Ekonomiky krajín po celom svete utrpeli počas pandemického roku obrovské straty. Kto ich zaplatí? Skupina päťdesiatich britských daňových expertov vyzvala na zavedenie jednorazovej dane z majetku pre bohatých. Očakáva príjmy vo výške 260 miliárd libier (takmer 290 miliárd eur).
Každá domácnosť s čistým majetkom vyšším ako 500-tisíc libier, vrátane osobného vlastníctva, podielov či investícií by zaplatila jedno percento majetku každý rok počas piatich rokov.
Podľa organizácie Wealth Tax Commission by táto dávka mala Veľkej Británii vyniesť 260 miliárd libier. „Ľudia niekedy hovoria, že super-bohatí ľudia neplatia. Podľa mojich skúseností radi zaplatia,“ hovorí Emma Chamberlain, advokátka, ktorá pomáhala pripraviť výzvu.
Návrh má podporu verejnosti, podľa prieskumov verejnej mienky v Británii takmer polovica Britov hovorí, že by súhlasili so zvýšením daní kvôli Covid-19, pričom daň z majetku je najpopulárnejšie riešenie.
Takéto názory majú ľudia nielen v Británii, ale napríklad aj v Taliansku, kde nedávno demonštranti v Ríme vyzvali na zavedenie milionárskej dane, alebo v New Yorku, kde na podobný krok vyzvali demonštranti v júli počas „Pochodu na miliardárov“.
„Jednorazová daň z majetku by fungovala, vyniesla by signifikantné daňové príjmy, a bola by spravodlivejšia a efektívnejšia ako iné alternatívy,“ hovorí Andy Summers, docent na London School of Economics, ktorý v apríli založil Wealth Tax Commission.
Jeden zo šiestich dospelých obyvateľov Veľkej Británie by bol takouto daňou zasiahnutý, ak by ju parlament schválil v navrhovanej podobe.
Plán však má aj kritikov. Šéfka súkromného bankingu v účtovníckej firme Haysmacintyre Katharine Arthur uviedla, že „ak tieto návrhy prijmú, a daňová povinnosť sa nastaví na jeden milión libier na domácnosť, zasiahne to oveľa viac ľudí, ako na začiatku očakávame“.
Francúzsky experiment nevyšiel
História učí, že keď sa zavádzajú dane z majetku, ako vo Francúzsku za prezidenta Francoisa Hollanda v roku 2014, bohatí ľudia sa vynájdu. Jednoducho si presťahujú daňové domicily, v konečnom dôsledku utrpia inovácie aj podnikanie.
Do Veľkej Británie by sa kvôli zvýšeným daniam presťahovalo menej podnikov a podnikateľov. To by mohlo priniesť problémy na druhom fronte, ktorý Covid prináša – v miere nezamestnanosti.
Bývalý minister financií Philip Hammond nedávno vyhlásil, že je voči konceptu „čistého bohatstva skeptický“. Pripustil, že politicky ide v prípade daní pre bohatých ľudí či veľké korporácie o „magickú kombináciu, žiaľ, nie je ich tak veľa, ako by sme chceli“.
Odpovedal tak na iný návrh dane z majetku, ktorý predložila nadácia Resolution Foundation a aj na dokument z dielne vládneho Úradu pre zjednodušenie daní (OTS), ktorý navrhol zvýšiť daň z kapitálových príjmov.
Napriek rastúcemu počtu organizácií, ktoré navrhujú vyššie dane pre bohatých, neobjavili sa žiadne dôkazy, že by vláda Veľkej Británie takéto riešenie pripravovala.
Britský minister financií Rishi Sunak. FOTO: SITA, AP.
Minister financií Rishi Sunak sa k téme vyjadril v júni, keď povedal, že „neverí, že teraz je čas, alebo že by vôbec niekedy bol čas na daň z majetku.“
Ollie Williams píše na Forbes.com o európskych miliardároch.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected].
