac. To, že sa udeje nejaký kybernetický útok, sa môže stať. Je ťažké zabrániť tomu, aby sa nikdy nič nestalo. Treba však predvídať riziká, eliminovať ich. Je prekvapujúce, keď nie je pripravený plán B.
Trúfnete si povedať, v akej kondícii je u nás kyberbezpečnosť vo verejnej správe?
Nie som v tom expert. Na základe môjho IT rozhľadu si však myslím, že v prípade umelej inteligencie nám chýba centralizovaná stratégia, ktorú by verejná správa vedela zmysluplne využívať.
Využijeme pri nej súkromné firmy alebo použijeme vlastný model prispôsobený na slovenské pomery? Kde to bude „bežať“ a na čom? Mali by sme sledovať vývoj tých najlepších, učiť sa od nich a využívať to, čo nám umožňuje otvorený výskum.
Dnes je interakcia s verejnou správou niekedy veľmi zložitá, najmä tá digitálna. Ak by sme využili AI, mohlo by to významne zrýchliť procesy. Vnímam to ako veľkú príležitosť a mali by sme sa jej chopiť.
V čom konkrétne?
Umelá inteligencia by mohla pomôcť pri bežných kontaktoch občana s IT službami štátnej správy. Viem si predstaviť svet, v ktorom by podanie daňového priznania bolo extrémne jednoduché. AI by ho vyplnila a poslala tam, kde treba, vopred by tiež upozorňovala na nezrovnalosti či blížiace sa termíny. Namiesto toho, aby som zisťoval, ktoré formuláre a kedy treba vyplniť, spýtal by som sa AI, či mám povedzme všetko vysporiadané so zdravotnou poisťovňou. Ak nie, tak nech mi to, prosím, pripraví a doplní to. Je možné to zautomatizovať.
Nie sme na Slovensku stále viac orientovaní na klasické tlačivá?
Myslím si, že áno, a vo využívaní digitálnych služieb sme v rámci EÚ niekde v pozadí. Nepoznám však štatistiky, ale z vlastnej skúsenosti viem, že hoci sa dá veľa vecí urobiť digitálne, niekedy je to časovo náročnejšie, než ich spraviť klasickou cestou.
Ako sa vám dnes podniká Slovensku?
Spoločenská klíma nie je veľmi pozitívna. Som prekvapený, ako často medzi mojimi známymi či zamestnancami rezonujú debaty o odchode zo Slovenska. Viem, že v mnohých prípadoch nezostáva len pri slovách a dôvodom je zrejme najmä politická situácia. Cítim, že strácame talent a to je škoda.
My ako firma pritom hľadáme kvalitných ľudí, aby nám pomohli robiť špičkové produkty, ktoré sa dokážu uplatniť na svetovom trhu. Dlhodobo máme s ich získavaním problém a takáto klíma, takéto nastavenie spoločnosti tomu vôbec nepomáhajú. Talentu je jednoducho menej.
Aj vám napadla myšlienka, že sa odsťahujete?
Osobne také plány nemám, mám tu rodinu, svoje deti, ktoré už chodia do školy. Jednoducho som už v takom štádiu života, že týmto smerom neuvažujem.
„Viem, že niektorí investori nadobudli pocit, že ukotvenie Slovenska na Západ nie je dostatočne pevné, a preto sa rozhodli ďalšie investície v našej krajine zastaviť.“
Vaša firma je partnerom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý založili vedci, pôvodne pôsobiaci na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. Podporujete aj združenia Nexteria či Inovato. Ako ste pri angažovaní sa v tejto oblasti uvažovali?
Našou dlhodobou prioritou je vzdelávanie a jeho podpora v rôznych formách. Ako spoločnosti nám smerovanie, sústredenie sa na to, aby sme boli vzdelaní, chýba. Školstvo a vzdelávanie sme preto identifikovali ako najpálčivejšiu oblasť, v ktorej by sme ako firma mohli byť prínosom a vedeli inšpirovať možnú zmenu.
Podporujeme aj bratislavskú LEAF Academy či platformu Growni. Všetky spomenuté organizácie vnímam ako pozitívne príklady, ktoré tu fungujú, lebo vedia motivovať mladých a šikovných ľudí. Aj k tomu, aby zostali na Slovensku.
foto Miro Nôta
Výskumné a vývojové centrum máte aj v Brne, keďže tam sa vám ľahšie darí hľadať talenty a odbornosť než v Bratislave.
Žiaľ, je to tak, hoci by som bol rád, keby to bolo naopak. Je to však spojené aj s tým, že sme medzinárodná firma so zahraničnými klientmi, a preto máme pobočku napríklad aj v Brazílii.
V Brne sa nám však už pred rokmi podarilo nájsť správny tím a správnych ľudí, ktorí sa posúvajú dopredu v oblasti umelej inteligencie a vo využívaní potenciálu neurónových sietí. Máme ich aj na Slovensku, ale v Brne ich je viac.
Innovatrics podporil novú iniciatívu Firmy Spolu, ktorá bezprostredne reaguje na terajšiu vládnu politiku. Združujú sa v nej slovenské spoločnosti, ktoré pôsobia skôr v digitálnom prostredí a zväčša sú mimo biznisu naviazaného na štát. Čo je teraz pre Slovensko dôležité?
Kriticky vnímam spomínané odchody talentovaných ľudí do zahraničia, ktoré súvisia so spoločenskou klímou. Dokonca začíname spochybňovať naše ukotvenie v EÚ a NATO, z čoho vzniká možno až pocit nebezpečenstva a obáv, či sa konflikt na Ukrajine nepreleje z rôznych dôvodov aj k nám. Pre mnohých ľudí, s ktorými aj spolupracujeme, ide o záležitosti doslova „na hrane“.
Zamestnávame aj ľudí zo zahraničia. Keď sa nejaký partner vyjadrí o Slovensku, že tam sú potenciálni špióni, ktorí pracujú pre východné krajiny, tak to môže mať negatívny vplyv na biznis, lebo naše podnikanie je koncentrované vo svete, ktorý uznáva západné hodnoty.
Prišli ste pre súčasnú domácu situáciu o nejaké zákazky?
Tak ďaleko to nevnímam, ale viem, že investori zvažovali nejakú investíciu na Slovensku, ale keď nadobudli pocit, že naše ukotvenie na Západ nie je dostatočne pevné, buď sa rozhodli odsťahovať sa z našej krajiny, alebo ďalšie investície smerom k Slovensku radšej zastavili. Geopolitické riziko tu jednoducho je prítomné.
foto Miro Nôta
Čo s tým my ako obyvatelia krajiny podľa vás môžeme robiť?
Je dôležité pozitívne komunikovať, sústrediť pozornosť na to, čo dobré nám prináša ukotvenie v štruktúrach EÚ a NATO; aké sú z toho benefity, ako nám to pomáha v podnikaní či pri exporte našich produktov do zahraničia. A aby sme nevnímali, že EÚ je pomaly nejaký cenzor, byrokrat, ale je to niečo, čo vie byť veľkým prínosom. Zjednodušuje nám v živote veľa situácií.
Aktuálne sa objavujú spory aj v rodine či zamestnaní, keď vzniká napätie pre odlišný politický názor aj medzi inak blízkymi ľuďmi. Nemáte takú skúsenosť?
Do takých situácií som sa zatiaľ nedostal. Centrálu máme v Bratislave, pobočku v Banskej Bystrici, ale nepôsobíme na celom Slovensku a nemáme zastúpené celé portfólio názorov. Musím povedať, že my ako firma už pri prijímaní nových ľudí jasne deklarujeme, že sa sústreďujeme na projekty v súlade s hodnotami EÚ a NATO, preto sme už na začiatku spolupráce istým spôsobom zladení.
Každá firma prezentuje určité hodnoty, ktoré sa následne premietajú aj do produktov. Softvérový produkt založený na AI, ktorý je vyrobený v Číne, bude mať nejakým spôsobom hodnoty danej krajiny zakódované. Stačí nahliadnuť, či sú tam audit logy, či si viem pozrieť, kto pristupoval k nejakým dátam. Pri biometrických osobných údajoch je zase podstatný rozdiel, či zobrazuje tvár, ako ju vníma kamera, alebo s nejakým filtrom, ktorý ju anonymizuje.
Aktuálne pracujete aj na výstavbe vašej modernej budovy pri bratislavskej železničnej stanici Vinohrady. Priestory sú určené pre vyše štyristo ľudí a slúžiť majú aj ako kampus pre startupy. Už viete presný termín dokončenia?
Otvoriť ju plánujeme už tento rok v decembri. Výstavba ide podľa plánu, v dohľadnom čase chceme budovu detailnejšie predstaviť aj verejnosti – ukázať, aké biometrické systémy v nej uplatňujeme, akým spôsobom uvažujeme v biometrii v kontexte kancelárií a moderných budov, či ako vidíme uplatnenie biometrie na pracovisku.
Innovatrics
Malo by ísť o „najbiometrickejšiu budovu na svete“. Povedzte aspoň pár príkladov, v čom bude unikátna.
Do popredia by som dal jednu zásadnú vec – že chceme priniesť bezpečnosť bez toho, aby sa človek cítil nebezpečne. Nepotrebujete bezpečnostné brány či turnikety a napriek tomu viete, či sa povedzme v nejakej zóne budovy nachádza človek, ktorý tam nemá byť. Ak človek vidí ostatné drôty, to ešte neznamená, že sa cíti bezpečne.
Našou snahou je celkovo priniesť viac komfortu na pracovisku, napríklad že sa nemusíte ničoho dotknúť a bez problémov prejdete celú budovu, dostanete sa do zasadačky aj sa vyveziete výťahom.
Čo by vás okrem zdarného dokončenia budovy ešte v tomto roku potešilo, keby sa stalo?
Poteší ma, keď v našej biometrickej budove budeme mať všetci dobrý pocit, že nám pomáha, slúži a vyslovene radi chodíme do práce. Následne niekedy počas roka 2026 chceme zorganizovať aj odbornú konferenciu, na ktorej systémy, ktoré pre nás vyvíjame, ukážeme odbornej verejnosti.
Za ostatné obdobie biometria okrem iného zrevolucionizovala, že v bankách nemusíme chodiť na pobočky a na diaľku vieme robiť veci, ktoré sme predtým urobiť nemohli. Potešilo by ma, keby sa práve nám v Innovatricse podarilo nájsť nejakú ďalšiu aplikáciu pre biometriu, ktorá vo svete niečo zmení k lepšiemu.
