V odporúčaniach sa uvádza maximálna odporúčaná dávka alkoholu, ale sa v nich dostatočne neupozorňuje na to, že aj nízky príjem môže viesť k vyššiemu riziku rakoviny.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je v Českej republike viac ako štvrtina dospelých obéznych a očakáva sa ďalší nárast. Až štvrtina úmrtí, ktorým sa dá predísť, súvisí so zlými stravovacími návykmi.
Obezita zvyšuje riziko vzniku rakoviny alebo srdcových ochorení. Štátny zdravotný ústav dnes v tlačovej správe oznámil, že začal aktualizovať svoje výživové odporúčania.
Podľa nej ich neaktualizoval už takmer 20 rokov a nezodpovedajú súčasným odborným poznatkom. Prvá verzia odporúčaní by mala byť hotová do konca tohto roka, konečná po diskusii a testovaní v roku 2027.
„Už dlho si uvedomujeme, že oficiálne výživové odporúčania chýbajú,“ uviedla Eliška Selingerová, nutričná epidemiologička zo Štátneho zdravotného ústavu, ktorá bola poverená organizáciou projektu.
„Tento a budúci rok však budeme mať konečne k dispozícii aktualizované údaje o českej strave, ktoré potrebujeme na vydanie realistických odporúčaní,“ dodala.
Podľa riaditeľky ústavu Barbory Mackovej 20 rokov staré odporúčania nezodpovedajú tomu, čo odporúčajú súčasní zahraniční odborníci. Kladú napríklad veľký dôraz na hodnoty Body Mass Indexu, teda pomeru hmotnosti a výšky.
Podľa Mackovej však chýbajú iné ukazovatele, napríklad podiel tuku v tele. V odporúčaniach sa uvádza maximálna odporúčaná dávka alkoholu, ale podľa Macka sa v nich dostatočne neupozorňuje na to, že aj nízky príjem môže viesť k vyššiemu riziku rakoviny.
„Súčasné odporúčania z iných krajín tiež kladú oveľa väčší dôraz na konzumáciu ovocia a zeleniny, celozrnných výrobkov alebo obmedzenie spotreby voľných cukrov. Niektoré štáty už zahŕňajú aj odporúčania týkajúce sa vysoko spracovaných potravín,“ povedal Mack.
Výživové odporúčania sú základom vzdelávania v oblasti výživy a ďalších štátnych politík. Na začiatku procesu ich aktualizácie bude výskum vplyvu jednotlivých skupín potravín na zdravie a informácie o súčasných stravovacích návykoch Čechov. Výsledky a ich grafickú podobu chce Štátny zdravotný ústav pred zverejnením otestovať, aby boli zrozumiteľné pre rôzne skupiny obyvateľstva.
Ústav zdôraznil, že ich tvorba musí byť nezávislá od komerčných vplyvov. V pracovnej skupine sú odborníci z oblasti verejného zdravotníctva, výživy, sociológie a vzdelávania.
„Hoci je agropotravinársky sektor samozrejme dôležitý pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva, jeho záujmy nemusia byť nevyhnutne v súlade so záujmami zdravotníctva,“ dodal Selinger. Preto podľa nej všetci členovia pracovnej skupiny podpíšu vyhlásenie o finančnom konflikte záujmov.
Aktualizácia výživových odporúčaní je súčasťou Národného kardiovaskulárneho plánu krajiny na roky 2025 až 2035, ktorý schválila vláda koncom minulého roka. Jeho cieľom je znížiť výskyt kardiovaskulárnych ochorení v českej populácii.
Tie patria k najčastejším príčinám úmrtí a predstavujú až tretinu úmrtí. Česká republika sa chce na tento plán uchádzať aj o peniaze z Európskej únie; podobný plán na boj proti rakovine priniesol z európskych fondov približne 18 miliárd českých korún.
