Termín slow fashion je už na Slovensku celkom známy. Viete ale, že existuje aj Slow Food? Ide o medzinárodné hnutie, ktoré má už dnes viac ako milión medzinárodných podporovateľov a vyše 100-tisíc členov, dobrovoľníkov a podporovateľov v 160 krajinách, vrátane Slovenska. Lokálne občianske združenie s názvom Slow Food Pressburg už od roku 2012 funguje aj v Bratislave.
Na jeho čele stojí Petra Molnárová, vyštudovaná tlmočníčka a prekladateľka z nemeckého a talianskeho jazyka, ktorá mala už počas štúdií možnosť tráviť mnoho času na talianskom vidieku, predovšetkým v Umbrii a v Toskánsku, kde sa prvýkrát stretla aj s hnutím Slow Food.
„Vidieku a kvalitným potravinám sa v rámci vlastných a zdieľaných projektov venujem intenzívne posledných 20 rokov,“ hovorí Petra Molnárová, ktorá pred siedmimi rokmi spoločne s ďalšími nadšencami kvalitného jedla miestne združenie založila. Toto združenie sa stalo súčasťou medzinárodného hnutia Slow Food a podporuje remeselných producentov kvalitných potravín. Ostatné štyri roky je Petra aj súčasťou tímu bratislavskej Starej tržnice, kde manažuje potravinový Trh Piac Markt.
Petra Molnárová sa k myšlienke Slow Food dostala vďaka pobytu na talianskom vidieku.
Ako vysvetľuje, hnutie Slow Food tvorí 1500 lokálnych združení, takzvaných konvívií a sieť, ktorú tvorí 2000 komunít produkujúcich potraviny trvalo udržateľným spôsobom, pričom sa kladie veľký dôraz na kvalitu a tradície.
Ako to vzniklo?
Slow Food pritom píše svoju históriu už viac ako tri dekády. Založené bolo v roku 1986 v Taliansku gastronómom a novinárom Carlom Petrinim. Ide o reakciu na šíriacu sa globalizáciu stravovania v štýle fast food a zrýchľujúce sa životné tempo, strácajúce sa miestne kulinárske tradície a chýbajúci záujem ľudí o to, čo jedia, odkiaľ jedlo prichádza a ako jeho konzumácia ovplyvňuje svet okolo nás.
„Slow Food vytvára sieť ľudí, ktorí spájajú radosť z dobrého jedla so zodpovednosťou k miestnym komunitám a k životnému prostrediu,“ hovorí Petra Molnárová.
Chceli vyrábať kvalitné produkty bez boja s reťazcami, vytvorili si vlastnú sieť
Podporou lokálnych farmárov a rodinných manufaktúr, ktoré sa svojím prístupom snažia zachovať a chrániť kultúrne aj gastronomické dedičstvo a tradície tej ktorej oblasti, podľa nej výrazne prispievajú k ochrane biodiverzity.
„Cieľom združenia Slow Food Pressburg je podporovať miestnych remeselných producentov kvalitných potravín prostredníctvom rôznych aktivít, ktoré ich priblížia k spotrebiteľov, vytvoria im zdravé konkurenčné prostredie pre odbyt ich produktov,“ hovorí Molnárová.
Na trhu to žije
Ako lokálne konvívium medzinárodného hnutia sa Slow Food Pressburg vidí v pozícii mediátora medzi farmármi, výrobcami a spotrebiteľmi a snaží sa svojimi aktivitami tieto svety prepájať.
„Cieľom združenia Slow Food Pressburg je podporovať miestnych remeselných producentov kvalitných potravín prostredníctvom rôznych aktivít, ktoré ich priblížia k spotrebiteľov, vytvoria im zdravé konkurenčné prostredie pre odbyt ich produktov.“
Ako to robia? „Najvyužívanejším formátom je pre nás trh,“ vysvetľuje Molnárová. „Viac ako päť rokov sme partnerom Dobrého trhu, v rámci ktorého je naša spolupráca najvýraznejšia v rámci jarného Dobrého trhu na bratislavskom Jakubovom námestí.“ Práve toto vydanie Dobrého trhu je venované lokálnym, remeselným výrobcom a témam spojeným nielen s potravinami, ale celkovo s uvedomelým životným štýlom. „Pravidelný sobotný potravinový trh v Starej tržnici, v réžii Aliancie Stará Tržnica, sa zase riadi Kódexom potravinových trhov, ktorý vypracovalo združenie Slow Food Pressburg,“ dodáva.
Molnárová pomáha šíriť túto myšlienku aj na Slovensku, okrem aktivít v rámci OZ Slow Food Pressburg pracuje aj pre Alianciu Stará Tržnica.
Vlani občianske združenie odštartovalo aj spoluprácu so Slovenskou národnou galériou v priestoroch Schaubmarovho mlyna v Pezinku, ktorý sa podľa Molnárovej stal dejiskom síce malých, no autentických zážitkových trhov, ktoré sa budú uchádzať o medzinárodný štatút Slow Food Trhov Zeme (Earth Market).
Vlani sa tam konali tri trhy a na tento rok plánujú ďalšie štyri, v každom ročnom období jeden. „Zamerané sú na lokálne sezónne kvalitné remeselné potraviny, ktoré budú predávať samotní farmári a rodinné manufaktúry,“ hovorí Petra Molnárová.
Gastro biznis rozbehol v Lučenci. S konceptom Sympl. bojuje za kvalitné jedlo z foodcourtov
Ďalším z ich projektov je SIMPLY – Fórum o remeselných potravinách. Jeho tretí ročník je na pláne v máji v Pezinku na Schaubmarovom mlyne. Roľníci, vinári a tradiční výrobcovia si na ňom majú vymeniť skúsenosti a remeselné postupy.
Na trhu majú ľudia šancu ochutnať lokálne produkty od miestnych malých výrobcov.
A kto sú ľudia spájajúci sa v Slow Food Pressburg? „Angažujú sa tu predovšetkým ľudia, ktorých sa téma kvalitných remeselných potravín bezprostredne týka: farmári, spracovatelia a výrobcovia ako pekári, mäsiari, cukrári, ale aj kuchári, výživoví poradcovia a nadšenci, ktorí sa stotožňujú s myšlienkami hnutia Slow Food a vo voľnom čase sú nápomocní v rámci našich aktivít,“ vysvetľuje Petra Molnárová.
Na Slovensku sa udomácnili swapy. Ľudia na ne nosia tony svojho oblečenia
Podľa nej je v slovenskom prostredí téma kvalitných remeselných potravín v spojení s medzinárodným hnutím Slow Food pre mnohých ľudí novinkou. „Na našich podujatiach sa však stretávame s pozitívnou odozvou a záujmom o tému dobrých, čistých a férových potravín,“ uzatvára Molnárová.
Foto: Archív Petry Molnárovej a OZ Slow Food Pressburg
