Útoky Izraela proti teroristom z Hizballáhu, na ktoré židovský štát využil odpálenie pejdžrov a ďalších elektronických zariadení, boli šokujúce. Akoby prišli zo sféry sci-fi.
Niektorí analytici však tvrdia, že hoci boli útoky skutočne spektakulárne, nebezpečenstvá a celkovú nepriaznivú strategickú situáciu v tejto časti sveta nezmenia. Rovnováha síl zostáva zachovaná, Hizballáh nebude súhlasiť s trvalým prímerím a stiahnutím síl z blízkosti izraelskej hranice.
Inými slovami, takmer 70-tisíc obyvateľov Izraela, ktorí museli opustiť domovy pre raketové útoky Hizballáhu, sa stále nebude môcť vrátiť. Podobný skepticizmus sa prejavuje aj v súvislosti s inváziou Ukrajiny do Ruska. Situácia, aká panuje pri hraniciach Izraela, je pre suverénnu krajinu neprijateľná. V nejakom momente by Izrael tak či tak musel spustiť veľkú ofenzívnu operáciu, ktorá by hrozbu Hizballáhu odstránila.
Rizikom je, že to by rozpútalo totálny konflikt s Hizballáhom, ktorý má veľký počet bojovníkov, mnohých vybavených skúsenosťami z bojov v Sýrii či inde. Ešte hrozivejšie je, že Hizballáh vlastní viac ako stotisíc rakiet. Experti sa obávajú, že ak by ich odpálil naraz, niektoré by prenikli cez izraelský systém obrany vzdušného priestoru a spôsobili by veľké obete na civilistoch.
V čase, keď Izrael finišuje s vojenskými operáciami v Gaze, môže psychologicky oslabenému Hizballáhu odkázať, že ani kritická medzinárodná komunita nedokázala zastaviť operáciu proti Hamasu, a ak sa Hizballáh dôveryhodným spôsobom nestiahne, ktovie, čo má Jeruzalem ešte pripravené.
Prinajmenšom je teraz pravdepodobné, že Irán a Hizballáh sa nebudú veľmi angažovať, kým do úradu nepríde nový americký prezident, ktorý by bol schopný sformulovať silnú a koherentnú stratégiu zahraničnej politiky, akú Spojené štáty vytvorili po druhej svetovej vojne.
Aktuálna vláda sa však chce ďalej uzmierovať s Iránom a pred voľbami si nechce pohnevať propalestínskych voličov v dôležitom štáte Michigan. (Text vznikol ešte pred raketovým útokom Iránu z 1. októbra.)
Ťahy Izraela proti jednotlivým lídrom teroristov nám kúpili drahocenný čas. Podobné tvrdenie platí pre Ukrajinu, ktorá bojuje s Putinovou inváziou.
Experti odhadli, že dva a pol roka pretrvávajúca vojna na Ukrajine si už vyžiadala milión obetí. Z americkej perspektívy je to takmer rovnaký počet obetí, aký si vyžiadala druhá svetová vojna medzi americkými vojakmi. Putin chcel dobyť Ukrajinu alebo z nej aspoň urobiť poslušný satelit prostredníctvom dlhej vyčerpávajúcej vojny, avšak úder Kyjeva proti samotnému Rusku tento plán aspoň na istý čas prekazil. Putin by nemohol akceptovať prímerie v situácii, keď časť matičky Rusi okupujú nepriateľské vojská.
Invázia Ukrajiny do kurskej oblasti Ruska dokázala, že Kyjev dokáže túto vojnu vyhrať. Slová Winstona Churchilla z druhej svetovej vojny, že „ak nám dáte nástroje, my tú prácu urobíme“, platia aj tentoraz. Od začiatku vojny sa však Washington zdráhal dať Ukrajine to, čo potrebuje na to, aby zahnala invázne vojská. Nedávno bol potrebný až silný tlak zo strany Spojeného kráľovstva, aby administratíva prezidenta Bidena a viceprezidentky Harrisovej dovolila Kyjevu použiť rakety na ciele v Rusku.
Aj naďalej chýbajú signály, že by sa Washington odvážil pokročiť ďalej z politiky v duchu hesla „nenahnevajme Putina príliš“. Všetko, čo Ukrajina potrebuje, je odstránenie posledných obmedzení a dodávka primeraných zbraní potrebných na to, aby mohla vyhrať. V prípade, že sa jej to nepodarí, Putin sa môže pokúsiť rozpútať širší konflikt v Európe.
Ukrajine a Izraelu by sme mali byť vďační za to, že nám kupujú čas potrebný na to, aby sme sa vyhli tretej svetovej vojne. Ich odvážne a neočakávané kroky pozitívne zmenili rovnováhu v oboch konfliktoch.
Áno, kupujú nám čas na to, aby sme sa dali strategicky dokopy, skôr ako sa dostaneme do vojny. Izrael a Ukrajina sú dôkazom, že slobodný svet dokáže svojim protivníkom vzdorovať, ak vedie silnú a cieľavedomú politiku. Ak však pri moci v Spojených štátoch zostane súčasná viceprezidentka Harrisová, čakajú nás len zlé časy.
