Intelektovo nadaní ľudia majú inú štruktúru mozgu, premýšľajú odlišne ako bežná populácia, majú vysoké IQ, vysoké schopnosti v oblasti ich záujmu, sú tvoriví a majú silnú vnútornú motiváciu. Niekedy však môžu trpieť perfekcionizmom, ktorý je občas taký silný, až sa stáva dysfunkčným.
O tom, ako identifikovať intelektovo nadané deti a ako s nimi pracovať, sa s Forbesom rozprávala Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička a aktuálne aj koordinátorka pre spoluprácu so školami v organizácii Mensa Slovensko.
Na základných školách realizuje skríningové IQ testovania a školí učiteľov pre prácu s intelektovo nadanými žiakmi. V organizácii Mensa Slovensko okrem toho usporadúva mimoškolské aktivity pre nadané deti v Košiciach.
Stretávame sa s tým, že nadané deti ťažko znášajú vlastné chyby a sú veľmi sebakritické.
Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička
Vlani otestovala viac ako 1200 žiakov a preškolila vyše 300 pedagógov, ktorým podľa nej v tejto oblasti chýba mnoho informácií. Aj preto založila projekt Intelektovo – miesto podpory pre intelektovo nadané deti, poradenstvo pre rodičov a workshopy pre pedagogických zamestnancov.
Cieľom jej aktivít je budovanie povedomia v spoločnosti o tom, čo je intelektové nadanie, ako pomôcť identifikovať takto nadané deti, ako poradiť rodičom a učiteľom s prístupom k nim.
Ako definujeme intelektovo nadané deti alebo intelektovo nadaných ľudí všeobecne?
Existujú rôzne definície, na ktoré sa vieme pozrieť z troch perspektív. Prvý pohľad hovorí o neurofyziologickej odlišnosti. Ak je človek intelektovo nadaný, má inú štruktúru mozgu. Na rozdiel od bežnej populácie premýšľa inak a inak prežíva aj rôzne situácie.
Druhý pohľad hovorí o tom, že nadaní ľudia majú vysoké IQ, vysoké schopnosti v oblasti ich záujmu, sú tvoriví a majú silnú vnútornú motiváciu. Povedala by som, že títo ľudia akoby mali v sebe silný motor, ktorý ich poháňa vpred.
A ten tretí pohľad?
Predošlé dva pohľady vieme identifikovať iba pri vyšetrení – či už pri určitých vyšetreniach mozgu, alebo na psychologickom vyšetrení u psychológa. Ak však ako laik, rodič alebo učiteľ chcem dokázať rozpoznať intelektovo nadané deti, je tu tretí pohľad. Ide hlavne o osobnostné črty a charakteristiky, ktoré sú pre intelektovo nadaných ľudí typické.
Foto: archív Tamara Krčík Babjáková
O aké charakterové črty ide?
Tieto deti bývajú mimoriadne živé a aktívne, intenzívne prežívajú seba, svoje okolie a životné situácie. Sú vysoko citlivé – je to spôsobené tým, že ich mozog funguje rýchlejšie, spracúva naraz viacero podnetov. Z toho dôvodu pozorujeme, že sú viac všímavé, koncentrované a vnímajú aj tie najmenšie detaily.
Na druhú stranu to môže spôsobiť väčšiu roztržitosť. Často sa stretávame napríklad so zmyslovou citlivosťou. Tieto deti môžu byť viac vyberavé v jedle, môžu byť háklivé na silné zvuky alebo vzruchy, ak sú veľmi intenzívne.
S čím tá citlivosť súvisí?
Ich mozog jednoducho funguje trochu inak. Synapsií, teda mozgových prepojení, majú títo ľudia viac. Ich neurónová sieť je hustejšia a informácie tak môžu prebiehať rýchlejšie, rôzne oblasti mozgu sú hustejšie poprepájané. Takéto deti sú preto aj tvorivejšie, lebo vedia na veci pozerať z rôznych uhlov pohľadu, a teda majú lepšie vyvinuté kritické a divergentné myslenie.
Dysfunkčný perfekcionizmus
Je intelektové nadanie čisto genetické?
Z veľkej časti je to dané genetikou, zdravou stimuláciou v ranom veku, ako aj vplyvom prostredia. Synapsie v mozgu sa najviac tvoria do šiestich rokov, ale základom je potenciál, istý genetický materiál, pre aktívnejšiu tvorbu týchto synapsií. Ak sa vrátim k črtám nadaných detí, spomeniem ešte perfekcionizmus. Niekedy je dokonca taký silný, že dokáže byť až dysfunkčný.
V akom zmysle?
Ak majú napríklad rozpracovanú úlohu, do ktorej sú hlboko ponorení a chcú ju vyriešiť k dokonalosti, tak potom nestihnú iné veci, ktoré riešia na vyučovacej hodine. Stretla som sa už aj s tým, že práve nadané deti môžu byť v triede najpomalšie. Sú tiež veľmi presné vo vyjadrovaní, chytajú vás za slovíčka a majú silné argumentačné schopnosti. Zároveň je u nich veľmi silné morálne vedomie a cítenie.
Ako sa to napríklad prejavuje?
U nadaných detí sa často stretávam s tým, že neriešia malicherné roztržky, nemajú potrebu nikoho ohovárať, ale zameriavajú sa na morálne hodnoty a správanie. Riešia spravodlivosť, chcú, aby všetko bolo fér.
V dôsledku toho ich môžu trápiť témy ako vojna alebo celková nespravodlivosť vo svete. Premýšľajú nad tým, aké to je nespravodlivé, akú bolesť to druhým spôsobuje a je pre nich náročné sa s tým vnútorne vysporiadať.
Ďalším poznávacím znakom intelektovo nadaného dieťaťa je výborný prospech, ktorý však nemusí byť samozrejmosťou. Nadané dieťa v školskom prostredí veľakrát nespoznáme podľa samých jednotiek. Často to môže byť žiak alebo žiačka, ktorá má dvojky alebo trojky.
Ilustračné foto: Vitaly Gariev / unsplash.com
Ak je to možné? Nemali by všetko zvládať bez problémov?
Môže to súvisieť s viacerými faktormi – tieto deti majú často problém s vynútenou autoritou. Pokiaľ učiteľ jedná s nadanými žiakom z pozície moci a nadradenosti, nie ako partner, tak mnohokrát spolupráca v tom momente končí.
Ďalším faktorom môže byť, že ide o predmet, ktorý ich nezaujíma. Pri takýchto predmetoch sa môže stať, že sú ešte viac demotivované, nevidia zmysel v tom, aby sa snažili. Oni to chápu tak, že je to pre nich strata času, že sa tomu aj tak nikdy nebudú venovať.
Ako rozpoznať intelektovo nadané dieťa
Aká časť populácie je intelektovo nadaná?
Ide o horné dve až tri percentá populácie. Intelektovo nadaný človek má IQ vyššie ako 130 bodov a to, aké IQ má dieťa, sa dá zistiť iba na psychologickom vyšetrení.
V akom veku sa to už dá rozpoznať?
Poznáme deti, ktoré sú intelektovo nadané a začali sa tak prejavovať až v školskom veku. Sú však aj deti, u ktorých sa to prejavilo omnoho skôr. Závisí to od intenzity čŕt, vďaka ktorým ich vieme spoznať.
Aké sú ich základné črty v skoršom veku?
Základnými črtami nadaných detí je napríklad skorší nástup reči, majú bohatšiu slovnú zásobu. Potom je tu už spomínaná vysoká aktivita týchto detí, niekedy aj menšia potreba spánku.
Stretávame sa aj s tým, že nadané deti ťažko znášajú vlastné chyby a sú veľmi sebakritické. Často pozorujeme aj vysokú schopnosť predstavivosti a fantázie. Nakoniec vo veku okolo dvoch-troch rokov, kedy u detí prichádza fáza neustálych otázok „prečo?“, ich otázky bývajú na hlbšej úrovni.
Napríklad?
Pýtajú sa, čo je to život, kto je Boh, ale aj otázky o vesmíre, o viere, o rôznych technických záležitostiach. Ich otázky vedia byť nezvyčajnejšie, ako otázky bežných rovesníkov. Na tomto mieste by som rada upozornila, že ak sa dieťa pýta, tak zakaždým by sme sa mu mali pokúsiť odpovedať, samozrejme, primerane jeho veku.
Ak je to potrebné tak priznajme nevedomosť a vyhľadajme si informácie spoločne s dieťaťom. Na žiadnu otázku nie je dieťa „primladé“, ak sa ju pýta. K ďalším črtám patrí napríklad to, že intelektovo nadané deti sa skôr zvyknú zaujímať o tvary, o písmená a aj bez rodičov sa niekedy sami naučia čítať alebo počítať.
Ilustračné foto: freepik.com
Sú tieto deti typicky vždy veľmi živé a intenzívne, ako ste spomínali, alebo sú aj také, ktoré sú viac uzavreté do seba, introvertnejšie?
Môže to tak byť. To už súvisí aj s povahou dieťaťa. Samozrejme, môžu byť aj introvertné, neprejavovať sa, byť hanblivé a málo sebavedomé. Práve preto hovorím, že u niektorých detí je to spozorovateľné už v predškolskom veku a u iných až po nástupe do školy.
Bývajú takéto deti z pohľadu spoločenských noriem a ich dodržiavania skôr nekonformnejšie alebo je to len mýtus?
Z môjho pohľadu a z mojej praxe je to skôr mýtus. Hlavne ak si predstavíme osobnosti ako Albert Einstein alebo podobných géniov z histórie, tak sa stretávame s výrokmi ako „čím vyššie IQ, tým nižšie EQ (emočný kvocient, pozn. red.).“
Častokrát počúvam aj: „Kde je niečo pridané, musí byť niečo aj zobrané.“ Ono to vôbec nie je pravidlom. Základ takéhoto pohľadu v skutočnosti tkvie v tom, že intelektové nadanie je vo svojej podstate asynchrónny vývin.
Intelektovo nadané deti sú často považované za čudákov len preto, že majú iný, vyspelejší názor na niektoré veci ako ich rovesníci. Vtedy môžu byť aj vyčleňované z kolektívu.
Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička
Môžete to bližšie vysvetliť?
Keď má človek veľmi vysoké IQ, najmä v mladom veku nie je na rovnakej úrovni vyvinutá emocionalita, sociabilita ani psychomotorika. Tie sú, prirodzene, nižšie, buď zodpovedajúce veku, alebo aj v podpriemere.
Keď má dieťa IQ 140 a je mentálne napred o tri-štyri roky, popredu je možno práve len na intelektuálnej úrovni. To znamená, že čo dokáže pochopiť na kognitívnej úrovni, nedokáže spracovať emočne. Môže sa stávať, že u nich vznikajú impulzívne stavy, výbuchy zlosti či plačlivosť. Rovnako je to aj so sociabilitou. Tieto deti môžu mať problém so začlenením, ale to už z iného dôvodu.
V kolektívoch môžu byť jednoducho iní
Z akého?
V školskom prostredí nadaní žiaci cítia, že sú iní ako spolužiaci a nedokážu pochopiť, prečo to tak je. Často sú tieto deti považované za čudákov len preto, že majú na niektoré veci iný, vyspelejší názor ako ich rovesníci. Vtedy môžu byť z kolektívu vyčleňované.
Zoberme si napríklad žiaka, ktorému ide veľmi dobre matematika. Všetko má v triede hotové ako prvý. V takýchto momentoch môžu vznikať rôzne priepasti medzi nadaným dieťaťom a jeho spolužiakmi. Tých príkladov je však mnoho, niekedy si len jednoducho nevie nájsť komunikačného partnera a vyčlení sa sám.
Dá sa povedať, že trpia preto, lebo sú iní?
Ide o to, že nadané deti majú veľakrát nízke sebavedomie, aj keď si možno ľudia často myslia, že je to práve naopak. Nadanie je totiž aj o tom, že takýto človek vie, čo všetko ešte nevie, a preto má o sebe pochybnosti. Iste, sú aj výnimky, ale väčšina detí, ktoré poznám, vlastne ani nechce, aby o nich ostatní vedeli, že sú nadaní. Chcú zapadnúť do kolektívu, nechcú vytŕčať.
Ako sa s intelektovo nadanými deťmi pracuje a čo pociťujú v bežnom školskom prostredí?
Upozornila by som na to, že ak sú nadaní, veľakrát vynikajú len v určitých predmetoch, v tom, čo spadá do ich záujmu, takže dajte tomu, že na väčšine predmetov im môže úplne stačiť bežný vzdelávací štandard a na nejakých dvoch alebo troch predmetoch im nestačí.
Tam potrebujú určitý posun, špeciálny prístup a program na ich rozvoj. Predtým, ako sa začneme baviť o vzdelávacích potrebách týchto detí, alfou a omegou sú ich výchovné potreby a prístup ku nim.
Čo tým myslíte?
Nie je možné od dieťaťa očakávať vysoké výkony alebo mu dávať navyše výzvy, ak mu nevytvoríme prostredie, kde sa nemusí hanbiť za to, že mu to ide rýchlejšie, ako ostatným, kde sa nemusí obávať, že je iný.
Ilustračné foto: Lucas Alexander / unsplash.com
Takže najskôr je potrebné nastaviť „správnu klímu“ v triede?
Áno, presne tak. Tieto deti sa musia cítiť bezpečne, cítiť dôveru, otvorenosť a až keď toto máme podchytené, potom s nimi vieme ďalej pracovať.
Funguje to tak aj na slovenských školách? Mám na mysli bežné školy, mimo tých, ktoré sú určené priamo pre nadané deti.
V mnohých školách, do ktorých chodíme, často nemajú identifikované ani jedno mimoriadne nadané dieťa. Väčšinou je to tak, že keď učiteľ zistí, že má v triede mimoriadne nadané dieťa, ako prvé zalomí rukami, lebo si povie: tak ja teraz musím pripravovať niečo navyše.
Pre vysvetlenie – mnoho učiteľov nemá možnosť systematicky vzdelávať nadané deti v bežnej škole a ani možnosť sa na to profesionálne pripraviť, nehovoriac o nedostatku špeciálnych edukačných materiálov pre nadané deti. Ja sa ale snažím poukazovať na to, že to tak vôbec nemusí byť.
Za posledné roky na školách celkom pokročili v tom, že už dokážu identifikovať deti s poruchami učenia a napĺňať ich potreby. Myslím si, že prišiel čas, aby sme v bežných školách začali identifikovať a pracovať s intelektovo nadanými žiakmi.
Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička
Ako to teda uchopiť?
Najskôr treba stavať na pochopení a akceptácii nadaného žiaka a následne vytvárať výchovné a vzdelávacie predpoklady pre jeho rozvoj. Náš hodnotiaci systém tiež nie je ideálny – tým, že sú nadané deti mnohokrát chválené práve za svoj výsledok, môžu si neskôr svoju sebahodnotu spájať práve len s výkonom.
Je potrebné viac oceňovať posun a proces, nie len výsledok. Ak platí, že v populácii sú dve alebo tri percentá mimoriadne intelektovo nadaných ľudí, v škole s 300 deťmi by mohlo byť až deväť mimoriadne nadaných detí. Bežne sa nám stáva, že máme školy so 600 žiakmi a nemajú identifikovaného ani jediného intelektovo nadaného žiaka.
Čím to je?
Ešte sme nedospeli do štádia, aby sme nadaných žiakov začali v dostatočnej miere podchytávať. Z jednej strany tomu rozumiem, po praxi v školskom prostredí viem, že je to z pohľadu učiteľa naozaj náročné. Na druhej strane nám však nadané deti prekĺzavajú pomedzi prsty.
Za posledné roky sa na školách celkom pokročilo v tom, že už dokážeme identifikovať deti s poruchami učenia a napĺňať ich potreby. Mnohé školy už majú podporné tímy, čo je skvelé. Myslím si, že nastal čas, aby sme v bežných školách začali identifikovať a pracovať s intelektovo nadanými žiakmi.
Čo sa stane, ak sa tieto deti neidentifikujú, ak sa ich talent nepodchytí?
Môžu stratiť vnútornú motiváciu, ktorú som spomínala na začiatku. Ak dieťa nemá priestor na rozvoj toho, čo ho baví, veľmi ľahko môže prísť o ten motor, ktorý má v sebe. Bežne sa stáva, že sa deti na prvom stupni učia veci, ktorým už dobre rozumejú.
Ak si to v rámci hodín ešte aj viackrát opakujú, môže ich to rozčuľovať, môžu začať pociťovať frustráciu. Nadané deti takéto situácie zažívajú často. Keď im nie je ponúknutý žiaden priestor na sebarozvoj, napríklad počas týchto opakovacích hodín, tak môžu byť impulzívne, môžu mať výbuchy zlosti.
O čo by sme sa teda mali snažiť?
Bolo by skvelé, keby sme začali nazerať aj na tento pravý koniec Gaussovej krivky. Je potrebné intelektovo nadaných žiakov identifikovať, pomôcť im spracovávať ich emócie, socializovať ich a v neposlednom rade, samozrejme, aj stimulovať rôznorodými aktivitami.
Za mimoriadne dôležité považujeme, aby si našli podobných priateľov. Rodičia takýchto detí by sa mali snažiť socializovať svoje deti aj v kruhu podobných rovesníkov. Keď prídu „medzi svojich“, je to pre nich doslova „vau efekt“.
Sú v priestore, kde sú všetci na rovnakej vlne, dokážu si nájsť komunikačného partnera, vedia, že ich za názor nikto nevysmeje a možno si konečne zahrajú svoju obľúbenú spoločenskú hru, pričom si nebudú môcť byť istí, či vyhrajú. V bežnej spoločnosti sa totiž občas cítia nepochopení.
To je zrejme dané nedorozumeniami, ktoré sú spôsobené rozdielnym IQ. Alebo sa mýlim?
Je to tak. Vezmite si, že priemerné IQ na Slovensku je približne 100 bodov, pri nadaných jedincoch je to 130 a viac. Už pri 30-bodovom rozdiele nastávajú rôzne komunikačné bariéry. Majú odlišný zmysel pre humor, rozvíja sa celkom iný typ konverzácie.
Rozdiel je veľký, avšak na oko nie je viditeľný. Práve preto by sme týmto deťom mali nájsť podobných priateľov, vyhľadávať v okolí rodičov detí s intelektovým nadaním. S týmto máme naozaj veľmi dobré skúsenosti.
Dalo by sa to prirovnať k futbalu – ak ste mimoriadne talentovaný futbalista, neuspokojí vás, keď budete hrať s priemernými futbalistami.
Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička
Spomínali ste, že organizujete aj rôzne klubovne a tábory pre intelektovo nadané deti. Keď sú tieto deti spolu, správajú sa inak?
Áno, máme veľa takých skúseností. Keď som robila denný tábor v Košiciach, mala som tam chlapca, ktorý mal asi 10 rokov. Keď som sa s jeho mamou rozprávala na konci tábora, hovorila mi, že za bežných okolností je jej syn doma veľmi energický a je to s ním veľmi náročné, miestami až chaotické.
Počas týždňa v dennom tábore bol po návrate domov pokojný a spokojný. Je to práve tým, že bol v prostredí podobne zmýšľajúcich detí, kde ku nim my, vedúci, výchovne pristupujeme podľa ich potrieb. Zároveň je aj ich mozog uspokojený nezvyčajnými táborovými aktivitami.
Je takýchto klubov, táborov a podobných aktivít pre mimoriadne nadané deti na Slovensku už dostatok?
Ešte ich nie je veľa. V našom školskom systéme, samozrejme, existujú školy pre nadané deti. V niektorých bežných školách v rámci celého Slovenska majú zriadené triedy a mimo škôl tu existuje klub pre deti v rámci Mensy Slovensko, ktorý organizuje napríklad aj tábory pre nadané deti.
Mám vedomosť, že kluby pre nadané deti sú aj v iných mestách, napríklad aj v Prešove. Ako však hovorím, stále je dosť málo možností pre nadané deti a celkovo málo informácií pre verejnosť. Aj preto považujem za potrebné zvýšiť povedomie v danej tematike na celospoločenskej úrovni.
Ako podporiť intelektovo nadané deti
Majú rodičia takýmto deťom hovoriť, že sú nadané? Dokáže to dieťa emocionálne spracovať?
Myslím si, že je dobré, keď to deti vedia – pokiaľ sa im to správne vysvetlí. Deťom treba jasne povedať, že to neznamená, že sú lepší alebo múdrejší ako ostatní, ale jednoducho premýšľajú inak.
Ak sa to deťom správne vysvetlí, že sú nadané a môžu sa stretávať s rovesníkmi podobnými ako oni, vie im to priniesť veľké uspokojenie. Dalo by sa to prirovnať k futbalu – ak ste mimoriadne talentovaný futbalista, neuspokojí vás, keď budete hrať s priemernými futbalistami.
