Trhom s vínom hýbe v posledných rokoch viacero dlhodobých faktorov. Ponuku vín, ich ceny – a tým aj možnosti, ako za víno nezaplatiť zbytočne veľa – budú diktovať aj v tejto letnej sezóne.
Kedysi, tak pred 50 rokmi, bolo víno jednoduché: gentleman si na verande otvoril svoje obľúbené Champagne, pri grile Bordeaux. Normálny človek si v obchode kúpil nejaké bežné víno. Biele alebo červené.
V roku 2018 sú v obchodoch a na internete desiatky regiónov, tisícky vinárstiev, desiatky tisíc konkrétnych vín aj s hodnoteniami kritikov. Od Andorry po Uruguaj.
Čo má zmysel vyskúšať v tomto lete? Začnime od lacných vín.
1. Cava je na dne. Kupujme ju
Také lacné asi klasicky robené šumivé víno ešte nebolo. Zúfalí španielski producenti, ktorých už roky valcuje masové Prosecco, nedávno dokonca vyzvali kolegov, aby označenie Cava úplne opustili. Päťeurovej Cavy sú plné supermarkety, predpisy jej pritom stále diktujú slušnú úroveň kvality. „Potrebujeme posilniť imidž Cavy ako celku,“ povedal nedávno pre BBC Josep Puig, šéf vinárstva Sumarroca. „Inak si mladí povedia, že je to niečo čudné a kúpia si Prosecco.“
Kým však výrobcovia a úrady niečo vymyslia, bude na trhu solídne šumivé víno za minimálne ceny.
Šampanizácia Slovenska (pomaly) pokračuje
1b. English bubbles
Ak sa chystáte na Ostrovy, skočte si do supermarketu a kúpte si „anglické šampanské“. (Alebo si ho nájdite na internete.) Je ho čoraz viac, je teplo, hrozno dozrieva stále lepšie aj „za Kanálom.“ Vinári, reťazce, ba aj Champagne Pommery či Taittinger zainvestovali a rozbiehajú boj o veľký, ale meniaci sa anglický trh. Ak sa im podarí vybičovať hystériu, môžu ceny vyskočiť. Zatiaľ však anglické sekty začínajú už pri 20 librách. No nekúpte to.
Taittinger patrí k priekopníkom vinohradníckeho „outsorcingu“ v Champagne. Vlani vysadil slávny producent nové vinohrady v Anglicku, tento záber je zo známej americkej „Domaine Carneros by Taittinger“ v Kalifornii. FOTO: SITA/AP
2. „Menšie biele“. Nejaké je tu vždy
Víno, ktorého miesto na trhu definuje fakt, že je to „ne-Chardonnay“ a „ne-Rizling.“ Zákazníkov, ktorí (si myslia), že svetových odrôd už vypili dosť, pribúda. Tieto vína, typické pre reťazce a „letné hystérie“ zväčša spája acidita a mineralita, teda že sa hodia do tepla, k rybe, alebo na pitie len tak. Od Alvarinha, cez Picpoul, či aromatickejší argentínsky Torrontes, ktoré leteli pred rokom-dvomi, cez relatívnu stálicu Gavi až po Assyrtiko z ostrova Santorini a baskické Txakoli, o ktorých básni portál Decanter pred týmto letom. „Ak si myslíte, že Txakoli je len ľahké, osviežujúce mierne perlivé víno, ktoré sa pije mladé na výlete v Baskicku, prekvapí vás, čo si prečítate ďalej,“ píše portál JancisRobinson.com. (A pýta si za dočítanie článku 8 libier 50.)
Silván a budúcnosť Malých Karpát. Ako vinári chránia noblesnú odrodu
3. Päťdesiat odtieňov ružovej
Pred pár rokmi zasiahol trend „rozéčiek“, ako sa im u nás hovorilo, aj Slovensko, móda však dlho nevydržala. Druhá vlna ružových je už tu. Ponúka skôr komplexnosť, k „jahôdkam a malinám“ pribúdajú zemité, pomarančové, kvasinkové, herbálne či mäsité tóny. Tradičný Tavel a Provence sú stále klasika, ale nejaké slušné rosé sa už produkuje skoro všade – od portugalského Dao cez rakúskeho Vavrinca až po Kampániu či Sicíliu. Niekoľko ambicióznych noviniek, napríklad frankovkový sekt, víno v naturálnom štýle „pet-nat“, ba aj rustikálne ružové ochutené troškou samorodného „oteláku“, by sme našli aj u nás.
Pohyby na trhu (aj) k bohatším štýlom rosé už pred pár rokmi znervóznili prezidenta vinárov z Provence, keď výrobcov tmavoružového saignée z Bordeaux, USA či Austrálie obvinil, že sú „oportunisti“ a nerobia „pravé“ rosé. Pre zákazníka dobrá správa: bohatšia ponuka, konkurenčnejší trh.
4. (Ešte stále) dostupné klasiky
Buď sú trošku z módy alebo majú slávnejšiu konkurenciu a preto znesiteľnú cenu. Typický príklad: Chablis, asi posledné burgundské, v ktorom sa ešte nájdu ako – tak cenovo znesiteľné exempláre. Ďalšími klasickými vínami, ktoré nie sú automaticky veľmi drahé, sú „základné“ exempláre nemeckých rizlingov. Aj v Rheingau či pri Moseli začínajú ako kabinetné alebo „feinherb“ pod 20 eur často aj v tých najslávnejších vinárstvach.
Alsasko je zasa (relatívne) lacné dlhodobo aj preto, že má príliš zložitý systém označovania vína pre svetový trh. Napokon, klasické Sauvignony či Cabernet Franc z Loiry, od Chinonu po Sancerre či Pouilly-Fumé, drží v dostupnej hladine globálna konkurencia: biele z Nového Zélandu alebo Čile, červené z nového sveta.
4b. Náhrady za klasiky
V nejakej podobe fungovali na trhu vždy a vďaka internetu je dnes ponuka prakticky nekonečná. Už desaťročia sú alternatívou za drahé Chateauneuf du Pape napríklad Lirac, či Gigondas, vykúšať sa však dá trebárs aj trochu odlišnejšie Minervois z Languedocu. Pinot Noir z Alto Adige môže byť výborný, akurát sú pred ním Burgundsko, Central Otago, Bádensko, či Pfalz a tak takmer určite nebude stáť 50 eur za fľašu. Namiesto slávnejšieho Doura sa dá skúsiť Dao, namiesto DOC Etna Rosso lacnejšie IGT Sicilia, ktoré pritom stále môže pochádzať spod Etny.
Grécka Nemea: tak trochu zabudnuté víno. Ale s tradíciou (aspoň) 2-tisíc rokov a v cene 15-30 eur. FOTO: SITA,AP
„Šetriaci efekt“ ponúka na istý čas aj zlepšovanie kvality v menej známych regiónoch, kam za lacnejšími pozemkami migrujú skúsené vinárstva. Ak sa kvalita takýchto vín, trebárs na juhu Talianska či v španielskom Bierze, dvihne rýchlejšie ako cena, môžete si bez obáv kúpiť aj takú Menciu – či dokonca Demenciu. Vygoogliť sa dá všetko.
5. Ku grilu, ale nie Bordeaux
Keďže ceny Bordeaux pokazia normálnemu človeku zážitok zo steaku, je už aj pre Angličanov a Decanter prijateľnou alternatívou argentínsky Malbec s rozumnejšou cenovkou.
K burgerom odporúča Decanter vybrať z bohatej ponuky Cotes du Rhone, k rebierkam napríklad Ripasso z Valpolicelly („sekundárne“ víno z najlepšieho hrozna, použitého predtým na výrobu prestížneho Amarone) a ku klobáskam (prekvapenie!) pivo.
K domácim jedlám má zmysel pripomenúť, že ku gulášu sa hodí aj osviežujúca, kyselkavá Frankovka a ku sviečkovej určite stačí polosuché biele, vôbec netreba červené.
Tipy na záver: Ako chladiť?
Cenové spektrum náčinia je obrovské: od inteligentného oddelenia zabudovaného do kuchynskej linky za nejakých 2-tisíc eur, cez rôzne „predmrazované“ nádoby-chladiče, či mokrú handru obkrútenú okolo fľaše v mrazáku. Najrýchlejšie aj tak víno schladí pár kociek ľadu v sáčku. Vloží sa to do pohára (fuj!) a zaleje sa to na tri minúty doplna vínom.
Záver? Aké bude víno budúcnosti? Kupujúci majú podľa správy „State of the Wine Industry“ o americkom trhu dôvod na optimizmus. „O desať rokov budú úspešné tie vinárstva, ktoré sa adaptujú na nového spotrebiteľa s jeho novými hodnotami, pokročilým používaním internetu, šetrnosťou a menším rozpočtom, aký dnes majú jeho rodičia.“
