Berieme si vozík, vchádzame do supermarketu, a plánujeme nakúpiť iba zopár vecí. Labyrint regálov na seba nenechá čakať, a my sa pomaly strácame. Čelíme totiž bájnemu Minotaurovi, akurát v podobe zliav a akciových cien. Upúšťame od pôvodného plánu, a zrazu stojíme pri pokladni s horou tovaru, ktorá by občas poľahky zatienila aj Mount Everest.
Až príliš dobre poznáme túto situáciu? Ako raz a navždy skoncovať s hádzaním zbytočností do vozíka?
Zmena mindsetu na „toto nepotrebujeme“
Ak chceme žiť rozumnejšie, mali by sme sa väčšmi zamýšľať nad tým, akým spôsobom vlastne nakupujeme, a koho sa rozhodneme svojimi peniazmi podporiť. „Každý náš nákup je spotreba. Na výrobu všetkých vecí museli byť použité prírodné zdroje,“ hovorí Petra Slezáková, zakladateľka blogu Zero Waste Slovakia a environmentálna nadšenkyňa.
Týchto prírodných zdrojov však máme k dispozícii len obmedzené množstvo. Ako vo svojom reporte z roku 2018 informoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF), za posledných 50 rokov sa naša ekologická stopa, teda miera spotreby prírodných zdrojov, zvýšila približne o 190 percent.
Petra Slezáková hovorí o rozumnejšom nakupovaní. Foto: archív Petry Slezákovej
„V súčasnosti žije priemerný Európan tak, že keby všetci vo svete chceli žiť rovnako, potrebovali by sme dve a pol planéty zdrojov. Máme iba jednu,“ vraví a odkazuje tým na fakt, že si musíme uvedomiť, v akom luxuse, konzume a akej nadspotrebe žijeme.
Podľa Petry sa na tovar vieme pozrieť optikou, vďaka ktorej rýchlo vytriezvieme. Stačí jednoduchá matematika. Azda by sme tričko, ktoré sme sami ušili, nepredávali za tri eurá, alebo áno? Tak prečo nemáme problém kúpiť si ho za túto cenu?
„Niekde za to niekto zaplatil krutú daň. Trpia ľudia, trpí príroda, len sa to deje v krajinách, v ktorých to nevidíme. A to všetko svojimi nákupmi buď podporujeme, alebo nie,“ upresňuje. Zvyk je vraj železnou košeľou. Čo by sme teda mali robiť, ak je naším (zlo)zvykom zbytočné nakupovanie?
Začnime na sebe pracovať. Každý krok vpred sa predsa počíta. Petra radí, aby sme vyskúšali tri základné body, vďaka ktorým mindset v zmysle frázy „toto chceme“ zmeníme na „toto nepotrebujeme“:
- Vzdelávajme sa. Napríklad pozeraním dokumentov na internete o tom, ako sa rôzne druhy tovaru vyrábajú. Otvorí nám to oči, a vnútorný hlas nám začne našepkávať, že nie je v poriadku, ak veľa nakupujeme. Začať môžeme krátkym dokumentom Príbeh vecí (Story of Stuff).
- Vyhýbajme sa pokušeniu. Odhlásme sa z odberu akciových newsletterov a katalógov, ktoré nám chodia fyzicky i emailom. Snažme sa neprehliadať len tak bezcieľne e-shopy či navštevovať nákupné centrá. Najväčšia zľava je, keď nič nekúpime, vtedy ušetríme 100 percent.
- Dávajme si výzvy. Zaviažme sa, že si za mesiac, tri mesiace alebo celý rok nekúpime žiadne oblečenie či novú kozmetiku. A tiež si určime, že novú elektroniku si zaobstaráme až vtedy, keď sa nám niečo neopraviteľne pokazí.
Dobrovoľná skromnosť a vedomá spotreba
Dôležitou súčasťou rozumnejšieho nakupovania je vedieť povedať tovaru v obchodoch nie. Podľa Petry sme v akomsi začarovanom kruhu. Chceme vlastniť viac vecí, aby sme vďaka nim získali pocit bezpečia a komfortu. „Možno máme v tomto postsocialistickom bloku problém, že bol nedostatok, stáli sa fronty na všetko, tak teraz chceme mať stále dosť,“ dopĺňa.
V skutočnosti nám nákup spôsobí iba krátkodobú radosť, ale dlhodobé šťastie ešte nikomu nepriniesol. Základom je, aby sme sa dobrovoľne uskromnili a premenili svoju spotrebu na vedomú.
Petra hovorí, že by nemalo ísť o žiadny asketizmus alebo návrat do jaskýň. „Nikomu to na komforte nič neuberie, keď sa rozhodne pre túto cestu. Naučme sa viac sústreďovať na to bytie než na vlastnenie vecí,“ dodáva. Nižšie už na štyroch konkrétnych oblastiach približuje, ako by to mohlo vyzerať, ak sa rozhodneme dať zbohom zbytočným nákupom:
Ako rozumnejšie nakupovať oblečenie?
Vždy začnime otázkami: Naozaj to potrebujeme? Čo sa stane, ak si to dnes nekúpime? Vyberme sa do obchodov len vtedy, keď nám v šatníku chýba niečo konkrétne. Napríklad biele tričko. Nemáme ho, vieme ho skombinovať s ďalšími vecami a nosili by sme ho. Ideme vedome nakupovať.
Nechoďme na úvod do klasických obchodov, snažme sa nakupovať v second handoch. Tie veci sú už vyrobené, zdroje boli minuté a ak sa nevrátia do obehu, skončia na skládke.
Využívajme swapy, zóny bez peňazí i upcycling. Až posledným krokom by malo byť, že si kúpime niečo nové. Vtedy je dobré pozrieť sa po udržateľných značkách. Treba si však dávať pozor na greenwashing, lebo veľa značiek vidí, že sa spotrebitelia chcú uberať zelenou cestou, tak v reklamách tvrdia všeličo, ale nie vždy je to pravda. Overme si na internete transparentnosť odevných firiem.
Dva tipy navyše
Odložený nákup: Keď ideme okolo výkladu, a vidíme pekné tričko, tašku, topánky, ktoré by sme si za iných okolností hneď kúpili, tak tento nákup odložme. Dajme si na to tri alebo päť dní. Vo väčšine prípadov si neskôr ani nespomenieme, že sa nám nejaké tričko, taška či topánky páčili. Ak si spomenieme, vrátime sa, a ak ešte ich budú mať, vtedy má zmysel rozmýšľať nad nákupom.
Projekt 333: V ňom ide o to, že si počas troch mesiacov obliekame 33 kúskov. Do toho by sa mali počítať aj doplnky, kabelky a topánky. Zmení to náš mindset, pretože zistíme, že nám 33 vecí a ich kombinácie bohato stačia. Nikto z nášho okolia si nevšimne, že si tri mesiace obliekame iba 33 kúskov, a ráno nám odpadne 20 minút zúfalstva pred skriňou.
Plné police čističov nahradí ocot či sóda
Držme sa minimalizmu a prejdime na prírodné verzie. Domácnosť sa dá vyčistiť sódou bikarbónou, octom i kyselinou citrónovou. Je to netoxické, sú to potraviny, a ešte aj lacné. Takže ušetríme peniaze, výrobné zdroje a nevypúšťame do odpadových vôd toxické látky.
K tomu si stačí ešte kúpiť jeden univerzálny čistič a prípravok na riad, načapovať si gél na pranie, alebo si ho vyrobiť z mydlových vločiek a sódy na pranie. Aviváž sa dá nahradiť plákadlom z kyseliny citrónovej a vody.
Nemajme doma skrinku plnú chemikálií. To isté platí pri kozmetike. Prírodným mydlom a rastlinným olejom nahradíme tri štvrtiny toho, čo zvykne používať bežná žena. A ideálne nech sú to slovenské, lokálne výrobky, aby mali čo najmenšiu uhlíkovú stopu.
Robte si nákupný zoznam potravín…a dodržte ho
Napíšme si nákupný zoznam podľa toho, čo plánujeme najbližšie dni variť. A tohto zoznamu sa v obchode držme. Naučme sa správne skladovať potraviny, kreatívne variť a sledovať dátumy spotreby. Zaveďme si v chladničke box, do ktorého budeme dávať potraviny, ktorým sa blíži koniec dátumu spotreby. Všetci v domácnosti budú vedieť, že ich treba zjesť ako prvé. Nezoberú si teda najčerstvejší jogurt, no zoberú si ten, ktorému o dva dni končí spotreba.
Tiež je dôležité sústreďovať sa na lokálne a sezónne stravovanie. Nech potraviny necestujú cez pol sveta. Sme zvyknutí na avokáda a chia semiačka, ale podľa mojich informácií naše telo nič z toho nepotrebuje. Každé podnebné pásmo má všetko pre svojich obyvateľov. Skúsme ísť na trh, nakupujme od lokálnych farmárov a tým sa dokonca vyhneme aj obalom, čo je plus.
Ako rozumnejšie nakupovať online?
V online priestore nás to ľahko zvádza k zbytočnému nakupovaniu. Radšej sa mu vyhýbajme, no keď už niečo konkrétne kúpiť musíme, tak z toho vynechajme veľké portály, ktoré posielajú tovar krížom cez pol planéty. Navyše, niektoré boli usvedčené z obrovského plytvania a neľútostnej likvidácie vráteného tovaru, hoci aj nepoškodeného.
Skúsme zažiadať predajcov o ekologické balenie, nech opätovne použijú krabice a nech ako výplň nepoužívajú polystyrény a plastové nafukovacie vankúšiky. A dá sa tomu pomôcť ešte viac tým, že urobíme väčšiu objednávku povedzme spolu so susedmi, kolegami alebo kamarátmi. Nech je to v jednom balíku pre viacerých ľudí.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
