„Bernard Arnault je pre mňa inšpiráciou,“ povedal Sheron Barber (38), ktorý vycestoval z Los Angeles do pobočky značky Louis Vuitton na parížskom námestí Palace Vendôme počas jesenného fashion weeku. Chcel vzdať hold svojej modle, vedúcemu predstaviteľovi luxusného kolosu LVMH. Barber je veľkolepým zjavom. Má fuksiovo-žlté vlasy s čiernymi znakmi dolára, na zuboch zelené kamienky a na reťazi na krku mu visí niekoľko zámkov z batožín od Louis Vuittona.
„Toto je najúžasnejšia pobočka Louis Vuitton,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ LVMH Bernard Arnault o obchode na námestí Palace Vendôme. Rozpráva anglicky a má výrazný francúzsky prízvuk. „Môžete tu vidieť celý vesmír Louis Vuitton.“ Priestor, ktorý bol otvorený dva roky spätne, vyzerá ako mix medzi múzeom a súkromným klubom.
V žiarivých vitrínach a na policiach sa nachádza tovar luxusnej a známej značky. Mramorové schodiská so sklenenými balustrádami vedú do súkromného ateliéru na štvrtom poschodí, v ktorom šesť krajčírok vytvára šaty na mieru pre celebrity ako Lady Gaga či Emma Stone. „Bol som príliš zahľadený do návrhu,“ vraví Arnault.
1. Bernard Arnault. Najbohatší muž sveta a kráľ konglomerátu LVMH má majetok v hodnote 211 miliárd dolárov. Foto: Forbes US
Ten pozorným okom sleduje svoje najlepšie značky, najmä Louis Vuitton, ktorá podľa analytikov predstavovala v roku 2018 takmer štvrtinu výnosov LVMH, čo predstavovalo 54 miliárd amerických dolárov a 47 % ziskov. „Prečo sú značky ako Louis Vuitton a Dior také úspešné?“ pýta sa Arnault. „Majú dva aspekty, ktoré si môžu protirečiť. Sú nadčasové a zároveň v čo najväčšej miere aj moderné. Je to ako oheň a voda,“ odpovedá si.
Tretí najbohatší človek na zemi
Tento paradox sa premietol do rekordných tržieb a ziskov LVMH. Na zozname spoločnosti sa nachádza takmer 80 značiek vrátane Fendi, Bulgari, Dom Pérignon či Givenchy. To pomohlo zvýšiť cenu akcií LVMH, ktorá sa za menej ako štyri roky takmer strojnásobila. Majetok Arnaulta, ktorý spolu so svojou rodinou vlastní 47 % týchto akcií, má v súčasnosti hodnotu 102 miliardy dolárov. Je to o 68 miliárd dolárov viac než v roku 2016. To robí z Arnaulta tretieho najbohatšieho človeka na zemi, hneď za Jeffom Bezosom (110 miliárd dolárov) a Billom Gatesom (105 miliárd dolárov).
A vo veku 70 rokov Arnault ešte ani zďaleka nie je s biznisom hotový. Koncom októbra predložila spoločnosť LVMH ponuku vo výške 14,5 miliardy dolárov 182-ročnej americkej klenotníckej značke Tiffany. Pokiaľ táto dohoda prebehne, tak pôjde o Arnaultovu najväčšiu akvizíciu. „Ak nás porovnáte s Microsoftom, tak sme malá spoločnosť,“ vraví. Trhová hodnota spoločnosti LVMH vo výške 214 miliárd dolárov skutočne výrazne zaostáva za hodnotou softvérového gigantu, ktorá je 1,1 bilióna dolárov. „Je to len začiatok,“ dodáva Arnault.
Jeho vlastné začiatky na priemyselnom severe Francúzska mali ďaleko od trblietavého bidla, na ktorom dnes sedí. Jeho prvou láskou bola hudba, no nemal na to, aby sa mohol stať koncertným klaviristom. Namiesto toho po ukončení elitnej francúzskej strojárskej školy nastúpil v roku 1971 do rodinnej stavebnej firmy k svojmu otcovi v meste Roubaix.
V tom istom roku však rozhovor s taxikárom v New Yorku zasial v jeho myšlienkach semienko, ktoré sa neskôr rozrástlo do podoby spoločnosti LVMH. Arnault sa ho vtedy opýtal, či pozná francúzskeho prezidenta Georgesa Pompidoua. „Nie,“ odpovedal taxikár. „No poznám Christiana Diora.“
Vybudoval impérium plné luxusu
Vo veku 25 rokov sa Arnault dostal na čelo rodinného biznisu. Po tom, ako sa v roku 1981 stal francúzskym prezidentom socialista François Mitterrand, sa Arnault presťahoval do Spojených štátov amerických, kde sa pokúsil vybudovať vlastnú divíziu. Jeho ambície boli veľké. Chcel podnik, ktorý by mohol škálovať, teda obchod s francúzskymi koreňmi a medzinárodným dosahom.
Keď sa v roku 1984 dozvedel, že značka Christina Dior je na predaj, tak udrel a začal konať. Textilná spoločnosť Boussac vtedy zbankrotovala a francúzska vláda hľadala nového kupca. Arnault neváhal a investoval 15 miliónov dolárov z rodinného rozpočtu. Investičná spoločnosť Lazard zase zaobstarala ďalších 80 miliónov dolárov kúpnej ceny.
Podľa správ sa v tom čase podnikateľ zaviazal, že oživí výrobné procesy a zachová pracovné miesta. Namiesto toho však prepustil 9-tisíc zamestnancov, predal väčšinu biznisu a nechal si 500 miliónov dolárov. Kritikov zarazilo jeho vtedajšie správanie. Médiá neskôr Arnaulta nazvali „vlkom v kašmírovom kabáte“.
Louis Vuitton & Moët & Hennessy
Ďalšou obeťou Arnaulta bola divízia parfumov Dior, ktorú získala spoločnosť Louis Vuitton Moët Hennessy. Tá rozpútala boj medzi hlavami značiek. Najprv sa Arnault spojil so šéfom Louis Vuitton, ktorému pomohol zbaviť sa šéfa spoločnosti Moët. A to všetko len preto, aby sa neskôr sám zbavil aj jeho. V roku 1990, opäť za podpory investičnej spoločnosti Lazard a za peniaze od firmy Boussac, prevzal kontrolu nad spoločnosťou, do ktorej patril i Moët & Chandon, slávny francúzsky výrobca šampanského, a Hennessy, francúzsky výrobca koňaku, ktorý sa datuje do roku 1765.
Po dobytí Louis Vuitton Moët Hennessy minul Arnault ďalšie miliardy dolárov na získanie popredných európskych spoločností v oblasti módy, vôní, šperkov, hodiniek či kvalitných vín a liehovín. Od roku 2008 kúpila spoločnosť LVMH 20 značiek, čím sa ich celkový počet zvýšil na 79. V roku 2011 zaplatila za taliansku klenotnícku značku Bulgari takmer 5 miliárd dolárov prevažne v akciách.
O dva roky neskôr kúpila dodávateľa vlny Loro Piana za vykázaných 2,6 miliardy dolárov. Najnovšia Arnaultova akvizícia sa uskutočnila v apríli, keď spoločnosť LVMH zaplatila 3,2 miliardy dolárov za londýnsku hotelovú skupinu Belmond, ktorej majetky zahŕňajú hotel Cipriani v Benátkach, vlakovú linku Orient Express a tri mimoriadne luxusné safari chaty v Botswane.
Autorka Susan Adams píše pre Forbes.com o vzdelávaní.
