Svet utíchol, všetko sa spomalilo, na oblohe je menej lietadiel a klesajú tiež emisie skleníkových plynov. Možno ste už premýšľali o tom, akým spôsobom sa pandémia nového koronavírusu podpíše na klimatickej zmene. O tom, čo tento problém vlastne znamená, akých najväčších chýb sa ako ľudstvo voči klíme dopúšťame i o opatreniach, ktoré by sme mali v budúcnosti prijímať, sme sa rozprávali s klimatológom Jozefom Pechom.
Začnime ujasnením termínov. Aký je rozdiel medzi klimatickými zmenami v pluráli a klimatickou zmenou v singulári?
Klimatické zmeny tu boli od nepamäti a väčšinou nesúviseli s ľudskou činnosťou, ale s prírodnými faktormi, napríklad intenzitou slnečného žiarenia či žiarivým výkonom Slnka, ktorý sa mení vo veľmi dlhých periódach presahujúcich často aj milióny rokov. Ďalšie dôležité faktory súvisia povedzme s charakterom zemského povrchu, s pohybom kontinentov a rozsahom morských oblastí či morskými prúdmi.
Boj proti klimatickým zmenám.
Pomôže rozumnejšie hospodárenie s pôdou i zmena stravovania
Hovoríte o miliónoch rokov, čo keby sme išli do kratších časových úsekov?
V takom prípade ide napríklad o náhle sopečné erupcie, ktoré dokázali veľmi výrazne ovplyvniť klimatické podmienky dokonca na celej planéte. Známa hypotéza súvisí napríklad s „takmer vyhynutím“ ľudského druhu spred 75-tisíc rokov. Vtedy vybuchol obrovský supervulkán Toba na Sumatre.
S najväčšou pravdepodobnosťou ľudský druh prežíval v periférnych oblastiach Afriky a Ázie len v malých počtoch. To všetko sú kataklizmatické situácie, ktoré dokázali ovplyvniť a väčšinou ochladiť globálnu klímu.
Nás teda zaujíma klimatická zmena v jednotnom čísle. Ako ju možno charakterizovať?
Je to termín, ktorý striktne hovorí o ľuďmi podmienenej alebo spôsobenej klimatickej zmene. Súvisí práve s tým, čo robíme. V podstate posledných 250 rokov využívame fosílne palivá a prácu ľudských svalov sme doslova nahradili energiou, ktorú získavame povedzme zo spaľovania uhlia.
Počas tohto obdobia sme zaznamenali pomerne výrazný nárast koncentrácie niektorých skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého. Tie už bezprostredne ovplyvňujú aj to, že sa v priebehu posledných 150 rokov výrazne zvýšila globálna teplota vzduchu asi o jeden stupeň Celzia.
Podľa klimatológa sa môže stať, že o 50 až 100 rokov nebudeme poznať Zem takú, aká je teraz. Foto: archív Juraja Pecha
Jeden stupeň Celzia nepôsobí ako závratné číslo, ako to teda je?
Z hľadiska geologického času ide o veľmi rýchle oteplenie. Naozaj dlho by sme pátrali v geologickej histórii planéty, aby sme našli podobne rýchlu klimatickú zmenu. Veľmi pravdepodobne ide o vôbec najrýchlejšiu zmenu klímy za posledných aspoň 65 miliónov rokov.
Na základe vedeckého výskumu, fyzikálnych a laboratórnych experimentov, družicového monitoringu a merania meteorologických prvkov na zemskom povrchu, dnes vieme povedať, že výrazné oteplenie je z veľkej časti momentálne spôsobené zvýšenou koncentráciou skleníkových plynov.
Očami klimatológa – prečo by sa ľudia mali väčšmi zaujímať o informácie ohľadom klimatickej zmeny?
Pretože ju z hľadiska jej rýchlosti už dnes môžeme považovať za nebezpečnú. Pri tejto téme v podstate hovoríme o globálnom otepľovaní a klimatickej zmene. Globálne otepľovanie označuje iba skutočnosť, že sa zvyšuje priemerná teplota atmosféry, oceánov a niektorých ďalších súčastí globálneho systému.
Klimatická zmena je už termín, ktorý sa v podstate vzťahuje na oveľa širší komplex problémov, napríklad i na to, že s týmto otepľovaním prichádza množstvo rozmanitých, zväčša negatívnych dôsledkov v prírode a spoločnosti.
Ako môžeme pomôcť planéte v kríze? 7 tipov od klimatológa Milana Lapina
Aké to sú?
Napríklad zvýšená migrácia rastlinstva a živočíšstva na planéte. Rozširujú sa teplejšie klimatické zóny a viac sa približujú k pólom, čo mení ekológiu mnohých oblastí. Niektoré druhy sú dokonca na pokraji vyhynutia iba pre to, že životné prostredie sa v dôsledku otepľovania zmenilo natoľko, že v pôvodných podmienkach nedokážu prežívať.
Súčasná zmena klímy je jedna z najrýchlejších a je nebezpečná, pretože už dokonca aj oveľa pomalšie historické zmeny klímy viedli napríklad k hromadnému alebo veľmi rozsiahlemu vymieraniu života na planéte.
Kedy sa tieto zmeny odohrali?
Jedna z posledných nastala približne pred 55 miliónmi rokov, ďalšia asi pred 252 miliónmi rokov. A väčšinou ich spôsobil i rast skleníkových plynov v atmosfére, za ktoré boli vtedy väčšinou zodpovedné prírodné faktory, napríklad intenzívna vulkanická činnosť.
Zmena klímy v priebehu nasledujúcich desaťročí môže výrazne zmeniť planetárny systém. Možno o 50 až 100 rokov už Zem ani nebudeme vedieť rozpoznať takú, aká bola kedysi. Život sa výrazne zmení a pre nás to môže byť dokonca veľmi nebezpečné prostredie.
S akými dátami pracujú a narábajú klimatológovia? Môžu z podobných zdrojov čerpať i ľudia?
Väčšinou pracujeme priamo so surovými dátami, ktoré meriame v sieti meteorologických staníc všade vo svete. Klimatológovia používajú i družicové pozorovania či merania z lietadiel, lodí, bójí a tak ďalej. Je toho pomerne dosť. Takéto základné dáta a pozorovania sa následne analyzujú a veľká časť záverov sa dostáva do zhrňujúcich správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (známy tiež pod skratkou IPCC).
Ten v pravidelných sedemročných cykloch vydáva rozsiahle a komplexné správy o súčasnom poznaní globálneho klimatického systému. Toto je jeden z najdôležitejších zdrojov, ktorý je dnes vedcom aj bežným ľuďom dostupný.
O čom všetkom tieto správy hovoria?
Prinášajú veľmi komplexný, a napodiv aj veľmi jasný obraz o príčinách súčasnej klimatickej zmeny. Ten sa veľmi nezmenil, skôr sa trochu upresňuje a pridávajú sa stále nové informácie. Vieme viac o rozsahu dopadov, väčšinou negatívnych, zmeny klímy na rôzne druhy ekosystémov, stabilitu poľnohospodárstva, potravinovú bezpečnosť a povedzme, že i na stabilitu geopolitického prostredia. Tento obraz sa každou ďalšou správou neustále upresňuje.
Najšpinavšie autá? Samozrejme sú to tie najstaršie.
A na Slovensku ich stále jazdí príliš veľa
Akých najväčších chýb sa ako ľudstvo dopúšťame voči klíme?
Zásadný problém spočíva v tom, že objav fosílnych palív nám umožnil bezprecedentný pokrok aj v oblastiach medicíny alebo samotných technológií. Dokážeme nakŕmiť v podstate celú populáciu a vyprodukovať dostatok potravín pre celé ľudstvo. Životné podmienky sa za posledných 200 či 300 rokov výrazne zlepšili a to spôsobilo jeden veľký problém.
Aký?
Veľmi rýchle pribúdanie svetovej populácie. V priebehu 300 rokov z nejakých 500 miliónov na takmer osem miliárd ľudí. Toto obrovské množstvo ľudí si jednoducho vyžaduje i veľké množstvo zdrojov. Platí jasná kauzalita medzi tým, koľko ľudí je na planéte a koľko zdrojov spotrebujeme. Nech už ide o kubíky dreva alebo tonáž čierneho uhlia. Skrátka, čím viac nás je, tým viac spotrebujeme primárnej energie.
Možno ešte väčším problémom je, že okrem rastu globálnej populácie rastie i náročnosť ľudí a ich očakávania v oblasti poskytovaných služieb či dostupnosti luxusných tovarov, čo je na jednej strane dobré. Na druhej strane si treba uvedomiť, že nech už letíme do Austrálie alebo si kupujeme cez internet veci z opačného kúta sveta, to všetko stojí obrovské množstvo energie.
A mnohé z týchto vecí prepravujeme naprieč celou planétou niekedy zbytočne, pretože veľa vecí si vieme vyprodukovať a vyrobiť aj na Slovensku. Práve možno kríza s koronavírusom je dobrou ukážkou toho, že sa dokážeme uspokojiť i s málom, že k životu potrebujeme oveľa menej, než si vieme predstaviť.
Jozef Pecho otvorene hovorí, že akýsi pomyselný návrat do minulosti v súvislosti s klímou pre nás zatiaľ nie je možný. Foto: archív Jozefa Pecha
Spomínate koronavírus. Akým spôsobom ovplyvnila pandémia klímu a klimatickú zmenu?
Zatiaľ o tom veľa nevieme. Už sa objavili v niektorých zdrojoch, médiách, informácie, podľa ktorých sa pokles výroby, cestovania a utíchnutie celkového hospodárskeho vývoja prejavili napríklad výrazným poklesom znečistenia atmosféry v niektorých priemyselných a husto obývaných oblastiach. Napríklad v severnom Taliansku už v podstate od polovice februára zaznamenávajú každý týždeň pokles znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka zhruba asi o 10 percent. Ide to výrazne dole.
V priebehu februára – marca sa výrazne znížil počet uskutočnených letov približne o 50 percent. Bude zaujímavé sledovať, ako sa čistejšia atmosféra začne prejavovať aj v bežných meraniach na zemskom povrchu. Teda, či ovplyvní teplotu vzduchu a iné meteorologické prvky. To nemôžeme povedať jednoznačne, pretože toto obdobie zatiaľ netrvá dlho.
Môže sa tento stav odraziť tiež na globálnych emisiách?
Je zatiaľ predčasné niečo hovoriť. Je síce pravda, že Čína a niektoré európske krajiny išli výrazne dole s produkciou elektrickej energie a najmä emisie z dopravy pravdepodobne rýchlo klesajú. Hovorí sa o tom, že keď na konci roka urobíme bilanciu celkových emisií, tak globálne emisie oxidu uhličitého pravdepodobne poklesnú minimálne o päť percent, ak nie dokonca viac. To by bol najväčší pokles za niekoľko posledných desaťročí. Aj napriek tomu sa zatiaľ nedá povedať, či bude natoľko významný, aby to povedzme výrazne ovplyvnilo nárast globálnej teploty. To je vec, ktorú budeme vedieť povedať až o niekoľko rokov.
Davos nie je len o Grete a Trumpovi. Päť odkazov, ktoré vám možno ušli
Vedeli by sme sa pre pandémiu koronavírusu a jej vplyv na klimatickú zmenu vrátiť v čase do určitého bodu minulosti?
Myslím si, že takýto návrat v čase zatiaľ nie je možný. Tento stav by asi musel trvať niekoľko desaťročí, aby sme dokázali zvrátiť nielen celkové koncentrácie oxidu uhličitého v zemskej atmosfére, no tiež stabilizovať globálnu teplotu vzduchu. Je to zatiaľ veľmi nereálna možnosť. Historické skúsenosti s takýmito krízami sú väčšinou také, že po odznení či už pandémie, alebo ekonomickej krízy, sa emisie skleníkových plynov rýchlo vracajú do pôvodných koľají a dlhodobých trendov.
Ak sa výraznejšie nezmení ekonomický a hlavne hospodársky systém využívania fosílnych palív, alebo neprídeme s rozsiahlejšou a rýchlejšou transformáciou energetického priemyslu, tak emisie pôjdu pomerne rýchlo hore v horizonte niekoľkých mesiacov. Pomyselný návrat v čase do minulosti je pre nás zatiaľ akási zakliata vec.
Prečo je to tak?
Klimatický systém pri určitej úrovni koncentrácie oxidu uhličitého a dosiahnutej globálnej teplote má svoju dlhodobú a veľmi veľkú zotrvačnosť. Možno si to predstaviť i tak, že v období posledných 150 rokov sa v celom globálnom klimatickom systéme naakumulovalo obrovské množstvo energie a tepla.
A práve toto teplo sa momentálne väčšinou viaže do oceánov, ktoré majú obrovskú energetickú a tepelnú zotrvačnosť a kapacitu. Súčasná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je príliš vysoká na to, aby sme jednoducho mohli očakávať, že nám táto kríza umožňuje vrátiť sa späť do akéhosi bezpečného stavu.
Aké reálne opatrenia by sa dali urobiť na Slovensku a vo svete, aby sme po návrate do normálneho stavu neškodili klíme? Čo môže urobiť vláda a čo zase ľudia?
Koronavírus vystrašil celý svet. Európska únia schválila svoju Green Deal, v ktorej sú koncepčne definované niektoré kľúčové oblasti a tiež, ako čo najrýchlejšie do roku 2030 znížiť celkové emisie skleníkových plynov. Na Slovensku máme veľké rezervy predovšetkým v energetickom priemysle, odkiaľ stále pochádzajú pomerne významné emisie.
To isté možno hovoriť o doprave. Myslím si, že do budúcnosti by sme mohli na úrovni jednotlivcov zvážiť, či je nevyhnutné využívať dopravu takým intenzívnym spôsobom, či už v oblasti osobnej prepravy alebo prepravy tovarov. Tie sa niekedy zbytočne prepravujú naprieč celou Európskou úniou. Tento stav sa môže zmierňovať i veľmi progresívnou politikou a legislatívou. Ďalšie veľké rezervy má Slovensko i v oblasti výstavby, obnovy budov alebo i stavby budov, ktoré majú pasívny, nízkouhlíkový či nízkoenergetický štandard.
Takže to u nás nie je samozrejmé?
Momentálne ešte nie. Je to oblasť, ktorá sa na Slovensku len začína rozvíjať. V tomto sme za Západom pozadu o 20 až 30 rokov. Tam je pasívny štandard už rutinná záležitosť. Zo stavebného priemyslu a hlavne z oblasti spotreby elektrickej energie, tepla a využívania budov všeobecne pochádza asi 40 percent našich emisií.
K rýchlejšej transformácii v tejto oblasti môže prispieť vláda, rôzne organizácie aj bežní ľudia, napríklad i tým, že budú intenzívnejšie vyvíjať svoj zodpovednejší spotrebiteľský tlak.
Smutný rebríček: Toto je 10 najviac znečistených miest na svete
Ako vnímate aktuálnu situáciu ohľadom šírenia ochorenia Covid-19 na osobnej úrovni?
Myslím si, že táto kríza a ďalšie krízy, ktoré pravdepodobne ešte v budúcnosti prídu, by mali byť považované za zrkadlo spoločnosti. Mali by sme si uvedomiť, že niektoré veci, ktoré sme predtým považovali za normálne, také samozrejmé nemusia byť.
Napríklad naše sociálne kontakty alebo zdravotný a sociálny systém, ktoré majú na Slovensku a v Európskej únii dlhú tradíciu. Ako Slováci a Európania by sme ich mali rozvíjať a budovať. Čím uvedomelejší a sociálne zabezpečenejší budeme, tým intenzívnejšie budeme premýšľať aj o environmentálnych krízach a riešeniach.
S akými scenármi vývoja ste sa už v súvislosti s koronavírusom a klimatickou zmenou stretli?
Existujú predpoklady, že by mohla pozitívnejšie ovplyvniť ďalší vývoj. Napríklad tak, že nový normál, ktorý si vytvoríme, bude zodpovednejší a prihliadne práve na rýchlejšiu transformáciu spoločnosti na nízkouhlíkovú. Stretol som sa aj s opačným názorom, pretože je evidentné, že ako prvá sa bude na slovenskej i globálnej úrovni riešiť ekonomika a jej „záchrana“.
Bohužiaľ, skôr sa zdá, že bezprostredné riešenie klimatickej zmeny alebo iných environmentálnych problémov bude pravdepodobne v najbližších mesiacoch a rokoch odsunuté trochu do úzadia.
Obávate sa toho?
Ak mám byť úplne úprimný, tak áno, obávam sa toho. I keď pevne verím, že to touto cestou nepôjde, pretože Európska únia a trebárs i výrazné osobnosti, ktoré sú teraz pri kormidle Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu, stále udržiavajú klimatickú zmenu a ďalšie problémy vo výraznom popredí aj napriek tejto kríze.
Klimatická zmena bola doposiaľ na Slovensku skôr periférnou témou. Do popredia sa v podstate dostala za posledné dva-tri roky i v súvislosti s globálnym klimatickým hnutím okolo Grety Thunberg. Mali by sme si preto dať aj na Slovensku väčší pozor, aby kríza okolo koronavírusu nebola zneužitá na vytesnenie dôležitých environmentálnych tém na perifériu záujmu médií, občanov aj politikov. To by bola pre nás všetkých veľmi zlá správa.
Mgr. Jozef Pecho (*1981) vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil a od roku 2016 znovu pôsobí ako klimatológ na Oddelení klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V rokoch 2011 – 2016 pracoval ako odborný pracovník na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dopadov, predovšetkým na území Slovenska. Širší priestor tiež venuje popularizácii meteorológie a klimatológie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
