Stojí za projektom Hájovne na Peknej ceste, drevenej stavby s otvorenou konštrukciou, o ktorej v poslednej dobe počuli mnohí Bratislavčania, a mnohí ju už aj navštívili. Zaujímavých stavieb z dreva má však od začiatku svojej existencie firma Faircraft Gabriela Bartoša na konte oveľa viac.
Z tých novších sú medzi nimi napríklad aj dva rodinné domy v pamiatkovej zóne Modry, ktoré boli najnovšie nominované na ocenenie CE ZA AR 2023, na ktorých Faircraft spolupracoval s viacerými partnermi pod vedením architektky Jany Konečnej a Martina Friča.
Z tých o niečo skorších zaujme napríklad projekt s názvom Plávajúci dom na Vltave z dielne ateliéru eXworks, ktorý realizovali v roku 2021 v pražských Holešoviciach.
Gabriel Bartoš, Faircraft„Hájovňa na Peknej ceste bol veľmi pekný projekt. Bol náročný, ale výzvy máme radi. Na celú stavbu sme mali málo času, bojovali sme s kvalitou materiálov, ale myslím, že výsledok dopadol veľmi dobre,“ hovorí Gabriel Bartoš.
V súčasnosti už pracuje na nových výzvach a zdokonaľuje aj ďalší zaujímavý produkt – model obytného domčeka s názvom „pocket house“ teda vreckovom dome postavenom na mobilnej platforme, s ktorým prišiel v čase pandémie, kedy boli možnosti tradičnej dovolenky do veľkej miery obmedzené. Ale o tom trochu neskôr.
Faircraft stojí za projektom Hájovne na Peknej ceste v Bratislave. Foto: Zuzana MinarovičováNechcel sedieť za počítačom
Gabriel Bartoš pochádza z obce Štrba spod Vysokých Tatier. Ako hovorí, už od malička ho priťahovali rôzne technické smery.
„V detstve to začalo modelárstvom, elektrotechnikou, skúšal som aj programovať, ale pomerne rýchlo som zistil, ze vo virtuálnom svete mi niečo chýba. V puberte sme s dvomi kamošmi založili punkrockovú kapelu. To bola sila, neskrotná životná energia,“ spomína s úsmevom.
Ako dodáva, ambície študovať na vysokej škole v tom období nemal a prihlášku na architektúru si podal iba kvôli rodičom, s tým, že tam strávi maximálne rok.
Gabriel Bartoš na stavbe. Foto: archív spoločnosti
„To sa ale na vysokej škole trochu zmenilo, stretol som tam zaujímavých ľudí, dostavili sa viaceré úspechy a môj život sa postupne presunul spod Tatier do Bratislavy,“ hovorí Gabriel Bartoš.
Už počas vysokej školy pracoval pre viacerých architektov a práca ho celkom bavila, čo mu však nevyhovovalo, bolo neustále sedenie za počítačom. „Začalo ma to ničiť. Neviem, možno som vyhorel, alebo mi len chýbal priamy kontakt s materiálom,“ hovorí. Hneď po škole sa preto rozhodol nepokračovať v práci v architektonickej kancelárii, ale vrhol sa priamo do realizácií. „Tam som sa našiel.“
Drevo ako láska
Ako hovorí Gabriel Bartoš, s drevom bol v spojení už od útleho detstva. „Keď sa moji rodičia zobrali, otec prerobil drevenicu po starom otcovi. To bol náš prvý domov a veľmi dobre sme sa v nej cítili. Neskôr sme sa presťahovali do novšieho, murovaného domu, ale to už nebolo ono,“ hovorí.
Občas chodievali s rodičmi aj na chatu, ktorú postavil jeho dedo v Nižnej Boci. Na výstavbu použil miestne kamene a drevo a cítili sa v nej veľmi príjemne.
„Myslím si, že k stavebníctvu ma to nasmerovalo úplne prirodzene. Je to spojenie techniky, umenia a asi všetkých životných potrieb. Naviac, v dnešnej dobe je dôležité budovať zodpovedne a s rozumom. To sú výzvy, ktoré ma v tom držia a posúvajú vpred. Stavebný priemysel má veľmi veľký dopad na našu planétu. Pomôže ju zničiť, alebo zachrániť, je to na nás,“ myslí si Gabriel Bartoš.
Firma sa podieľala na realizácii tzv. Plávajúceho domu na Vltave. Foto: archív spoločnostiEšte pred založením firmy sa Bartoš podieľal na množstve projektov, od tých menších a jednoduchších, až po väčšie a zo staviteľského pohľadu zaujímavejšie zákazky. Boli medzi nimi aj obľúbené drevené domčeky na stromoch, ale aj prírodné stavby zo slamy a nepálenej hliny. Podieľali sa aj na časti aquaparku Tatralandia neďaleko Liptovského Mikuláša.
„Prvá zákazka, ktorá sa najviac podobá tomu, čo robíme teraz, bola prefabrikovaná chata, ktorú sme celú vyrobili v dielni a s bratom previezli asi 250 kilometrov na určené miesto,“ spomína Gabriel.
Drevostavby v našich podmienkach nikdy úplne nevyšli z módy, dnes však opäť naberajú na príťažlivosti. Niet divu, sú krásne, voňajú po dreve a lese a stavbári často hovoria aj o ich efektívnom a pomerne čistom výrobnom procese.
Nedávno sa podieľali aj na realizácii domov na Hrnčiarskej ulici v Modre. Foto: Martin Frič„Veľa prípravných prác je možné vykonať vo výrobnej hale a tým skrátiť dobu výstavby na stavenisku. Drevostavby však prinášajú aj veľa ďalších výhod dôležitých nielen pre samotných majiteľov, ale aj pre ich široké okolie. Od estetiky a pozitívneho vplyvu na ľudské podvedomie, cez čistenie vzduchu, ionizáciu a zdravú mikroklímu, až po silné environmentálne témy, ktoré sú čoraz dôležitejšie,“ vyratúva Gabriel Bartoš.
Ako dodáva, drevo, ako jediný stavebný materiál pri svojej produkcii nevytvára, ale naopak zachytáva oxid uhličitý aj z iných ľudských činností. Na spracovanie dreva je potrebné 70-krát menej energie ako napríklad v prípade hliníka.
Spokojní sú zvyčajne aj majitelia takýchto stavieb, aj preto, že technológie drevostavieb sa neustále posúvajú vpred, poskytujú čoraz viac možností a väčší komfort.
Domček na kolesách
Jedným z obľúbených súčasných stavieb, ktoré má v ponuke Faircraft, je mobilný minimalistický drevený domček „pocket house“. Ako vysvetľuje Gabriel Bartoš, ide v princípe o malú drevostavbu na mobilnej platforme – nákladnom prívese.
„Konštrukčný systém, kvalita prevedenia a použité materiály sú ako v bežných drevostavbách na bývanie. Je možné ho premiestniť, ale je to trochu komplikovanejšie ako napríklad s karavanom. Je omnoho ťažší, chce to väčšiu prípravu a aj príslušnú techniku. Môže fungovať sebestačne, ale dá sa pripojiť aj na inžinierske siete ako bežná stavba,“ hovorí.
O tento domček bol podľa neho najmä v čase pandémie enormný záujem, keď ľudia hľadali bezpečný spôsob rekreácie pre seba a svoju rodinu.
Veľký záujem o Pocket house zaznamenali najmä počas pandémie. Foto: Faircraft„Keď to odznelo, museli sme doťahovať aj iné sľúbené projekty a pocket house išiel trochu stranou. Medzičasom sme však nabrali veľa skúseností v oblasti mobilných stavieb a pracujeme na vylepšených verziách,“ hovorí Gabriel Bartoš, pričom hlavnou myšlienkou tohto modelu je podľa neho najmä spojenie s prírodou a vytrhnutie sa z dnešného hektického a uponáhľaného sveta.
Tradičné aj moderné
Konkurencia je aj v tomto segmente veľká, no Gabriel Bartoš hovorí, že on sám ju príliš nestíha sledovať.
„Mojou najväčšou inšpiráciou a zároveň výzvou je harmonické spojenie technologického vývoja a prírodných zdrojov. Architektonické návrhy prenechávam architektom, s ktorými veľmi rád spolupracujem. Osobne ma napĺňa skôr hľadanie spôsobov, ako realizovať kvalitne navrhnuté diela.“
Gabriel Bartoš (v hornom rade tretí sprava) a tím, s ktorým realizovali Hájovňu na Peknej ceste. Foto: archív spoločnostiTrendy v drevostavbách neúprosne napredujú a pri výstavbe moderných drevostavieb sa používajú mnohé moderné technológie. „Veľmi pekné a efektívne stavby sa dajú realizovať napríklad CLT technológiou, čo sú vlastne panely z lepeného masívneho dreva, ktorá poľahky zvládne bytové, viacpodlažné a dokonca aj výškové stavby z dreva.
„Rozdiel oproti pôvodným dreveniciam, ako ich poznáme, je obrovský, ale spája ich to najdôležitejšie, a to súhra s prírodou,“ uzatvára Gabriel Bartoš.
