Pandémia skúša nielen naše zdravotníctvo či trpezlivosť, ale aj naše rodiny. Po niekoľkých mesiacoch, strávených v domácej izolácii, vyplávajú na povrch mnohé emócie a môžu nastať rôzne vyhrotené situácie. Ako si môžeme zachovať zdravý rozum a zdravé vzťahy aj v tejto neistej dobe? A dá sa vôbec si tento čas užiť? Na tieto otázky odpovedá psychologička Denisa Zlevská, ktorá v súčasnosti s manželom vydáva v rámci svojho projektu Vzťahovo aj kalendár podporujúci návyky šťastných rodín.
Čo nové priniesla pandémia do našich rodín?
V mnohých rodinných či partnerských vzťahoch vyniesla na povrch „ututlané“ témy, neriešené konflikty. Pandémia odráža v realite to, ako nám spoločne vlastne je. Je akýmsi zrkadlom toho, aké máme vzťahy, či si vieme byť oporou, ako dokážeme tímovo spolupracovať, zvládať stres či spracovávať naše emócie.
Ak sme doposiaľ „úspešne“ utekali pred problémami v rodine do práce, na služobné cesty či deti do školy a na krúžky – teraz to nie je možné. A odrazí sa to na tom, ako sa spolu doma máme. A ak sme svoje vnútorné prežívanie zdieľali s kamarátmi či kolegami na dennej báze a tým si sýtili často nedostatočné rodinné či partnerské väzby, teraz sme o to ukrátení.
Ako nájsť rodinné šťastie
Aké nové emócie a zážitky sme museli spoznávať a spracúvať?
Pandémia priniesla do rodín výzvu znovu sa vzájomne spoznávať i nájsť nové cesty, ako byť spolu a „nezabiť sa“, či dokonca, ako si to spolu „užiť“. Ako sa teda viac spoznať? Buďme opäť zvedaví na tých, ktorých máme okolo seba a podnikajme v našich vzťahoch dobrodružné výpravy. Rozprávajme sa, pýtajme sa všakovaké otázky, zaujímajme sa o názory členov našich rodín, o ich pohľady na rôzne témy.
Aby bolo toto dobrodružstvo úspešné, buďme ochotní skôr počúvať, ako veľa rozprávať a zachovajme si otvorenosť pre rôznorodosť odpovedí a názorov. Otvorme sa spoločnej zábave a hľadajme medzi sebou malé dôvody na radosť. Robme spolu veci, ktoré sme dlho odkladali a hovorili: „Keď budeme mať čas, tak…”. Veľa sa hrajme a nájdime si chvíľku na ničnerobenie, spoločný relax a oddych.
Môžeme považovať tento spoločne strávený čas aj za akúsi obohacujúcu skúsenosť?
Áno, síce nemôžeme chodiť na výlety za hranice nášho domova, na lyžovačky či dovolenky, no môžeme uraziť dlhé kilometre do hĺbky na mieste, kde sme zostali uväznení – a tým sú naše vzťahy. Dostali sme príležitosť znovu si usporiadať osobné i rodinné hodnoty a nastaviť podľa nich naše životy.
Denisa Zlevská sa ako psychologička venuje najmä téme medziľudských vzťahov a osobnostného rozvoja. Foto: Denisa Zlevská (archív)
Čo robiť, aby sme si uchovali pohodu a dobrú atmosféru aj počas pandémie?
Myslím, že je dôležité nájsť si vhodný spôsob fungovania v bežnom dni, ktorý nám bude vyhovovať v meniacich sa podmienkach. Je skvelé stanoviť si isté pravidlá spolunažívania. Pravidlá pomáhajú tým, že vieme, čo sa od nás očakáva, a rozumieme tomu, čo potrebujeme všetci v rodine na to, aby nám spolu bolo dobre. Prinášajú štruktúru do chaosu a to nás upokojuje i zmierňuje stres z novej situácie.
Užitočnými zásadami sú napríklad denný režim, rozdelenie prác v domácnosti, pravidlá týkajúce sa technológií, spoločného času a tiež času, ktorý má každý člen rodiny pre seba. Dôležité je vniesť pravidlá aj do toho, ako spolu hovoríme, ako riešime konflikty, či do toho, akými informáciami sa budeme riadiť.
Ako by to mohlo vyzerať v praxi?
V stanovení denných míľnikov skvelo pomáha spoločné stolovanie. Jedna rodinka mi spomínala, že má napríklad pevne zavedené to, kedy spoločne jedia, a týmto časom sa všetko ostatné prispôsobuje. Ráno pri raňajkách hovoria, čo ich v ten deň čaká, čo potrebujú stihnúť, vybaviť, v čom potrebujú pomôcť a večer pri jedle zase bilancujú a rozprávajú sa o tom, čo kto zažil a ako sa mal.
Čas medzi tým si každý zariadi podľa toho, ako potrebuje. Veľmi efektívne ošetrili aj to, že sa nebavia iba o epidémii. Naopak, žijú svoje „témy“ aj napriek nej. Zaviedli si skvelý spôsob, ako narábajú s informáciami o dianí navôkol. Stanovili si jedny správy denne, ktoré považujú za objektívny zdroj informácií, tie spolu pozerajú a to je všetko – viac sa téme koronavírusu nevenujú.
Ako sa cez sviatky nezblázniť
Šťastné rodiny sú si v ťažkých časoch oporou a spolu hľadajú riešenia. Čo ak sa však ocitneme v situácii, kedy sú veci mimo našej kontroly?
Myslím, že nemá veľký zmysel klásť si otázku, prečo sa to celé deje nám, prečo práve teraz a podobne. Dokonca nie je užitočné neustále si premietať, čo všetko by sme mohli robiť, nebyť tejto pandémie, čo všetko sme stratili a o čo všetko sme ukrátení. Kontraproduktívne je aj lamentovanie nad tým, že sa nedá nič plánovať a veci sa neustále menia.
Nemá vôbec zmysle venovať sa veciam, ktoré nevieme ovplyvniť. To nás skôr ťahá psychicky ku dnu. Naopak, pre našu pohodu má veľké opodstatnenie venovať sa tomu, čo ovplyvniť môžeme, a tak preberať kontrolu nad situáciou i nad našim prežívaním. Hľadať možnosti, ako sa mať lepšie a ako z tejto situácie vyťažiť pozitívne maximum. To je lepšia cesta.
Pomaly sa blížia vianočné sviatky, tie môžu byť stresujúce aj bez toho, aby bola za oknami pandémia a žili sme vo finančnej aj zdravotnej neistote. Máte nejaký recept, ako ich sviatky bez ujmy na psychickom zdrav?
Recept mám iba na dobré vianočné medovníky (úsmev). Ale výborným prostriedkom na to, ako si uchovať pohodu a dobrú atmosféru v našich vzťahoch, a to nielen na Vianoce, je vedome pestovať pozitivitu. Napríklad formou zdieľania toho, čo sa nám podarilo, čo nás potešilo. Výborným pomocníkom je, keď jeden druhého oceňujeme a hľadáme príležitosti, ako konať dobro. Skvelým pomocníkom, ako utužovať dobrú náladu, je aj spoločná hra, tanec a zábava, pobyt v prírode či šport.
A Vianoce?
Myslím, že základom je dobrá tímová príprava, aby to nestálo iba na jednej osobe, ktorá bude preťažená a nervózna. Skvelé je mať primerané očakávania – teda neočakávať vianočné nebo (úsmev). Ak každý v rodine pridá ruku k dielu, verím, že sviatky budú pekné a pokojné. Niekto nakúpi, navarí, iný poupratuje, vyzdobí či pustí koledy, rozprávky, pripraví hry – to je ideál rodinnej tímovosti.
Naučte sa „kvalitne“ sa pohádať i udobriť
Čo podľa vás definuje šťastnú rodinu? Ako vieme, že sami v takej žijeme?
Predstava šťastnej rodiny je veľmi individuálna a škoda by bolo redukovať šťastie na nejaké konkrétne atribúty, ktoré by sme mali nasledovať. Navyše by sme tým stratili jedinečnosť každej rodiny. Čo však psychologické výskumy a myslím, že aj náš bežný život, ukazuje, je to, že sa oplatí nasledovať isté princípy, ktoré sú akýmisi vodiacimi čiarami na ceste k spokojnej rodine.
Sú nimi napríklad spoločný rozhovor, ktorý emočne členov rodiny zbližuje, vzájomná pomoc, schopnosť podržať sa a stáť pri sebe v situáciách, ktoré sú náročné. Patria k nim aj naoko obyčajné spoločné stolovanie, zábava a hra. Dôležitým prvkom je vedieť zvládať stres a „kvalitne“ sa pohádať i udobriť, či vedieť si spoločne oddýchnuť.
A aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktorých sa ľudia dopúšťajú pri súžití so svojimi najbližšími?
Asi najbolestnejšou chybou je azda tá, keď si predstavujeme, že šťastie v rodine nám padne do lona bez toho, aby sme sa oň pričinili. Keď očakávame, že to niekto za nás spraví, že sa pocit šťastia dostaví sám od seba.
Často sa pýtam pri poradenstve, keď vzťahy vyhasínajú, kedy rodiny, manželia spolu zažili čosi veselé, dobrodružné, relaxujúce a pravidelne dostávam odpoveď: „To už bolo dávno. Nemali sme čas. Vedeli sme, že je to potrebné, ale…“ Myslím, že každý z nás vie, čo vzťahy utužuje a čo ich ničí – už len jedno realizovať a druhému sa vyhýbať.
Dobre, a ako si môžeme všimnúť, že sú ľudia okolo nás nešťastní a potrebujú pomôcť? Sú nejaké symptómy, ktoré by nás mali zalarmovať?
Aby sme si všimli niekoho smútok, hnev či nešťastie, potrebujeme v prvom rade nehľadieť iba na seba, ale vnímať toho druhého. Dôležité je počúvať, pozorovať i mať odvahu citlivo sa pýtať na veci, ktorým sa každý najradšej vyhne. Rýchle rady, poučovanie či múdrosti vekov by sme si mali nechať až na potom, keď nás o ne ten druhý požiada, prípadne až na čas, kedy bude pripravený počuť ich a hľadať východiská.
V prvom momente je teda cieľom emocionálne prepojenie a až potom hľadanie riešenia. Niekedy totiž len obyčajné vypočutie, slová podpory a pochopenia stačia na úľavu a človek naberie silu poriešiť si veci sám. Možno mi nebudete veriť, ale tento postup je použiteľný pri deťoch aj pri dospelákoch.
Pomôcky pre šťastné rodiny
Téme vzťahov sa venujete aj prostredníctvom projektu Vzťahovo, ktorý dlhodobo rozvíjate. Čo všetko je jeho súčasťou?
Vzťahovo je virtuálna krajina vzťahov, ktorá chce sprevádzať na ceste k spokojnejším vzťahom v partnerstve, v rodine, v práci i vo vzťahu k sebe. Je projektom mňa a môjho manžela a našou spoločnou víziou je prinášať praktické a užitočné psychologické poznanie do reálneho života tak, aby ho ľudia vedeli jednoducho uplatniť.
Heslom všetkého, čo sa v krajine vzťahov nachádza je: „Aby nám spolu dobre bolo.“ Preto je naša krajina plná zaujímavých tipov, hier, nápadov, blogov a čoskoro aj podcastov o tom, ako naše vzťahy utužiť. Špecialitkou, ktorú nájdete na našom portáli, je autorská komunikačná hra DUET. Tá hravou formou rozvíja sedem základných zručností potrebných pre naplnený partnerský vzťah.
Teraz prichádzate aj s rodinným kalendárom. Ako môže pomôcť rodinám?
Premýšľali sme, čím pomôcť rodinám v tomto zvláštnom čase. A tak sa zrodil náš rodinný kalendár kRok. Inšpiráciou boli poznatky z pozitívnej psychológie, ktoré budujú návyky šťastných rodín. Kalendár pozýva formou všakovakých rodinných aktivít kráčať nasledujúcich 365 dní k spokojnosti v rodine.
Každý mesiac v roku je charakteristický výzvou mesiaca – netradičnou spoločnou aktivitou, ktorá je určená celej rodine. Na každý mesiac sme pripravili hru budujúcu tímovosť v rodine a jednu relaxáciu, prostredníctvom ktorej sa celá rodina učí efektívnejšie zvládať stres. Smajlíci zmerajú denne pocity a ľuďom pomôžu dozvedieť sa, ako prežíval každý člen rodiny uplynulý deň.
Ľudia zistia, ako sa dá nielen hovoriť o svojich emóciách, ale aj s nimi efektívne pracovať. Naučia sa vzájomne si hovoriť slová ocenenia a uznania, budú často počúvať o dobrých stránkach členov svojej rodiny. Posilnia tiež svoju psychickú odolnosť cez sústredenie sa na to, čo všetko už v rodine zvládli a čo sa im podarilo.
Kalendár tiež pomáha ľuďom budovať rituál spoločného rozhovoru, ktorý dokáže utužiť rodinu. Jeho súčasťou je aj pravidelné spoločné plánovanie a plnenie svojich snov, tomu napríklad pomôžu aj tematické nálepky, ktoré sú súčasťou kalendára.
Ako tento nápad vlastne vznikol?
Všetko sa to zomlelo popri dojčení nášho – vtedy viac ako polročného syna Jurka. To je totiž čas, kedy som premýšľala o tom, čo sa to vlastne okolo nás deje a čo by asi ľudia v tejto náročnej dobe od nás, ako od odborníkov na vzťahy, vlastne očakávali. Takto teda mamička – psychologička dostala nápad a ten sa stal vďaka našej manželskej spolupráci skutočnosťou.
Môj manžel priložil ruku k dielu tým, že naprogramoval mobilnú aplikáciu Rodinný kRok, ktorá je akýmsi virtuálnym sprievodcom kalendára. Vďaka nej budú mať rodičia obsah kalendára kdekoľvek so sebou. Dokonca v nej nájdu aj špeciálny obsah na povzbudenie a „dobitie bateriek“.
Kalendár je netradičný aj tým, že nie je určený na konkrétny rok, ale rodiny ho môžu začať používať kedykoľvek. Popritom si vytvoria zaujímavú rodinnú kroniku.
Denisa Zlevská (39)
Psychologička s ukončeným psychoterapeutickým vzdelaním, supervízorka, lektorka. Založila Centrum pre tréning a rozvoj, kde sa venuje individuálnym klientom a manželským párom v kríze. Lektorsky sa venuje témam, ako sú manažérske zručnosti, soft skills, rozvoj dialógu zameraného na riešenie a tiež sa pohybuje v témach na pomedzí prevencie duševného zdravia a pracovnej psychológie. Špecificky sa venuje problematike syndrómu vyhorenia a manažmentu stresu. Je zakladateľkou a koordinátorkou projektu Vzťahovo – krajina vzťahov, autorkou partnerskej hry DUET a najnovšie aj rodinného kalendára kRok.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected].
