Témy ekologickejšieho a zelenšieho života začala väčšmi rozoberať v cudzine. Silvia Yoder Križanová sa na Slovensko vrátila s novým mindsetom a chuťou niečo zmeniť. To sa jej i podarilo, stojí totiž za konferenciou Slovakia Going Zero Waste. Rozpráva, ako sa postupnými krokmi môžete prepracovať k významnej zmene.
Na prvý ročník dostala guru hnutia
Záujem o životné prostredie v nej pestovali už rodičia: „Odmalička ma viedli k aktívnemu spôsobu života. Čas sme spolu ako rodina trávili v prírode,“ približuje. Vďaka takejto výchove sa v nej postupne prehlboval vzťah k okoliu. Dnes už ako matka konštatuje, že ho prenáša i na svojho syna. „Máme zaužívané, že pre nás neexistuje pojem zlé počasie,“ dodáva s úsmevom. Preto vždy, keď im to čas dovolí, idú spoločne na čerstvý vzduch.
Pandémia a klíma: Po odznení kríz sa emisie vracajú do pôvodných hodnôt,
vraví klimatológ
Neskôr mala Silvia možnosť žiť niekoľko rokov v Nórsku. Čo sa týka záujmu o ekologické témy, toto obdobie považuje za zlomové a kľúčové. „Je to tradične silná krajina v podpore udržateľnosti kvality života a nízkouhlíkovej spoločnosti,“ hovorí. Práve vďaka pobytu v škandinávskej oblasti si začala väčšmi uvedomovať svoju individuálnu zodpovednosť voči životnému prostrediu. Po návrate na rodnú hrudu mala chuť niečo zmeniť.
Silvia sa po návrate na Slovensko pustila do projektu Slovakia Going Zero Waste. Foto: archív Silvie Yoder Križanovej
V tomto období sa zoznámila so Zuzanou Jánošíkovou. „Písala vtedy články o odpadovej problematike. Pre mňa bola filozofia nulového odpadu novinkou. Okrajovo som o nej počula, ale nikdy som nešla do hĺbky,“ priznáva Silvia. V jednom z textov ju zaujala fotografia Bey Johnson, guru zero waste hnutia vo svete. V rukách držala zaváraninový pohár, do ktorého sa zmestil ročný odpad jej štvorčlennej rodiny.
Pre Silviu to bol silný impulz. Preto si zaumienila, že so Zuzanou zorganizujú prvý ročník konferencie Slovakia Going Zero Waste a pozvú naň práve Beu. „A to sa nám aj podarilo. Ešte pred touto prvou konferenciou sme si dali cieľ, že vytvoríme platformu, ktorá prepojí zero waste odborníkov, nadšencov a prispeje k obmedzeniu vytvárania odpadu a dosiahnutia zmeny v tom, ako s ním budeme nakladať,“ upresňuje Silvia o projekte, ktorý odštartoval v roku 2018.
Priznáva vlastné nedostatky
Keď sa dostávame k otázke, či musela na svojom fungovaní sama veľa meniť, aby žila ekologickejšie a zelenšie, bez problému to priznáva slovami: „Áno. V Nórsku som si osvojila princípy triedenia a separácie odpadu, a vtedy som to považovala za svoje maximum. Keď som sa začala zaoberať zero waste filozofiou, uvedomila som si, že toho mám pred sebou veľa, čo treba meniť.“ Viac sa začala sústreďovať na udržateľnú stránku produktov, ktoré nakupovala.
Ako môžeme pomôcť planéte v kríze? 7 tipov od klimatológa Milana Lapina
Vytvorila si vlastné princípy, ktoré sa týkajú životnosti, kvality a účelnosti tovaru. V závere si vždy dobre rozmyslí, či konkrétnu vec skutočne potrebuje. „Vďaka tomu sa u nás doma kumulujeme veľmi málo vecí,“ upresňuje. Silvia zároveň otvorene dodáva, že stále vidí nedostatky, na ktorých sa pokúša naďalej pracovať. Týka sa to napríklad aj jej najväčšej vášne, ktorou je cestovanie. A v dôsledku toho je jej jasné, že vytvára veľkú uhlíkovú stopu.
V rodine si preto určili jasné pravidlá, ktorými sa snažia vyrovnať pomyselné misky váh. „Vždy, keď ideme do nejakej krajiny, strávime v nej najmenej mesiac a snažíme sa eliminovať veľké presuny. Ak k nim dochádza, využívame mestskú hromadnú dopravu,“ pokračuje. Zároveň v cudzine vyhľadáva udržateľné projekty, do ktorých by sa mohla zapojiť. So synom vďaka tomu napríklad na Kostarike vypúšťali korytnačky do voľného prostredia.
Pyramída zero waste filozofie
Prečo by ste sa mali podľa Silvie viac zaujímať o ekologické témy a zelenší život? V tejto súvislosti spomína na konferenciu Žiť Vedomo, ktorú organizovala spolu s Erikou Jung z Human Health Institute. „Vystúpil na nej jeden pán, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane oceánov. Pripomenul veľkú múdrosť – planétu sme nezdedili od otcov, požičali sme si ju od detí,“ spomína. Nemalo by vám byť jedno, aký odkaz po sebe zanecháte budúcim generáciám.
Bojujú proti konzumu, výpredajom a zľavám. Matka so synom radia,
ako udržateľne nakupovať oblečenie
Preto sa môžete držať filozofie zero waste, ktorú podľa Silvie často ľudia chybne považujú za nerealizovateľnú. „Odráža to možno ten pojem zero, teda nula.“ Nulový odpad však nie je absolútnym cieľom zero waste. „Myslím si, že je to skôr cesta postupných krokov,“ vysvetľuje a odporúča, aby ste sa držali princípov základnej pyramídy:
1. Refuse: odmietnite všetko, čo nepotrebujete. Začiatkom zamedzenia odpadu je odmietanie. Nie všetkého, ale toho, čomu sa „nie povedať dá“. Reklamným predmetom, letákom do schránok alebo igelitkám v obchodoch.
2. Reduce: zredukujte všetko, čo skutočne potrebujete. Do života to prináša dobrovoľnú skromnosť. V zásade si uvedomíte, že dokážete žiť s menším počtom vecí. Prejdite svoj domov a nájdite všetko, čo naozaj potrebujete. Ostatné veci darujte alebo posuňte ďalej.
3. Reuse: znovu použite a opravte. Nie všetko, čo sa vám pokazí, musíte hneď vyhodiť do koša. Snažte sa veci radšej opravovať a ďalej ich používať. Výroba si vyžaduje množstvo vody, energie a neobnoviteľných zdrojov. Neplytvajte nimi.
4. Recycle: zrecyklujte to, čoho sa nemôžete zrieknuť. Tento krok prichádza ako štvrtý, pretože recyklácia je finančne a energeticky náročný proces. Naučte sa správne triediť a recyklovať odpad, no vždy dajte prednosť prvým trom princípom.
5. Rot: skompostujte zvyšok. Až 40 percent odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Ten sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradkách alebo na balkónoch.
Jedným z najväčších problémov dnešnej doby je podľa Silvie fakt, že sa topíme v smetiach, obaloch a plastoch. „Keď som si pozerala štatistiku z roku 2018, na Slovensku sme mali viac ako 14 miliónov ton odpadu. Toto číslo každý rok narastá. A z toho 2,1 milióna predstavuje komunálny odpad,“ opisuje.
Alarmujúce podľa nej je, že väčšina komunálneho odpadu končí na skládkach a znečisťuje pôdu, povrchové a podzemné vody aj vzduch. Ak hľadáte zdroje, ktoré sa zaoberajú ekologickými témami, Silvia odporúča:
- Občianske združenie INCIEN: Inštitút cirkulárnej ekonomiky vychádza z názoru, že pre svet je odpad zdrojom, a preto sa ho snaží uchopiť ako zdrojovú surovinu do budúcna.
- Občianske združenie Climate Conference Slovakia: Do hĺbky sa venuje otázkam klimatickej zmeny a krízy.
- Občianske združenie Free Food: Zameriava sa na zmiernenie plytvania potravinami a zabezpečuje zbierky potravín pre nocľahárne.
- Občianske združenie Fashion Revolution: Bojuje za transparentný, etický a čistejší módny priemysel.
- Občianske združenie Za našu vodu: Snaží sa predísť znečisťovaniu vôd na Slovensku.
- Precious Plastic Slovakia: Plasty, ktoré zakladatelia vo voľnom čase pozbierajú v prírode, spracujú na vlastnoručne zostavených strojoch, a vyrábajú z nich druhotné produkty.
- Šumné: Požičovňa lokálneho a udržateľného oblečenia, v ktorej majiteľky merajú uhlíkovú stopu odevov.
https://www.instagram.com/p/B8v2240H–o/
