Prevažná väčšina príjmov Vatikánu pochádza z turizmu, ktorý však pandémia tvrdo zasiahla. Podobne ako inde, aj centrum katolíckej cirkvi musí škrtať náklady a odhaduje straty na najbližšie obdobie.
Priemerná cena vstupenky do Vatikánskych múzeí sa pohybuje na úrovni okolo 20 eur. Napríklad toľko zaplatíte za vstup do Sixtínskej kaplnky, ktorej renesančný strop je ozdobený ikonickými maľbami od Michelangela zo začiatku 16. storočia.
Sixtínsku kaplnku denne navštevujú desaťtisíce ľudí, čo podľa Religion News Service generuje cirkvi milióny eur.
Pokles príjmov cirkvi
Vatikán na svojich účtoch priznáva zhruba také príjmy ako priemerná americká univerzita. Medzi rokmi 2016 až 2020 dosiahol Vatikán pomerne stabilné príjmy aj výdavky. Za toto obdobie vykázal príjmy vo výške 270 miliónov eur, kým výdavky dosiahli zhruba 320 miliónov, čím vznikol vo vatikánskom rozpočte deficit.
Vatikán však dlho nezaháľal, kým prišiel s oznámením, že sa neomešká so splatnými záväzkami, aj keď dodal, že podobne ako iné ekonomiky sveta, aj sídlo katolíckej cirkvi pociťuje bez turistov finančné ťažkosti.
Zbožný Gino, cyklista, ktorý zachránil stovky životov.
Cez vojnu v ráme bicykla skrýval doklady pre Židov
O to viac, že počas pandémie klesli aj verejné príspevky cirkvi, a to cez zbierku známu ako Svätopeterský halier, z ktorej idú peniaze priamo Svätej stolici, ale aj prostredníctvom donácií od diecéz.
Na Svätopeterskom námestí je dnes iba zlomok ľudí v porovnaní s obdobím pred vypuknutím pandémie. Záber je z 15. augusta tohto roka. Foto: SITA/AP
Zabezpečovať chod Vatikánu a pápežských záležitostí nevyjde vôbec lacno. Podľa otca Juana Antonia Guerrera Alvesa, ktorý je prefektom Ekonomického sekretariátu (orgán, ktorý zostavuje rozpočet Svätej stolice a Vatikánskeho mestského štátu), je to skutočne náročný oriešok, a to aj v porovnaní s riadením chodu iných štátov.
Napríklad iba komunikácia pápeža musí byť preložená do 36 jazykov a rozdistribuovaná do celého sveta či už pomocou novín, vydavateľstiev, alebo aj sociálnych sietí. Na túto položku je vyhradených 15 percent rozpočtu.
Na druhej strane práve táto činnosť prináša do cirkevnej pokladnice aj nový príjem, napríklad z predaja kníh. Presné čísla o predajoch nie sú známe, ale niečo nám naznačí fakt, že Vatikán odvádza ročne na daniach z tohto príjmu talianskej vláde až 17 miliónov eur.
Čo bude ďalej
Ako na koronakrízu reaguje samotná Svätá stolica? Podľa otca Juana Antonia Guerrera Alvesa aj tie najlepšie scenáre hovoria o 25-percentnom prepade príjmov, kým tie najhoršie o výpadku 40 percent.
Dokonca, už stihol zareagovať aj Svätý otec, 83-ročný pápež František. Nedávno vydal internú smernicu, podľa ktorej by sa mali v rámci štátu usilovať o šetrenie. Všetky nové výdavky budú musieť byť schválené centrálnym systémom, do ktorého sú už zaevidovaní dodávatelia. Dúfa, že tento krok povedie k „väčšej ekonomickej efektivite a udržateľnosti.“
Obliekali 40 prezidentov, prežili aj vojnu.
Brooks Brothers položila na kolená až korona a hip hop
História Vatikánu siaha do roku 326, keď bola na mieste, ktoré bolo označované za miesto posledného odpočinku Svätého Petra, postavená pôvodná Konštantínova bazilika. Neskôr ju nahradila Bazilika Sv. Petra, ktorej výstavbu dokončili v roku 1666.
Počas rokov sa mesto rozrástlo o nové honosné budovy, až do dnešnej podoby: centra pápežského štátu. Nachádza sa uprostred Ríma a je srdcom rímsko-katolíckej cirkvi.
Vatikán sa stal suverénnym štátom na základe Lateránskych zmlúv, ktoré boli uzatvorené s talianskym fašistickým diktátorom Benitom Mussolinim v roku 1929.
Dnes je Vatikán najmenším štátom na svete, a to ako vzhľadom na počet obyvateľov, tak aj na rozlohu. Vatikán sa rozprestiera len na ploche 0,44 štvorcového kilometra a má zhruba tisícku obyvateľov, z ktorých jedným je, ako inak, pápež.
Prispievateľka Alex Ledsom píše pre Forbes o cestovaní a spoločenských témach.
