Mika Anttonen nahromadil zo špinavého biznisu, akým je ťažba ropy a zemného plynu, vyše 1,4 miliardy dolárov. No dnes bojuje proti tomu istému priemyslu, na ktorom zbohatol. Aj keď ťažiť tak úplne neprestal…
Vonku zúri chladný fínsky vietor a Mika Anttonen si vyzlieka šaty, aby vstúpil do sauny. Žeravé uhlíky poleje vodou a keď z nich začne stúpať para a pec zasyčí, odstúpi.
Teplota v saune sa stáva neznesiteľnou. No práve tam chodí tento fínsky miliardár premýšľať, ako splniť svoju najnovšiu misiu – zachrániť planétu, ktorá sa zohrieva rovnako rýchlo ako vzduch v tejto rozhorúčenej saune.
„Podmienky sa stále zhoršujú,“ hovorí 53-ročný miliardár a dodáva: „Musíme konať tak rýchlo, ako sa len dá.“
Prehodiť výhybku
Anttonenove starosti o blaho planéty sú nezvyčajné na muža, ktorý zbohatol na rope. Tento niekdajší obchodník s energiou dnes vlastní firmu St1 so sídlom v Helsinkách, ktorá vlani dosiahla obrat 7,8 miliardy amerických dolárov.
Ročne vyťaží niekoľko miliárd galónov ropy, prevádzkuje viac ako 1 300 čerpacích staníc naprieč celou Škandináviou a má vyše 15-percentný podiel na trhu s naftou v Nórsku, Švédsku a vo Fínsku.
„Ak by sme neťažili ropu my, robil by to niekto iný,“ krčí plecami Anttonen a dodáva: „Musím sa predsa postarať o to, aby naša spoločnosť prežila.“ Anttonen, ktorého majetok odhaduje Forbes na 1,4 miliardy dolárov, je šiestym najbohatším Fínom.
Miliardár, ktorý chcel zomrieť chudobný, splnil svoj cieľ.
Dostal sa na mizinu a hovorí, že je šťastný
Anttonen sa však odhodlal presunúť svoj záujem na obnoviteľné zdroje, do ktorých za posledné tri roky investovala jeho firma vyše 200 miliónov dolárov. To predstavuje jedno percento obratu firmy za toto obdobie, alebo, na lepšie znázornenie o akú veľkú sumu ide, 44 percent čistého zisku spoločnosti.
Fínsky miliardár pritom lobuje u zahraničných vlád, aby zaviedli daň na emisie uhlíka pre najväčších znečisťovateľov, a tiež, aby trvali na obmedzení letov na krátku vzdialenosť. Ukazuje sa aj na konferenciách a samitoch Európskej únie, kde prítomným hovorí o svojej vízii energetickej transformácie v Európe.
A napriek tomu, že pod nechtami má ešte stále zaschnutú ropu, dúfa, že sa stane motorom zmeny. „Je našou zodpovednosťou prispieť k lepšej budúcnosti,“ hovorí.
Pandémia emisie neokresala
Preto nalieva peniaze do zelených projektov, pri ktorých si myslí, že môžu zvýšiť konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov v porovnaní s fosílnymi palivami, napríklad ropou.
Príkladom toho je vyše 6-kilometrový geotermálny vrt vo fínskom meste Espoo, ktorý bude po dokončení v budúcom roku zásobovať teplom až 10 percent regiónu.
Anttonen má veľké plány: chce znova zalesniť mnohé oblasti, kvôli čomu už spustil pilotný projekt zalesňovania rýchlorastúcimi drevinami v Maroku, a tiež chce zachytávať uhlík z atmosféry a ďalej ho využívať.
Tento dosiaľ neotestovaný koncept, ktorý rozvíja prostredníctvom svojho projektu Power-to-X, má pomocou fúzie uhlíka z atmosféry s molekulami vodíka vytvoriť nový zdroj obnoviteľnej energie, a teda nové syntetické palivo.
Medzi miliardárov sa prebojoval neznámy 88-ročný bankár.
Potichu zásobuje McDonald´s mäsom
Tomuto jeho zámeru môže pomôcť aj nadbytok ropy na svetových trhoch, ktorý spôsobil Covid-19, keďže výrazne zredukoval dopyt po pohonných hmotách. „Ak sa pozriete na rafinérie, väčšina z nich má teraz nedostatok peňazí,“ hovorí Petri Gostowski, analytik fínskeho investičného webu Indered.
„Spoločnosti budú musieť zvýšiť svoje investície do obnoviteľných zdrojov,“ dodáva. Anttonen pripomína, že aj keď žijeme vo svete postihnutom pandémiou, emisie oxidu uhličitého sa znížili len o malé percento. Dodáva však, že nemáme čas umárať sa týmto smutným faktom. „Otázka je, čo s tým urobíme?“ pýta sa miliardár.
Zrod ropného magnáta
Anttonenovci majú húževnatosť v rodine. Obaja jeho starí otcovia bojovali v druhej svetovej vojne, pričom jeho starého otca z otcovej strany postrelili ruskí vojaci do oka a neskôr utrpel poranenia, keď ho pri výbuchu bomby zasiahol šrapnel.
„Neskôr si z toho robil žarty. Rusi, tí mi vzali oko, ale aspoň som im to vrátil, keď som im vzal trocha kovu,“ hovorieval so smiechom.
Anttonen, ktorého rodičia sa rozviedli, keď mal päť rokov a vychovávala ho iba jeho matka, sa ako 19-ročný sám prihlásil do vojenskej služby. Neskôr vyštudoval univerzitu v Helsinkách, kde si vybral práve energetické štúdiá. Už počas záverečného ročníka nastúpil do fínskeho ropného gigantu Neste a v roku 1989 začal svoju kariéru obchodníka.
Miliardárska rodina Lauderovcov sa nevie dohodnúť, koho voliť.
Manžel podporuje Trumpa, žena Bidena
Bola to jednoduchá práca: Anttonen nakúpil ropu z európskych rafinérií a neskôr ju drahšie predal na západné trhy, napríklad do New Yorku. Postupne sa šplhal po korporátnom rebríčku, ale nevoňalo mu veľmi firemné pravidlo, podľa ktorého mohol najímať zamestnancov iba spomedzi tých, ktorí už pre firmu pracovali.
„Nemohli sme nájsť žiadne nové talenty,“ spomína počas jazdy predmestím Helsínk na svojom Audi A4, ktoré jazdí na biopalivo vyrobené z odpadu pekární a podobných prevádzok.
Už vtedy uvažoval, že by sa odtrhol a založil si vlastnú firmu, no obával sa, pretože obchodovanie s energiami si vyžaduje obrovský počiatočný kapitál a na to, aby niekto dokázal v tomto odvetví zarobiť, musí kupovať obrovské množstvá ropy.
No na naliehanie priateľa sa v polovici 90. rokov stretol so švajčiarskymi bankármi a vypýtal si od nich 100 miliónov dolárov, sumu, o ktorej si myslel, že mu ju nikdy nepožičajú. Bankári však povedali áno.
…a príchod aktivistu
Práve s týmto kapitál vybudoval v roku 1996 firmu Greenergy Baltic (neskôr ju premenoval na St1 a odkúpil podiely od ostatných spolumajiteľov). Po pár rokoch sa však začal nudiť.
„Začal som si uvedomovať, aké hlúpe je obchodovať s ropou. Kúpite náklad a predáte ho za vyššiu cenu… Naozaj som v tom nevidel zmysel svojho života.“ V roku 2000 firmu predal americkej spoločnosti Enron.
Anttonen si spomína na nasledujúce roky svojho života ako na „fázu dospievania“. Práve počas toho obdobia začal hľadať biznisové príležitosti, ktoré by mu umožnili „urobiť svet lepším miestom“. Tak sa dostal až ku klimatickému aktivizmu.
Miliardy získali vlastným pričinením.
Toto sú najbohatšie self-made ženy USA
Naďalej však investoval aj do fosílnych palív, napríklad v roku 2007 odkúpil dcérsku spoločnosť od ExxonMobilu, v roku 2010 kúpil 565 čerpacích staníc od Shellu a rozšíril rafinérsku časť podnikania svojej firmy.
No pomocou týchto investícií neskôr zafinancoval svoje klimatické projekty, s ktorými chce dosiahnuť napríklad recykláciu oxidu uhličitého z atmosféry. Pripúšťa však, že kým sa k tomuto kroku dostaneme, musíme ešte ubehnúť dlhú cestu.
„Na to, aby sme vyvinuli technológiu na recyklovanie uhlíka, potrebujeme ešte aspoň 15 rokov,“ hovorí. A dodáva: „A na to, aby sme to rozbehli vo veľkom, ďalších 30 – 50 rokov.“
Miliardárske preteky o vesmírnych turistov.
Bezosovo aj Bransonovo plavidlo čakajú finálne testy
Problémom však je to, že možno nemáme až toľko času, koľko by sme potrebovali. Mnohí vedci si myslia, že planéta sa oteplí na nebezpečnú úroveň už okolo roku 2030.
„Môžeme prísť o veľkú časť produkcie potravín a pre to utrpieť ďalšie straty. Možno budú prebiehať (klimatické) vojny,“ uznáva Anttonen. „Ale či všetci zomrieme skôr ako dokončíme túto misiu? Nemyslím si,“ hovorí a potom, ako by potreboval uistiť sám seba, ešte raz zopakuje: „Naozaj si to nemyslím.“
Autorom článku je redaktor amerického Forbesu Noah Kirsch, ktorý píše o retaile.
