Docieliť, aby nám všetko, čo potrebujeme urobiť, robilo aspoň malú radosť, nie je jednoduché. Najľahšie to ide, keď pracujeme na niečom, čo nie je ani jednoduché, ani zložité, pričom nás úloha nesmie preťažiť, podceniť či znudiť.
Potom sa môže objaviť prežívanie, ktoré sa označuje ako flow – plynutie, prúdenie, stav zvýšeného zamerania a ponorenia sa do činností. Práve tento stav potrebujeme, aby sme si vytvárali nadľahčenie a neboli zahltení záťažou a napätím.
Väčšina ľudí pozná syndróm vyhorenia (burnout), ale existuje aj syndróm znudenia (boreout). Niektoré príznaky majú podobné, preto keď sa skombinujú, vznikne vyhorenie z nudy. S teóriou o syndróme znudenia prišli prvýkrát v roku 2007 Philippe Rothlin a Peter Werder, dvaja švajčiarski obchodní poradcovia.
Je mnoho otrávených ľudí, ktorí chodia do práce iba kvôli peniazom. Nevidia zmysel v tom, čo robia. Spočiatku bývajú iniciatívni a poukazujú na to, ako robiť niektoré veci oveľa lepšie, ale bývajú „ubití“ neefektívnymi firemnými postupmi a odsudzovaní tými, ktorí o zmeny nestoja.
Syndróm znudenia poukazuje na otázku nachádzania zmyslu v tom, čo robíme, ako aj na dôležitosť zladenia sa s vlastnou vnútornou motiváciou (túžbou), ktorá nás vedie k sebarealizácii.
Plné nasadenie bez kompromisov a s radosťou
Potrebujeme zažívať okamihy, pri ktorých sa telo alebo myseľ vzoprú voči ohraničeným možnostiam vo vedomej snahe dosiahnuť niečo, čo stojí za to. A vôbec to nemusí byť naviazané na výkon.
Na rozdiel od obyčajného potešenia je pre tento stav typická naša vlastná aktivita a kreativita. Po každom zážitku prúdenia je človek celistvejší, obohatený o novú vedomosť či zručnosť. V týchto okamihoch padajú rekordy a vznikajú vynálezy.
„Architektom“ výrazu flow – tvorivého momentu, v ktorom je človek úplne pohltený vykonávanou činnosťou – je priekopník pozitívnej psychológie Mihaly Csikszentmihalyi. Zistil, že flow je nevyhnutný tak pre produktívneho zamestnanca, ako aj pre spokojného zamestnanca.
Podľa neho nie sú tie najlepšie chvíle v našich životoch pasívne, vnímavé alebo relaxačné. Najlepšie momenty zvyčajne nastanú, ak prekročíme svoje limitácie v dobrovoľnom úsilí dosiahnuť niečo ťažké a hodnotné.
Radosť ako nevyhnutná zložka pohody
„Radosť vstupuje do nášho života, keď máme čo robiť, čo milovať a v čo dúfať“, uviedol spisovateľ Joseph Addison v 18. storočí a netušil, že sa to aj exaktne preukáže.
Csikszentmihalyi zasvätil štyridsať rokov organizovaniu výskumov na tisíckach ľudí po celom svete v snahe zistiť, čo sa deje vo chvíľach ich najväčšej radosti. Je to zásadné, pretože prístup k radosti spoľahlivo neutralizuje krízové a záťažové stavy. Radosť stojí za harmóniou a dáva zmysel nášmu snaženiu.
Obrovské množstvo výskumov postavených na Csikszentmihalyiho práci skúmalo, ako sa mozog mení pri stavoch flow, ktorý minimalizuje rozptýlenie, maximalizuje produktivitu, výkon a eliminuje prokrastináciu.
Stav prúdenia, plynutia mysle spontánne vzniká, keď sa naplno ponoríme do činnosti tak, že stratíme pojem o čase. Je podobný všímavosti, pretože je podmienený zameraním sa na prítomný okamih. Definujúcou črtou stavu prúdenia je však intenzívne zážitkové zapojenie sa do aktivity, ktorá si vyžaduje osobné úsilie a zručnosti, čo pri všímavosti nie je potrebné.
Faktory napomáhajúce k stavom flow
Pokiaľ ide o činnosť, ktorá je dostatočne motivujúca, stimulujúca a spĺňa nižšie uvedené faktory, je pravdepodobné, že sa človek ocitne v prúdení. Napriek tomu sú pre každého tieto premenné špecifické, lebo závisia od osobných preferencií a potrieb.
Ako vyťažiť zo svojich aktivít čo najviac radostných okamihov? Môžete to vyskúmať introspekciou – sledujte, ako vás nasledujúce kritériá ovplyvňujú.
- Čelíte úlohám, ktoré máte šancu dokončiť.
Vaše výzvy nie sú príliš náročné, aby vás neskľučovali, ale ani príliš ľahké, aby vás nenudili.
- Môžete sa v kľude zamerať na to, čo robíte.
Vonkajšie aj vnútorné rozptýlenia ste eliminovali a svoje myšlienky zameriavate na to, čo ste si vedome vybrali.
- Máte jasné a konkrétne ciele.
Umožňujú vám pohotové reagovanie na požadované nároky úloh, ako aj ich revidovanie v prípade zmien.
- Máte prístup k priebežnej spätnej väzbe.
Vďaka tomu reálne viete, ako postupujete a máte prehľad o tom, čo vás udržiava v produktívnej a uspokojivej činnosti.
- Vaša angažovať a účasť sú nenútené.
Sústreďujete sa výlučne na vykonávanú činnosť a nie na seba či na svoje emócie.
- Máte pocit kontroly nad vlastným konaním.
Aktivuje sa vaše odhodlanie, húževnatosť, vytrvalosť a sebadisciplína.
- Počas aktivity neuvažujete nad sebou.
Strata sebauvedomenia zvyšuje intuitívne zapojenie, čo vám pomáha dosiahnuť ciele s dôverou.
- Pocit plynutia času je pozmenený, prestali ste ho vnímať.
Úplná „pohltenosť“ vám umožní odstrihnúť sa od okolitého sveta, ktorý vás neruší.
Ako pozitívne zmanipulovať hlavu?
„Radostný život je individuálnym výtvorom, ktorý sa nedá opakovať na základe nejakého receptu“, upozorňuje Mihaly Csikszentmihalyi v knihe Flow.
Napriek tomu môžeme využiť jeho metodologickú pomôcku pri skúmaní toho, za akých okolností sa dostávame do stavov prúdenia.
Na takéto „testovanie“ si nastavte pripomienky v mobilnom telefóne, aby začal zvoniť v štyridsiatich náhodných časoch počas celého týždňa. Zmyslom toho je zaznamenávať si, čo práve robíte, ako sa cítite a či ste v stave prúdenia.
Potom záznamy analyzujte s pomocou nasledujúcich otázok:
- Ktoré momenty sa postarali o to, že ste zažívali pocit prúdenia?
- Kde ste vtedy boli? Na čom ste práve pracovali? S kým ste boli?
- Máte v určitých časoch dňa väčšiu pravdepodobnosť dosiahnuť prúdenie ako v iných?
- Ako viete zmeniť štruktúru svojho dňa na základe týchto zistení?
- Ako môžete zvýšiť počet optimálnych skúseností a systematicky sa im venovať?
- Vďaka čomu dokážete zredukovať chvíle, počas ktorých ste sa cítili nezúčastnení, vystresovaní, rozrušení, nahnevaní či frustrovaní.
Je niečo optimálnejšie než flow?
Štúdie naznačujú, že autotelické aktivity, teda také, ktoré sa samy o sebe stávajú hodnotou bez ohľadu na to, či by mohli priniesť nejaký prospech, prispievajú k zvýšeniu subjektívne prežívanej hladiny šťastia. Osobnosti s takýmto postojom sa vyznačujú určitými metazručnosťami, ako sú vášnivý záujem o život, vytrvalosť a nízka egocentrickosť.
Odborníci predpokladajú, že neurotickí jedinci sú náchylnejší k úzkosti a sebakritike, čo sú stavy, ktoré môžu narušiť stavy prúdenia. To sú dôvody, prečo majú ľudia odlišné možnosti zažívať prúdenie.
Daniel Goleman sa vo svojej knihe Optimal vymedzuje voči flow. Namiesto toho navrhuje radšej hľadať optimálny stav, ktorý sme si schopní navodiť vlastným úsilím, udržať si tak výkon a zároveň sa vyhnúť vyhoreniu. Viac sa o jeho zisteniach dozviete v tomto podcaste.
Či už sa zameriate na rozvíjanie schopností dosahovať stav flow alebo optimal, dovedie vás to k nastoľovaniu rovnováhy. Tá sa postará o primeranosť, ktorá vás ochráni pred vyhorením.
