Mirka Germanová sa k práci pre zahraničné médiá podľa vlastných slov dostala „ako kura k zrnu“. Študentská stáž v Slovak Spectator, jediných novinách, ktoré na Slovensku vychádzajú v anglickom jazyku, bola pre ňu nečakanou pozvánkou do priestoru svetovej žurnalistiky. V tejto oblasti dnes pôsobí ako novinárka na voľnej nohe a jej práca si našla svoje miesto na stránkach periodík The New York Times, Guardian či Financial Times.
Využila svoju prednosť
Mirka si aj napriek faktu, že jej pracovný režim nie je odrazom stability a rutiny, nevie predstaviť, že by robila niečo iné. „Nedá sa povedať, že to mám v živote stále ružové. Samozrejme, prídu obdobia, keď rozmýšľam, či s tým neskoncujem, no vždy si nakoniec uvedomím, že by som v ‚normálnej‘ práci vydržala tak možno dva mesiace,“ vysvetľuje Mirka.
Podľa vlastných slov je pri svojej novinárskej práci príliš viazaná na Slovensko a o tom, že by ako „pravý freelancer“ pracovala z domčeka v Chorvátsku, zatiaľ len sníva. Možné to ale podľa nej určite je, hlavne v prípade živnostníkov, ktorí sa venujú PR, marketingu, fotografovaniu alebo iným umeleckým činnostiam, ktoré ich nenútia pracovať z jedného konkrétneho miesta.
Ich fond podporuje ženy vo vedení firiem.
Prvé peniaze dajú aj na novú školu v Bratislave
Ak by však tvrdila, že nad odchodom do zahraničia neuvažovala, klamala by. Vzdelaná a s niekoľkoročnými novinárskymi skúsenosťami, medzi ktoré už vtedy patrila práca pre zahraničné médiá, sa s priateľom rozhodla hneď po skončení vysokej školy skúsiť šťastie v Londýne. Po pár neúspešných pokusoch stať sa plnohodnotnou členkou zahraničných redakcií si však uvedomila, že výhoda, ktorú môže využiť, leží niekde celkom inde. Doma.
„Domácemu spravodajstvu a domácim témam vždy lepšie rozumie domáci reportér ako prisťahovalec. Preto som zistila, že oveľa väčšiu cenu mám pre zahraničné médiá vďaka tomu, že budem pôsobiť na Slovensku, ktoré poznám lepšie ako ktorýkoľvek zahraničný novinár,“ objasňuje.
Overovaniu faktov venujú väčšiu pozornosť
Aj preto dodnes so zahraničnými médiami spolupracuje z domova, odkiaľ prináša unikátne spoločensko-politické témy, ktoré sa Slovenska bytostne dotýkajú a mohli by zarezonovať aj za hranicami.
„Môj prvý samostatný článok pre The New York Times bol o hliadkach Mariana Kotlebu vo vlakoch. Spolupracovala som s kolegyňami z Bulharska a Maďarska, ktoré vtedy v krajine tiež riešili podobné problémy. Náš článok nakoniec skončil na titulnej strane,“ prezrádza novinárka a vysvetľuje, že síce v zahraničí prebieha navrhovanie a schvaľovanie tém redaktorov podobne ako na Slovensku, pozornosť, akú editori za hranicami venujú správnosti a overovaniu faktov, sa s tou u nás porovnávať nedá.
Mirka Germanová je jedna z mála novinárov na Slovensku, ktorí pracujú na voľnej nohe. Foto: Šimon Šiplák
Mirka vidí problém hlavne v tom, že slovenské médiá nemajú v redakciách na podobnú „mravčiu prácu“ dostatok ľudí. Editor sa podľa nej u nás nemá čas venovať jednému článku štyri hodiny. „Môj článok v zahraničnej redakcii prejde niekoľkými pármi rúk, editori robia tvrdý fact-checking (overovanie faktických tvrdení, pozn. red.). U nás na to, bohužiaľ, kapacitne často nestačíme,“ hovorí Mirka.
Dodáva, že ďalším rozdielom je aj samotná ústretovosť zahraničných kolegov. Extrémne skúsení a starší zahraniční redaktori sa k nej vždy správali ako k rovnocennej. „Kedykoľvek mi pomohli alebo poradili. Nehovorím, že takí na Slovensku nie sú. Občas sa však u nás stáva, že niektorí nadobudnú sebavedomie a s mladšími sa im nechce príliš baviť,“ priznáva.
Chodí na Cambridge:
Slovenka skúma fake news a pomáha našim firmám
To sa jej pri medzinárodnej spolupráci nestalo ani na začiatku. Vtedy ešte ako študentka žurnalistiky z pozície fixera (novinára, ktorý pomáha cudziemu redaktorovi zorientovať sa v reáliách danej krajiny, pozn. red.) spolupracovala na prvom článku s korešpondentom The New York Times, zodpovedným za monitorovanie vývoja v strednej a východnej Európe.
„Keď videl, že nemám problém mu poradiť, pomôcť alebo čokoľvek preložiť, pokračovala naša spolupráca aj na ďalších témach. Vždy ma považoval za rovnocenného partnera,“ dodáva. Pracovné pozície fixerov fungujú v zahraničných médiách už od nepamäti. Reportérom to neuveriteľne uľahčuje prácu v cudzom prostredí a zároveň sa tak prehlbujú vzťahy medzi jednotlivými redakciami.
Podľa Mirky Germanovej je pri freelancovaní dôležité poznať hodnotu svojej práce a svojho času. Foto: Lenka Ďureje
Treba poznať hodnotu seba a svojej práce
Čo je však rovnaké aj doma, aj v zahraničí, je tlak, ktorý s prácou novinára súvisí. V Mirkinom prípade o to viac, že počet napísaných článkov tvorí jej celkový príjem, a preto sa musí skutočne zapierať, aby našla rovnováhu medzi prácou a oddychom, a tak nepodľahla syndrómu vyhorenia. Neraz sa jej totiž stalo, že jej krátke víkendy na oddych nestačili a jej kreativita sa rapídne znižovala.
„Nemala som náladu sa stretávať s ľuďmi a vymýšľať nové témy. Vtedy som si povedala, že to takto ďalej nejde. Vzala som si voľno asi na týždeň, neodpovedala som na emaily, stretávala som sa len s kamarátkami a rodinou, chodila na prechádzky. Úplne som vypla,“ priznáva Mirka a dodáva, že práve vtedy si uvedomila, ako je psychické vypätie prepojené s fyzickým, a niekedy si jednoducho treba dopriať absolútny pokoj.
A tým nemyslí aktívny oddych popri práci, to podľa nej nie je naozajstné vypnutie. Podstatou je brať seba ako prioritu a dopriať si raz za čas naozajstné voľno, ktoré si nebudeme vyčítať. „Je na nás vyvíjaný obrovský tlak a vníma ho veľa ľudí v mojom okolí. Starší na nás tlačia, aby sme pracovali, kým sme mladí, a kým je práca. Nehovoriac o tom, že máme riešiť vlastné bývanie a náklady na život sú obrovské, hlavne v Bratislave,“ dodáva Mirka, ktorá ale verí, že by nič nemalo ísť na úkor zdravia a straty chuti do práce a tvorby.
Hlavné foto: Martina Cimermanová
