V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Tentokrát sa rozprávame s country managerom Google Slovensko Rasťom Kulichom o tom, ako digitalizácia môže pomôcť nielen biznisu, ale aj štátu, v ktorých krajinách by sme mohli hľadať inšpiráciu, či o tom, že veľa závisí od každého z nás.
Je Slovensko modernou krajinou 21. storočia?
Je na ceste sa ňou stať, ale zároveň sme na veľkej križovatke. Aj podľa posledných štúdií, ako napríklad Digital Challengers od renomovanej konzultačnej firmy McKinsey, je zjavné, že máme predpoklady, aby sme takou krajinou boli. Je však mimoriadne potrebné, aby sme teraz zabrali na všetkých úrovniach. Vo verejnej sfére, firmy a takisto aj jednotlivci. Všetci sa musia pohnúť v digitalizácii smerom vpred.
Svet sa dramaticky mení a pandémia to celé urýchlila. Prechádzame obrovským vývojom, v spoločnosti aj v biznise a pandémiou sa zvýšil tlak na digitalizáciu. Viaceré ministerstvá sú otvorené odbornému dialógu o tom, na čo by sa malo v rámci reforiem, ktoré nás čakajú, prihliadať.
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami?
Nie sme na tom najhoršie. Avšak to, kde sme teraz, je menej dôležité, pretože situácia sa bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch dramaticky meniť. Jedna vec je digitalizácia, ďalšia je vzdelávanie.
Ak sa pozrieme na rôzne hodnotenia, tak v oblasti digitálneho vzdelávania zaostávame. Ako jedno z riešení vidím proreformnú politiku a otvorenosť voči väčším investíciám, či už finančným alebo personálnym. Všetko bude jasnejšie, keď bude Plán obnovy sfinalizovaný, čo bude určite ešte nejakú dobu trvať. Diabol však bude skrytý práve v detailoch.
Očakáva sa, že po pandémii bude musieť až o 25 percent ľudí viac zmeniť svoje povolanie.
O akých detailoch hovoríme?
Očakáva sa, že po pandémii bude musieť až o 25 percent ľudí viac zmeniť svoje povolanie. Potrebujeme teda ťahať za jeden povraz. Jednotlivci v digitálnom vzdelávaní, vláda v alokácii zdrojov z Plánu obnovy, firmy musia zabrať v rámci digitálnej transformácie a vo vzdelávaní zamestnancov.
Čo konkrétne teda môžu urobiť firmy, respektíve jednotlivci?
Napríklad my sa už dlhodobo venujeme viacerým projektom z oblasti digitálneho vzdelávania v rámci iniciatívy Grow with Google – Pomáhame Slovensku rásť. Od roku 2016 sme na Slovensku spolu s našimi partnermi vyškolili vyše 100-tisíc ľudí a do roku 2021 sme sa zaviazali vyškoliť ďalších 50-tisíc. Nepoznám u nás firmu, ktorá by sa podobnej činnosti venovala v takejto miere, ale dúfam, že tu také sú. Ak sa firmy pustia do vzdelávania nielen svojich zamestnancov, ale aj širšej verejnosti a ideálne sa pripojí aj verejná sféra, tak rozdiel bude značný.
Začali sa už otázkou digitalizácie zaoberať aj firmy, ktoré predtým fungovali skôr na tradičných princípoch?
Množstvo tradičných firiem si uvedomilo, že musia do týchto procesov ísť. Mnohé zareagovali rýchlo a pružne, niektoré pomalšie a pri niektorých to nejde úplne jednoducho uskutočniť. Môžeme spomenúť napríklad gastro, ktoré síce môže prejsť na systém online objednávok, ale môžu tak nahradiť len časť svojho biznisu.
Dopyt po online riešeniach sme však zaznamenali aj vďaka tomu, ako dramaticky narástol záujem o našu videokonferenčnú platformu Meet. No každá jedna firma a aj jednotlivec sa musí zamyslieť nad tým, čím bude zaujímavý pre trh po pandémii.
Rozdiel ako spoločnosť spoznáme, keď sa do vzdelávania zapoja nielen firmy, ale aj verejnosť. Foto: TASR
Ako sa spoločnosť ako Google pozerá na Slovensko? Sme podľa neho modernou krajinou 21. storočia?
Rozhodne tak Slovensko vnímame. Na jednej strane sme súčasťou Európskej únie, čo je veľké plus, zároveň sme súčasťou stredoeurópskeho regiónu, ktorý je pre Google vysoko rastový a je zdrojom inovácií. Máme dobrú pozíciu a vidíme, že sem prichádzajú aj dobré investície.
Najnovšie sme Slovákom sprístupnili intenzívny vzdelávací program Career Certificates, ktorý je zameraný na rozvoj digitálnych zručností pre pracovné pozície budúcnosti, kde v spolupráci s partnermi zároveň udelíme aj stovky štipendií. O tom, aký vplyv bude mať online na vzdelávanie, sme sa rozprávali už pred 15 rokmi na Harvarde a dnes to vidíme v praxi.
Existuje veľké množstvo online platforiem, platených aj zadarmo, pomocou ktorých sa dá vzdelávať. Príkladom platformy zadarmo je aj Digitálna Garáž od Google, ktorá obsahuje množstvo stráviteľného obsahu v krátkych videách a je zameraná na rozširovanie digitálnych zručností.
Silný vzdelávací program však máme aj interne v rámci firmy. Mne osobne sa za poslednú dekádu tak zmenil charakter práce, že ak by som sa kontinuálne v tejto oblasti nevzdelával, už by som na mojej pozícii nebol. Jediná istota je zmena, ktorá bude naviac stále rýchlejšia. Je preto nutné sa vedieť adaptovať, a to začína pri kontinuálnom vzdelávaní.
To, že sú na Slovensku stále nezamestnaní ľudia, neznamená, že nie je práca.
Sú Slováci podľa vás adaptabilní?
Mimoriadne. Pramení to asi ešte z čias komunizmu, počas ktorého bolo vidieť, ako veľmi sme vynaliezaví. Ak to porovnám s inými väčšími krajinami, tak sme adaptabilnejší a vynaliezavejší. Navyše to, čo bolo voľakedy veľkou výsadou bohatých ľudí, napríklad aj prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, je dnes vďaka internetu dostupné masám. Aj preto sme sa rozhodli spustiť nové kurzy na platforme Coursera.org. Chceme pokryť dopyt po vzdelávaní v oblastiach, kde je zložité nájsť nových zamestnancov. Ako napríklad projektový manažment, IT podpora, dátová analytika, UX dizajn. To, že sú na Slovensku stále nezamestnaní ľudia, neznamená, že nie je práca. Práce je viac než dosť, len bohužiaľ nie sú ľudia s novými zručnosťami, ktoré firmy hľadajú.
Vzdelávanie je jednou stránkou problému. Na čo by sme sa však na Slovensku mali ešte sústrediť, aby sa procesy pohli vpred?
Inovácie. Môj osobný názor je, že by sme sa mali pozrieť na príbehy iných úspešných krajín podobnej veľkosti ako napríklad Izrael, Singapur, Írsko. Každá z týchto krajín vytvorila veľmi atraktívne prostredie pre biznis a vysokú životnú úroveň. Znamená to vypracovať prívetivú legislatívu pre inovácie, rozumne nastaviť daňové zaťaženie a vytvoriť priestor, kam firmy a ľudia chcú prísť a môžu prosperovať. Ak prosperuje biznis, prosperuje aj štát a dokáže investovať do vlastného rozvoja a do zvyšovania životnej úrovne ľudí. Aby sa to udialo, musíme robiť odbornejšiu prácu s vyššou pridanou hodnotou. Je to relatívne jednoduchá matematika.
Kde by sme teda mali začať?
Musíme sa pretransformovať. Je síce skvelé, že je u nás niekoľko automobiliek a priemysel prekvitá, ale potrebujeme sa pretransformovať na ekonomiku 21. storočia. V tomto smere nám konkurujú krajiny ako Estónsko, Izrael či dokonca Grécko. Navyše si musíme uvedomiť, že sa o to nesnažíme ako jediní. Sú to doslova preteky. Verím, že aktuálna vláda bude mať ambíciu nás posunúť do tej najvyššej ligy. Kľúčová je z môjho pohľadu legislatíva, infraštruktúra a vzdelávanie.
Náš región však nevnímam len ako Slovensko, pretože dôležitosť zohráva aj škála, aby sme mohli hrať partiu s minimálne inovačnými centrami Európy. Viedeň, Bratislava, Brno a Budapešť by spolu mali spolupracovať, pretože my sme síce skvelá krajina, no malá. Ako región, ktorý volám Danube Valley, máme výrazne väčšiu šancu preraziť.
Musíme vzájomne spolupracovať pri budovaní infraštruktúry, ale aj povedomia v zahraničí. Napríklad, nie je možné, aby sme do Viedne cestovali vlakom hodinu, ak nám technologické možnosti umožňujú skrátiť tento čas na 15-20 minút. Toto sú všetko kusy skladačky a ak zaberieme na viacerých frontoch, tak nás nečaká evolúcia, ale revolúcia a na Slovensku bude vďaka tomu oveľa lepšie.
Dúfam, že sa opäť podarí naštartovať tatranského tigra.
Z časti s tým súvisí aj avizovaných šesť miliárd eur, ktoré k nám majú pritiecť z Európskej únie. Čo bolo prvé, čo vám napadlo, keď ste sa o tomto obnose peňazí dozvedeli?
Že je to obrovská príležitosť. Môj názor je, že by sa tieto prostriedky mali využiť jednak na rozvoj odvetví okolo už úspešných slovenských firiem s vysokou pridanou hodnotou ako napríklad kybernetická bezpečnosť, ale zároveň na zatraktívnenie nášho regiónu pre zahraničný inovatívny kapitál. Podobne potrebujeme investovať do domáceho vzdelávania v nových odvetviach, ale tiež umožniť jednoduchý import odborníkov zo zahraničia v oblastiach, kde ich máme nedostatok.
Foto: archív Forbes
Na druhej strane, ak sa nič nezmení, tak na vedu a výskum, respektíve na prilákanie ľudí späť zo zahraničia má ísť rádovo menej peňazí ako na iné projekty.
Ako som už spomínal, diabol je skrytý v detailoch a bude veľmi dôležité, ako sa tieto peniaze nakoniec alokujú. Rozumiem, že je toto rozhodovanie podmienené viacerými vplyvmi, ale takisto dúfam, že bude vychádzať z diskusií s odbornou verejnosťou. Posledných 10 rokov sme v rámci reforiem skôr stagnovali a investície do progresívnejších odvetví boli relatívne nízke. Dúfam, že sa opäť podarí naštartovať tatranského tigra.
Ako by sa mala podľa vás budovať konkurencieschopnosť v tejto oblasti?
Bol by som nerád, aby to bolo nízkymi platmi. Pretože práve tie boli historicky našou výhodou v mnohých oblastiach. Teraz vidíme, že viaceré firmy začali svoje výrobne alebo servis centrá presúvať do ešte lacnejších krajín. Potrebujeme sa posúvať vyššie v rebríčku pridanej hodnoty našej práce. To znamená vybrať si odvetvia s vysoko odborným typom práce. V digitálnej sfére je to napríklad kybernetická bezpečnosť, e-commerce alebo herný priemysel.
Určite sa u nás dá vytvoriť prostredie, do ktorého by radi prišli top hráči. My sme príliš malá krajina, aby sme si všetko budovali sami. Tak, ako sem pred rokmi presunuli automobilky svoje výrobné haly s menšou až strednou pridanou hodnotou, tak k nám môžu prísť v budúcnosti firmy s vyššou pridanou hodnotou.
Prejavili už niektorí hráči zo spomínaných odvetví vôľu prísť na Slovensko?
Vidíme, že nejaké firmy prejavili záujem. Dobrým príkladom je predaj slovenskej webhostingovej firmy WebSupport, ktorý síce kúpila švédska firma, ale šéfujú jej stále Slováci. Takže na Slovensko môžu prísť firmy aj takýmto spôsobom. Vidíme tu aj množstvo firiem, ktoré značne zmenili pracovný ekosystém. Či už hovoríme o spoločnosti Volkswagen, Dell alebo IBM. Mali by sme mať podobnú ambíciu. Pomôcť rozvíjať slovenské firemné diamanty ako Eset či Innovatrics, ale byť otvorení aj tým zahraničným, ktoré sem prídu a môžu vyškoliť našich ľudí. Pokiaľ k nám príde firma s vyššou pridanou hodnotou a zaučí Slovákov, tak to môže mať veľmi blahodarné účinky pre krajinu.
Stále spomíname automobilky, kým niektoré krajiny, ako napríklad Rumunsko aj Bulharsko, sa už začali posúvať iným smerom. Nezaspali sme na vavrínoch?
Nešiel by som geograficky až tak ďaleko. Ako príklad postačuje Poľsko, ktoré nás určite v raste predbehlo. Na druhej strane, oni sú výrazne väčšou krajinou. Aj preto sa potrebujeme spájať s okolitými krajinami, ak chceme efektívne konkurovať. V Poľsku sídlia centrály Facebooku či Googlu pre strednú a východnú Európu. Investície, ktoré prišli aj z týchto firiem, posunuli krajinu. A je to vidieť. My musíme rozmýšľať, čo je našou devízou. Tým, že sme menšou krajinou, môžeme byť zaujímaví na testovanie nových produktov. Mohli by sme byť tiež ambicióznejší pri tvorbe pro-inovačnej legislatívy, ktorá by často vo väčších krajinách neprešla.
Čo by bolo u nás uplatniteľné?
Ak sa pozrieme na ziskovosť a pridanú hodnotu, tak nám z toho pomerne jasne vychádzajú technológie. Biotechnológie či elektromobilita. Toto je hudba budúcnosti nasledujúcich desaťročí. Ak sa pozrieme, v čom sme dobrí doma, tak pre nás je zaujímavá smart mobilita, celkovo IoT, kde sa potrebujeme posunúť do smart manufaktúry.
Ako som spomínal, možno vytvoriť klastre napríklad v oblasti kyberbezpečnosti alebo herného priemyslu okolo úspešných domácich firiem. Samozrejme, zaujímavý je aj e-commerce, kde máme veľmi silných hráčov ako Dedoles, GymBeam či Factcool, ktorí majú veľmi silný export. V neposlednom rade je dôležité pripomenúť, že inovovať je potrebné aj v low-tech oblastiach ako v pôdohospodárstve a priemysle. Na Slovensku sa tejto oblasti úspešne venuje napríklad Ján Košturiak.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
