Ruské mesto Verchojansk, ktoré sa nachádza v Jakutsku na Sibíri, zaznamenalo uplynulý víkend teplotu 38° Celzia. Hoci tento údaj musia ešte potvrdiť experti, ide zrejme o najvyššiu teplotu nameranú za polárnym kruhom.
Verchojansk je známy obrovskými výkyvmi teplôt. Počas brutálnych zím sa premení na jedno z najchladnejších miest na Zemi, v roku 1892 tu napríklad namerali takmer 90° Celzia pod nulou. V letných mesiacoch sa priemerná denná teplota šplhá k 20 stupňom. V posledných mesiacoch sa však v sibírskom mesto oteplilo oveľa výraznejšie.
Fotka hôr v blízkosti Verchojansku v zime a záber z rovnakej oblasti z posledného víkendu. Foto: Flickr/Maarten Takens v licencii CC BY-SA 2.0 a SITA/AP
Rekord zo soboty 20. júna prekonal priemernú júnovú teplotu takmer dvojnásobne. A zmena sa netýka len jedného horúceho víkendu. Už v máji boli priemerné teploty na Sibíri vyššie o takmer 10° Celzia, než bol dlhodobý priemer. Minulý mesiac sa v oblasti stal najteplejším májom v histórii meraní.
Pandémia po celom svete znížila emisie
uhlíka. No vieme, za akú cenu?
Oblasť za polárnymi kruhmi, teda celé územie, ktoré sa nachádza za 66°33 severnej a južnej zemepísnej šírky, sa v dôsledku klimatickej zmeny otepľuje rýchlejšie, než napríklad tropické oblasti. Priemerná teplota na Zemi sa podľa NASA za posledných rokov zvýšila o 0,8° C, kým arktická oblasť sa oteplila o viac ako 1,9° C.
Podľa štúdie NASA sa póly Zeme otepľujú rýchlejšie, než zbytok planéty, pre transport energie z atmosferických procesov. Póly získavajú teplo z atmosferických a oceánskych systémov, ktoré ho tlačia smerom od trópov k pólom. Globálne otepľovania túto disproporciu stále zvýrazňuje.
Otepľovanie na póloch sa zvyšuje aj pre zmenu ich reflektivity. V oblastiach za polárnym kruhom sa topí ľad, ktorý dobre odráža slnečné lúče a väčšie časti pokrývajú kamene a vegetácia, ktoré sú menej reflexné. Tým sa spúšťa začarovaný kruh otepľovania – povrch je stále teplejší, čo ešte urýchľuje topenie ľadu.
Pandémia a klíma: Po odznení kríz sa emisie
vracajú do pôvodných hodnôt, vraví klimatológ
Takže ľudia, ktorí žijú v krajinách, do ktorých zasahuje polárny kruh (napríklad Kanada, Rusko, Škandinávia), zažívajú oveľa intenzívnejšie oteplenie, než obyvatelia štátov ako povedzme Brazília, Indonézia, či Ekvádor.
V prepočte na stupne Fahrenheita víkendový rekord priniesol prvú trojcifernú teplotu za polárnym kruhom (100,4° F). Vedci pre túto oblasť predpokladali trojciferné fahrenheitové hodnoty až na odbobie niekedy okolo roku 2100. V poslednom desaťročí však klimatická zmena predbehla tieto očakávania.
Autorom článku je geológ Trevor Nace, ktorý pre americký Forbes píše o vede.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
