Zažite naše prvé online podujatie, na ktorom budú hosťami minister hospodárstva Richard Sulík či spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik. Zapojte sa do podujatia a položte našim hosťom otázky cez aplikáciu sli.do. Viac info TU.
V septembri 2019, teda dva mesiace pred prvými spozorovanými prípadmi nového koronavírusu, vydala Svetová zdravotnícka organizácia varovanie. „Existuje možnosť vzniku rýchlo sa šíriacej a vysoko smrteľnej pandémie. Patogén šíriaci sa vzduchom dokáže zabiť 50 až 80 miliónov ľudí a zlikvidovať takmer päť percent svetovej ekonomiky. A svet nie je pripravený.“
Je pravda, že na takýto typ udalosti sa asi nedá celkom pripraviť. Aj tá najlepšia reakcia totiž je… stále len reakciou na niečo, čo sa stalo. Nerieši preventívne opatrenia voči vzniku ďalšej pandémie. Čo by však mohlo reálne pomôcť, aby na ľudí v blízkej budúcnosti nezaútočil nejaký bratranec SARS-CoV-2? Pre zodpovedanie tejto otázky sa poďme najskôr pozrieť na to, kde sa vlastne koronavírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, vzal.
Prestaňme plytvať jedlom a viac si ho vážme.
Desať tipov, ako byť v domácnosti rozumnejší
Je všeobecne známe, že na ľudí sa pri konzumácii mäsa zvierat prenieslo viacero patogénov – SARS a vtáčia chrípka sú len dve v posledných rokoch najviac skloňované. Unikátnymi epicentrami pre prenos potenciálne nebezpečných vírusov zo zvierat na človeka sú tzv. mokré trhy v Číne, kde na pultoch tesne vedľa seba nájdete ryby, mäso z domácich i divokých zvierat. A podľa médií mali všetci z prvých pacientov s ochorením COVID-19 nejaký kontakt práve s takýmto mokrým trhom v meste Wu-chan.
Ryan Bethencourt, zakladateľ Wild Earth, ktorá vyrába „alternatívne mäso“ – pre psy. Foto: FB Wild Earth
Obvyklí podozriví: mokrý trh a veľkochov
Prečo vlastne pomenovanie „mokrý trh“? Pretože jeho podlahy sú plné potokov a jazierok, v ktorých sa mieša krv a iné tekutiny zo zabitých zvierat spolu s topiacim sa ľadom. Mokré a krvavé podlahy však nie sú priamo zdrojom koronavírusu. Zvieratá, ktoré predajcovia vozia na trh, sú vystresované zo zajatia a trpí tým ich imunitný systém. To vytvára perfektné podmienky pre vírusy, ktoré môžu preskakovať z jedného živočíšneho druhu na iný. Keď sa to stane, výnimočne takto zmutovaný vírus dokáže napadnúť aj človeka.
Niektorí odborníci dnes v snahe zabrániť zopakovaniu inej podobnej pandémie navrhujú, aby sa lepšie monitorovali divo žijúce zvieratá a skúmali rizikové patogény, ktoré sa na nich držia. Takisto by mali byť lepšie kontrolovaní ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s divými zvieratami, a lepšej regulácii by mal podliehať aj obchod so zvieratami a trhy s nimi. Ak sa to podarí, zmeny môžu priniesť zlepšenie podmienok na mokrých trhoch, alebo v niektorých prípadoch aj ich úplné uzatvorenie.
Ale uvedomujú si kompetentní, že podobná pandémia môže vzniknúť aj na veľkofarmách so zvieratami? Aby bolo jasné, nechcem znevažovať prácu farmárov – predsa len kŕmia svet. Veľká väčšina fariem sú navyše rodinné podniky, v ktorých farmári dbajú na hygienu aj na kvalitný chov. Aj preto sa im právom nepáči, keď niekto hovorí o farmách len ako o masových manufaktúrach. Na druhej strane, práve zvieratá z veľkochovov sú často choré, navyše vtesnané do minimálnych priestorov. To je, samozrejme, výborná živná pôda pre vírusy, ktoré raz môžu preskočiť aj na človeka.
Kráľ z garáže. Poznáte príbeh prvého supermarketu na svete?
Farmy, ktoré poskytujú zvieratám len minimálny priestor na život, mávajú zároveň zlé hygienické podmienky a kŕmia chov antibiotikami. Výkaly zvierat plné antibiotík potom znečisťujú vodu, ktorá sa využíva na zavlažovanie plodín. Takže baktérie a vírusy môžeme skonzumovať nielen prostredníctvom mäsa, ale aj cez infikované rastliny. V skutočnosti až tri štvrtiny nových ľudských ochorení má pôvod v zvieracích patogénoch. Spomeňme len prasaciu chrípku, chorobu šialených kráv, ebolu, hantavírusy či vtáčiu chrípku.
Budúcnosť sú „naprogramované“ proteíny
Dôkazy teda potvrdzujú, že podmienky na mokrých trhoch či veľkofarmách zvyšujú riziko novej pandémie. Na druhej strane, nie samotná konzumácia mäsa spôsobuje pandémiu, ale podmienky, v akých držíme zvieratá v zajatí a ako ich zabíjame. Čo v tomto smere môžeme zmeniť? Extrémnym riešením by mohol byť zákaz jedenia mäsa, no jeho konzumácia je pevnou súčasťou mnohých kultúr. V niektorých častiach sveta je navyše byť vegánom drahšie, než byť mäsožrút. Takže politicky aj sociálne je zákaz takmer nepriechodný.
Burger s „alternatívnym mäsom“ od Beyond Meat. Foto: FB Beyond Meat
Mohli by sme tiež zlepšiť podmienky na veľkých farmách. To by však znamenalo extra náklady pre farmy, farmári by museli zabrať aj viac územia, produkcia mäsa by trvala dlhšie a produkt by bol drahší. A to všetko v čase, keď dopyt po mäse celosvetovo rastie. Spoločne s tým, ako sa zväčšuje svetové zastúpenie strednej triedy, ľudia chcú aj viac mäsa – jeho spotreba by sa do roku 2050 mala zdvojnásobiť! Farmy teda skôr budú ešte väčšie, bude ich ešte viac a podmienky v nich – predovšetkým v rozvojových krajinách – budú naďalej dosť pochybné.
Ako môže patogén „uniknúť“ z laboratória?
Expert na biologické zbrane hovorí o štyroch spôsoboch
Svet hľadá cestu, ako vyrobiť jedlo, ktoré chutí ako mäso, je cenovo dostupné a zároveň pri ňom ľudia nemusia byť závislí od bitúnkov. Vďaka novým technológiám však takéto produkty už existujú. Mäso bez zvierat.
Vitajte v novej ére fermentácie. Kvasenie je pritom prastará metóda konzervovania. Je to tiež spôsob, ktorým vzniká chlieb, víno, syr či pivo. Keď však na metódu aplikujeme najnovšie poznatky zo syntetickej biológie, vieme vyrobiť jedlo, ktoré je výživnejšie, chutnejšie, rozmanitejšie a prispieva k trvalej udržateľnosti – v porovnaní s klasickým mäsom.
Ako rýchlo môže nastať zmena paradigmy? V marci som vo svojom podcaste oslovil Ryana Bethencourta, zakladateľa firiem Wild Earth a IndieBio, ktoré sa zaoberajú alternatívnymi potravinami. Ryan si myslí, že väčšina veľkých amerických fariem s dobytkom bude v roku 2035 minulosťou. Zničí ich pokrok. Citoval pritom správu think tanku RethinkX, ktorá presne spomína, že veľkochovy ustúpia v prospech fermentačnej biológie. Podľa správy budú v roku 2035 fermentáciou vytvorené proteíny desaťkrát lacnejšie, než tie pochádzajúce zo zvierat.
Vďaka programovateľnej biológii budú vedieť výskumníci pri fermentovaní vyrobiť proteíny, ktoré budú verne odrážať chuť aj textúru mäsa. Samozrejme, za zlomok ceny. Bude to mať obrovský efekt na svetovú ekonomiku i na veľkých farmárov. Dnes má len v Amerike odvetvie chovu dobytka hodnotu 400 miliárd amerických dolárov. Ak bude pokrok vo fermentácii pokračovať súčasným tempom, do roku 2030 sa môže toto odvetvie scvrknúť o 70 % a o prácu v tejto oblasti príde v USA asi 600-tisíc ľudí. Alternatívna výroba jedla však môže vytvoriť až 700-tisíc nových miest.
Na alternatívu sa už chytil Burger King aj Nestlé
Prechod k viac udržateľnému poľnohospodárstvu je výhodný nielen ekonomicky a environmentálne, zdá sa, že je aj nevyhnutný. Je to len otázka času – ako rýchlo budú konzumenti schopní tieto alternatívne potraviny prijať. A keďže dopyt po mäse neustále stúpa a nedá sa kompenzovať výstavbou nových, veľkých a bezpečných veľkofariem, cesta pre udržateľnejšie riešenie je otvorená. Inak sa podmienky chovu zvierat nezmenia, čo znamená nielen ďalšie znečisťovanie prostredia, ale aj vhodné predpoklady pre novú pandémiu.
„Alternatívne mäsá“ dokážu imitovať nielen chuť, ale aj textúru klasického mäsa. Foto: FB Impossible Foods
Chutné a k prírode šetrné alternatívne mäsové produkty ponúka v súčasnosti viacero veľkých hráčov. Beyond Meat a Impossible Foods sa so svojimi alternatívnymi bugrami dostali aj do Burger Kingu či veľkých obchodných reťazcov (aj na Slovensku). Táto móda preniká už aj na trh krmív pre zvieratá – firma Wild Earth vyrába rastlinné jedlo pre psy. „Až 30 percent svetovej produkcie mäsa ide do misiek našich miláčikov,“ prezradil Bethencourt. „Do psích konzerv sa v súčasnosti však dostáva aj mäso z chorých a mŕtvych zvierat,“ dodáva.
Podľa Bethenocourta tak jedlo pre zvieratá nie je ani výživné, ani neprispieva k trvalej udržateľnosti. V podcaste ešte dodal, že aj najväčší producenti jedla na svete už dnes jednoznačne vsádzajú na pokrmy založené na rastlinách. Je to podľa neho budúcnosť. Spomínal napríklad, ako na podujatí IndieBio stretol riaditeľa spoločnosti Nestlé, ktorý mu povedal, že „Nestlé nabieha na rastlinnú revolúciu celkom naplno, že je to svetový megatrend, na ktorý všetci vsádzajú.“
Ako spoločnosť musíme byť viac otvorení k alternatívnym riešeniam, najmä keď si uvedomíme, že vďaka nim môžeme zabrániť ďalšej veľkej pandémii. Preto by sme mali podporovať metódy, ktoré zabezpečujú bezpečnejšie mäsové produkty. Možno ešte nenastal čas, aby sme sa mäsa celkom vzdali, ale určite je najvyšší čas dostať alternatívne „mäsové“ výrobky na trh, aby si konzumenti mohli rovnako ľahko vybrať aj túto možnosť. Miesto toho, aby sme sa vzdali mäsa, len ho vyrábajme lacnejšie, ekologickejšie a bez rizika.
Autor článku John Cumbers píše pre Forbes o syntetickej biológii.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
