Pred 18 rokmi vznikli ako vysokoškolský startup, ktorý pripájal na internet domácnosti v západnej časti hlavného mesta. Dnes má Vnet stovku zamestnancov, prevádzkuje tri dátové centrá v Bratislave a vlani jeho výnosy prekročili šesť miliónov eur.
Jedným z Diamantov slovenského biznisu je aj firma Vnet. Online odovzdávanie cien si môžete zadarmo pozrieť online.
Traja spolumajitelia firmy na druhej strane stola začínali podnikať pred 18 rokmi ako vysokoškolský startup, ktorý pripájal na internet domácnosti v Dúbravke. Postupne organicky aj prikupovaním menších konkurentov rástli a dnes už má Vnet stovku zamestnancov a až 90 percent ich obratu pochádza od firemných zákazníkov.
Z detskej izby k zvučným menám
Kým sa rozprávame, kdesi v pozadí v útrobách budovy hučia servery a chladiace zariadenia. Zároveň je v čase nástupu druhej vlny koronavírusovej pandémie v Európe stále jasnejšie, že služby v oblasti informačno-komunikačných technológií (IKT) sa dostávajú do kategórie strategickej infraštruktúry. A spoločnosť Vnet má našliapnuté na ďalší rast, či už z pohľadu tržieb, počtu zamestnancov aj klientov.
Podobne ako mnoho iných úspešných biznis príbehov aj Vnet vyrástol z „garáže“ – presnejšie povedané, z detskej izby jedného z troch súčasných spolumajiteľov spoločnosti. Vojtech Németh začínal tak, že zdieľal pripojenie na internet s kamarátmi v bratislavskej Dúbravke ešte počas štúdia na vysokej škole (dnes má vo firme na starosti nové technológie, trendy a budovanie partnerstiev). Keď sa k nemu pridali ďalší dvaja súčasní spolumajitelia Juraj Lustoň, ktorého agendou je obchod a marketing, a Vladimír Kupčo, terajší CEO spoločnosti Vnet, ktorý má v kompetencii procesné a organizačné riadenie firmy, začala sa oficiálne písať história spoločnosti.
K ich klientom v súčasnosti patrí napríklad antivírusová spoločnosť Eset, vývojár čipov Tachyum, mesto Bratislava, ako aj Národná banka Slovenska, ktorú Vnet chráni proti internetovým útokom.
Po zhruba troch rokoch podnikania sa im spoločnosti Vnet postupne podarilo preklopiť biznis takmer výlučne do segmentu B2B, ktorý dnes tvorí viac ako 90 percent tržieb spoločnosti. Takýto vývoj bol prirodzený a postupný, keďže novovzniknutá firma nemala v očiach firemných zákazníkov dostatočnú dôveru. „Prvých firemných klientov sme získavali pomaly a boli to firmy ľudí, ktorým sme už predtým inštalovali internet doma, poznali nás a verili nám. Krôčik po krôčiku sme si budovali dôveru a na základe referencií a odporúčaní postupne získavali ďalších firemných klientov,“ hovorí Lustoň.
Návrat k pripájaniu domácností nastal zhruba pred piatimi rokmi. S rastom počtu zákazníkov pribúdali vo firme Vnet aj prví brigádnici či zamestnanci. Prvá osoba na plný úväzok bola administratívna sila, ktorá je s nimi vo firme aj v súčasnosti. „Teší ma, že stále máme vo firme ľudí, ktorí s nami začínali,“ hovorí Németh. „Možno je to klišé a určite ste to už počuli od iných podnikateľov, ale pre nás sú kvalitní ľudia naozaj kľúčoví, oni sú našou konkurenčnou výhodou.“
Ako sa menia procesy pri zvyšovaní zamestnancov?
Z pohľadu rastu firmy Vnet Kupčo vnímal niekoľko míľnikov. Prvý bol podľa neho bod, keď firma dosiahla okolo 30 zamestnancov. „To je počet ľudí približne vo veľkosti školskej triedy. Má to svoj zmysel, prečo sú triedy práve také veľké. Pri prekročení tejto hranice sa podľa mňa začne lámať istá jednotná skupina ľudí a rozpadáva sa na viacero prirodzených podskupiniek.“ V tomto bode bolo podľa neho potrebné uskutočniť aj prvú vlnu organizačných zmien, zaviesť riadenie procesov, rozdeliť kompetencie, urobiť kroky smerom k štruktúrovanému riadeniu organizácie.
Druhú takúto prelomovú hranicu podľa neho spoločnosť dosahuje, keď má okolo 60 – 70 ľudí. „Vtedy si to už vyžadovalo písomné formalizovanie rôznych interných smerníc, postupov, pravidiel a pridanej byrokracie z hľadiska kompetencií, aby nedochádzalo k nejakým alibistickým hrám v rámci spoločnosti.
Tretí skok v organizačnom riadení je niekde okolo 100 ľudí, kde sa už aj my nachádzame. S takouto veľkosťou už potrebujete zaviesť prvky podobné tým, ktoré fungujú aj vo veľkých korporátoch,“ myslí si Kupčo.
Ako dodáva, pri budovaní svojej firmy Vnet sa vždy snažili byť pripravení na ďalší vývoj s predstihom. Vytvárali tak pracoviská s celou formalizovanou štruktúrou ešte predtým, ako boli skutočne potrebné. Vo firme napríklad fungovali oddelenia kontrolingu či nákupu ešte skôr, ako na ne mali príslušný dedikovaný tím. „Boli to akési virtuálne pracoviská, ktoré mali svoj e-mail, pevnú linku… ale dve z nich obsluhoval jeden človek. No keď už nastal čas, že tie pracoviská boli reálne potrebné, stačilo ich devirtualizovať a obsadiť ich full-time človekom,“ vysvetľuje Kupčo.
Vnet sa do vládnych služieb zatiaľ netlačí
Počas celých 18 rokov od založenia spoločnosti majitelia väčšinu ziskov reinvestovali do rozvoja firmy. Prvý väčší komerčný úver si vzali okolo roku 2008, keď kupovali kancelárie pre sídlo firmy v novostavbe v bratislavskej Petržalke. Ako vysvetľujú, úver im pomohol v nasledujúcich rokoch lepšie financovať ďalší rozvoj firmy.
„Keď prišiel čas, keď sme začali optické siete zakopávať do zeme (dnes ich majú v Bratislave v dĺžke viac ako 200 kilometrov, pozn. red.), nebolo možné financovať to z vlastných zdrojov. Bolo jasné, že na to budeme potrebovať v podstatnej miere úverové financovanie,“ hovorí Kupčo.
Zároveň s postupným rastom z hľadiska obratu firma Vnet rozširovala aj portfólio poskytovaných telekomunikačných služieb. V súčasnosti už nie sú výlučne telekomunikačnou firmou – skôr firmou poskytujúcou komplexné služby v oblasti informačných a komunikačných technológií. „Okrem internetu a dátových služieb poskytujeme hlas, bezpečnosť, cloudové služby, IPTV či integrátorské služby,“ vymenúva Németh. „V čase, keď už všetko so všetkým súvisí a všetko sa postupne presúva do cloudu, sme integrátorom, posúvame sa od poskytovania infraštruktúry ďalej.“
Spoločnosť Vnet napríklad ako jedna z mála na Slovensku získala aj najvyššiu certifikáciu pre hybridný vládny cloud. V tomto segmente zatiaľ nie sú, ale dúfajú, že možno raz sa im to podarí. „Sme úspešní v B2B sektore, ale do vládnych služieb sme sa zatiaľ veľmi netlačili, lebo v tom biznise boli karty rozdané a neboli sme ochotní do toho modelu nastúpiť,“ vysvetľuje Lustoň.
Dnes vkladajú istú nádej do toho, že štát konečne začne v oblasti IT riešení hľadať väčšiu efektivitu a transparentnosť. „Vieme poskytnúť ‘value for money’, máme kvalitných ľudí, technológie, siete, vieme poskytnúť úložnú kapacitu, výkon. Teraz ide len o to, ako sa snaha o efektívnejšie riešenia na strane štátu pretaví do reality,“ hovorí Lustoň.
„Vychytávky“ ako vo Facebooku
Napokon aj ich dátové centrum Digitalis v Ružinove sa pýši vysokou efektivitou a štyrmi nezávislými optickými trasami vedúcimi do dôležitých uzlov. Pri výstavbe tohto centra sa Vnet inšpiroval technologickými „vychytávkami“ veľkých nadnárodných hráčov ako Facebook či Amazon.
Príkladom sú bezbatériové záložné zdroje či chladenie založené na takzvanom adiabatickom odparovaní, ktoré funguje na prirodzenom princípe odparovania vody. Aktuálne pracujú na otvorení druhej časti dátového centra, pričom celková plocha Digitalisu predstavuje 3-tisíc štvorcových metrov a celkový výkon je dimenzovaný na 6,4 MVA. Na ilustráciu, to predstavuje viac ako štvrtinu inštalovaného výkonu Vodnej elektrárne Orava umiestnenej pri najväčšej slovenskej priehrade.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
