Ste mladí, užívate si život a plánujete svoju budúcnosť. No v zlomku sekundy sa vám všetko prevráti naruby. Sayali Apte to zažila ako 23-ročná, keď náhle prišla o zrak. Stratila zmysel života a začala o sebe pochybovať, no nevzdala sa. Dnes pomáha ďalším ženám a snaží sa objaviť v nich to, čo ony v sebe nevidia. Aké poučenie si z jej príbehu môžeme zobrať?
Ako väčšine čerstvých dvadsiatnikov, aj Sayali ležal svet pri nohách a ona bola pripravená využiť ho naplno. Bola oceňovanou obchodnou konzultantkou v technologickej spoločnosti, žila v Aucklande na Novom Zélande a so svojou životnou láskou plánovala rodinu. Mala všetko, po čo kedy túžila. No jedného dňa sa to všetko zmenilo.
Bez práce a závislá od manžela
Príjemný letný deň strávený na slnku a na čerstvom novozélandskom vzduchu sa zmenil na tragédiu. Nehoda spôsobila, že jej pri náraze praskli rohovky aj podkladové tkanivo a neskúsený lekár jej vypláchol oči soľným roztokom, ktorý vymyl všetko tkanivo, ktoré by sa ešte dalo zachrániť. Očné viečka a tvár mala opuchnuté a zažívala bolesť, ktorú si vie predstaviť len málokto. Lekári ju pripravili na to najhoršie – trvalú slepotu.
Jej svet sa obrátil naruby. Prosperujúca kariéra bola pozastavená na neurčito, pretože sa stala práceneschopnou. Spôsobilo jej to finančné problémy, ktoré ešte prehlbovala pokračujúca lekárska starostlivosť. Napokon, boli pred ňou dlhé roky podstupovania operácií očí, stovky návštev lekárov a dlhodobé užívanie steroidov, ktoré prinášali ďalšie zdravotné problémy.
Situácia ovplyvnila aj jej čerstvé manželstvo. Len ťažko sa vyrovnávala so zdravotným postihnutím a keďže bola vo všetkom závislá od manžela, cítila sa na príťaž.
Čoskoro sa zlomilo aj jej duševné zdravie. Bola nahnevaná a zdrvená z toho, v akom bode sa ocitol jej život. Prečo sa jej to stalo?
Nezávislá dvadsiatnička sa odrazu musela spoliehať na ostatných aj pri banálnych činnostiach. „Zápasiť s každodennou realitou slepoty je niečo, čo by som nepriala ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi,“ povedala Apte.
Útechu našla v jedle
Mladá žena trávila príliš veľa času sama len s vlastnými myšlienkami. Bude ešte niekedy vidieť? Pozrie sa jedného dňa manželovi do očí? Rozhodne sa on napokon, že ich manželstvo za to nestojí?
Apte našla v tomto náročnom období útechu v jedle a prejedla si svoju cestu k morbídnej obezite, čo sa spájala s mnohými nevyžiadanými radami od ľudí v jej okolí. Mysleli si, že jej slepota bráni v tom, aby si to uvedomila.
Sayali Apte prišla o zrak, no nezlomilo ju to. Foto: Forbes US
„Vždy som si myslela, že byť nevidiacim znamená vidieť len čiernu farbu, byť obklopený tmou vo dne v noci. Pre mňa však bolo všetko sivé a vedela som, že to videli aj ostatní, keď sa na mňa pozerali,“ povedala. Síce to nevidela, no cítila, ako na ňu ľudia zízajú, ľutujú ju a ticho ju súdia za to, že používa jedlo ako terapiu.
Zlomový bod
A zatiaľ čo jej priatelia cestovali, prežívali lásku, dobrodružstvá a budovali vysnívanú kariéru, ona trávila väčšinu času v nemocniciach a hovorila s lekármi. Nádej na návrat zraku sa každým dňom zmenšovala a cítila, že svojím životom mrhá.
Jedného dňa si Apte uvedomila, že má na výber. Nemala síce úplnú kontrolu nad tým, či opäť získa zrak, ale nechcela sa ani vzdávať. Napokon našla odhodlanie a začala bojovať zubami nechtami za to, aby sa veci dostali do starých koľají. Jej motiváciou bolo to, aby raz videla svoje dieťa.
V prvom rade sa zamerala na starostlivosť o svoje duševné zdravie, správne vyživovala svoje telo a pokračovala v návštevách lekárov, liečbe a chirurgických zákrokoch v nádeji, že sa jej vráti zrak. Jej cesta k uzdraveniu bola dlhá. No v prvom rade sa musela zamerať na negatívne myšlienky, ktoré ju ťahali do depresie.
Nádej
Jej nádej narastala každým ďalším chirurgickým zákrokom a postupom času začala ustupovať aj depresia. A potom prišla cieľová rovinka: lekári jej povedali, že existuje chirurgický zákrok, ktorý by jej mohol poskytnúť čiastočný zrak. Podarilo sa to.
Prvá vec, ktorú vnímala, po prebudení z operácie, bol monitor srdca. Zobudila sa na ten známy pípavý zvuk, ktorý ju vítal zakaždým. Tentokrát ho však videla na vlastné oči. Rozhliadla sa okolo seba a jej oči spočinuli na menovke na hrudi. Do očí sa jej tlačili slzy. „Keď trávite toľko času sám v tme a nevidíte samého seba, váš pocit identity akoby odišiel,“ povedala Apte.
Životné lekcie
S odstupom času si uvedomila, že táto skúsenosť jej dala do života hneď niekoľko lekcií a zistila tiež, koľko toho v minulosti považovala za samozrejmosť. Strata samostatnosti ju prinútila uvedomiť si, ako veľmi to ovplyvňuje jej sebadôveru a sebaúctu.
Stratila svoju identitu, a tak o sebe začala pochybovať. Jej zranenie bolo síce fyzické, ale práve prevzatie kontroly nad duševným zdravím jej zachránilo život. „Teraz si skutočne vážim silu pozitívneho myslenia aj to, akú úlohu môže hrať myseľ, keď sa ranený človek zotavuje,“ povedala.
Vďaka týmto lekciám objavila svoju vášeň a našla zmysel. Vrátila sa k práci a usilovne začala pracovať na svojom sne.
Stala sa z nej úspešná konzultantka, ktorá využíva bohaté korporátne skúsenosti, súcit aj osobnú skúsenosť na to, aby klientky premenila na sebavedomé a zdatné podnikateľky. Radosť je robí najmä to, keď pomôže druhým, aby objavili svoje silné stránky a pýši sa tiež tým, že vidí v ľuďoch potenciál, ktorí oni často prehliadajú.
Aké poučenie si z jej príbehu môžeme zobrať? Máme len veľmi obmedzenú kontrolu nad tým, čo sa nám stane. Nevyhnutne budeme čeliť výzvam, nepriaznivým udalostiam či dokonca tragédiám. Máme však úplnú kontrolu nad tým, ako na tieto okolnosti zareagujeme a ako ovplyvnia náš život. Sayali Apte sa rozhodla premeniť bolesť na silu. A ostatným ženám v tom pomáha tiež.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je Carrie Kerpen, ktorá píše o úspešných ženách
