V kariérnom živote sa často dostávame do situácií, v ktorých potrebujeme využívať small talk. Výnimkou nie sú networkingové eventy, firemné večierky, mítingy či stretnutia s novými kolegami v kolektíve.
Kým cudzinca vo výťahu môžeme osloviť banálnejšou vetou, ľudí na týchto udalostiach chceme skutočne zaujať. Intelektom, bystrosťou, sčítanosťou, pohotovými reakciami. Hodnotenie prvého dojmu jasne poukazuje na naše „šance“. Všetko má však svoje hranice.
Kariérna koučka Renáta Máčaiová vysvetľuje, že small talk by mal byť príjemným, nenúteným a zdvorilostným rozhovorom. „Často je súčasťou vytvárania prvého dojmu o nás, súčasťou spoznávania sa. Malý rozhovor s veľkým dosahom,“ dodáva. Kto z nás by nechcel v tejto oblasti excelovať? Azda nikto netúži stáť na eventoch sám ako kôl v plote bez možnosti prispieť do diskusie.
O small talku i témach, ktoré sú v ňom tabu, hovorí kariérna koučka Renáta Máčaiová. Foto: archív Renáty Máčaiovej
Majstrami small talku sa môžeme stať aj vtedy, keď budeme oboznámení s tým, do akých tém by sme sa radšej zapájať nemali. Síce už veľmi dobre vieme, že zo seba nemáme robiť amatérskych meteorológov, preto rozhovor nezačíname slovami o počasí, no nástrah je viacero.
Renáta Máčaiová hovorí o tom, aké témy radšej obchádzať či ako sa vyhnúť trápnemu tichu a iným neželaným momentom.
1. Aké témy a prístupy sú tabu?
Dnes je ťažké nájsť témy, ktoré by nepolarizovali. Aj napriek tomu existujú námety alebo prístupy, ktoré rozhovoru doslova škodia. Politika, náboženstvo či príliš osobné témy sú nevhodnými oblasťami do small talku. A, samozrejme, je nevhodný aj negativizmus, kritizovanie, klebetenie, ohováranie i nemiestny humor.
Nemali by sme poučovať, presviedčať o svojej pravde. Stále treba myslieť na to, aby sa pri nás komunikačný partner cítil príjemne a pohodlne. Small talk by mal byť bezpečným priestorom, na ktorom je možné v prípade potreby budovať vzťah.
Tip: Témy by mali byť kontextové, začnime s čímkoľvek, čo máme s konkrétnou osobou spoločné. Nech už ide o priestor, v ktorom sa nachádzame, alebo čokoľvek, čo nás situačne spája. Ide o nadviazanie spojenia.
Ak sme na networkingovom evente, môžeme začať hovoriť o jedle, mieste, nápojoch, hudbe, hosťoch, no bez negativity či kontroverzie. V small talku nejde o predvádzanie sa, ale o to, aby mali ľudia túžbu s nami v konverzácii pokračovať.
2. Ako stopnúť nudnú debatu?
Ak nás konverzácia s komunikačným partnerom nudí, radšej ju zdvorilo ukončime, než aby sme to, že chceme z rozhovoru vycúvať, dali najavo napríklad rečou tela. To naznačuje okrem iného zívanie, hľadanie únikového východu pohľadom, rozhliadanie sa po miestnosti, pozeranie na hodinky, kontrolovanie telefónu, neudržiavanie očného kontaktu či smerovanie postoja tela k východu.
Ako na to? Vyskúšajme:
- Predstaviť komunikačného partnera niekomu inému. „Poznáte tohto pána XY? Predstavím vás.“
- Poprosiť komunikačného partnera o predstavenie niekomu inému. „Nie je to pán XY? Veľmi by som ocenil, keby ste ma predstavili.“
- Požiadať komunikačného partnera, aby sa pripojil k nejakej našej aktivite. „Vyhladol/vysmädol som, idem k baru. Pripojíte sa?“
3. Ako zastaviť nepríjemnú tému?
V small talku, ako v akomkoľvek inom type rozhovoru, sa oceňuje úprimnosť a autentickosť. Je dobré dať najavo naše hranice. V prípade témy, ktorá je pre nás nepríjemná, to dajme poznať napríklad tým, že ju ďalej nebudeme rozvíjať.
Prejdime na inú tému alebo zdvorilo, ale na rovinu, dajme najavo, že sa do danej témy nechceme púšťať. Ako na to? Vyskúšajme:
- Odpovedať v krátkych vetách a potvrdiť povedané. „Áno, chápem, nemáte to rád.“
- Pokúsiť sa presmerovať pozornosť. „Rozumiem, vnímate to takto. Všimli ste si toho pána, ktorý práve vošiel do miestnosti?“
- Rozlúčiť sa. „Som rád, že sme sa porozprávali. Uvidíme sa čoskoro.“
4. Ako sa vyhnúť trápnemu tichu?
Najobávanejším trápnym momentom je ticho. Aj na small talk, hoci ide o spontánny situačný rozhovor, sa môžeme pripraviť. Pred návštevou akcie popremýšľajme, o čom by sme chceli diskutovať či aké témy by sme použili ako odrazové mostíky k ďalším témam.
Medzi odporúčané patria: miestne správy, obľúbené jedlá, šport, koníčky, obľúbené knihy i filmy.
Tip: Natrénujme si takýto small talk s ľuďmi, ktorých už poznáme, ale na nezáväznú konverzáciu doposiaľ nebol čas.
5. Ako na uviaznutú konverzáciu?
Keď sa chceme vyhnúť uviaznutiu konverzácie, pýtajme sa namiesto „Čo?“ otázku „Prečo?“. „Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie? Prečo ste sa rozhodli pre túto destináciu?“ Pri takýchto otázkach je veľká pravdepodobnosť, že rozhovor bude ďalej plynúť.
Ľudia totiž radi hovoria o sebe, keď prejavíme záujem o ich príbeh. Vo chvíli ticha tak začnú mnohí rozprávať. Neprestávajme myslieť na to, že konverzácia má byť v rozprávaní a počúvaní vyvážená.
Tip: Zamerajme sa na otázky, ktoré vyzývajú k rozprávaniu príbehov, a nie k jednoslovným odpovediam. Naše otázky nemusia byť priveľmi hlboké, zložité, ide skôr o to, aby sme nimi vytvorili pocit, že sa zaujímame o druhú osobu. Prejavujme empatiu a sympatie. Úlohou small talku nie je ani tak výmena informácií ako vytváranie väzieb.
