Plyn prestal cez Ukrajinu na Slovensko prúdiť začiatkom tohto roka po vypršaní príslušnej zmluvy o preprave plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftohazom.
Čísla, ku ktorým dospeli experti Európskej komisie, nie sú rovnaké ako tie, ktoré prezentovalo Slovensko v súvislosti so stratami súvisiacimi so zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
Komisár pre energetiku Dan Jörgensen to povedal v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom, ktorý združuje spravodajské agentúry z celej Európy a ktorého členom je aj ČTK.
Slovenské údaje však teraz analyzujú odborníci a komisár povedal, že berie veľmi vážne, keď mu „členský štát povie, že má problémy“.
Plyn prestal cez Ukrajinu na Slovensko prúdiť začiatkom tohto roka po vypršaní príslušnej zmluvy o preprave plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftohazom. Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Slovenský premiér Robert Fico vtedy kritizoval najmä ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a pohrozil Kyjevu odvetnými opatreniami, konkrétne zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu, obmedzením pomoci ukrajinským utečencom a vetovaním finančnej pomoci EÚ Ukrajine.
Zelenskyj trvá na rozhodnutí zastaviť tranzit ruského plynu, keďže Moskva okrem iného predajom plynu financuje svoju vojnovú kampaň proti Ukrajine.
Fico začiatkom januára niekoľkokrát zopakoval, že krok Kyjeva výrazne poškodzuje Slovensko a predovšetkým Európsku úniu a výrazne pomáha Spojeným štátom, ktoré môžu zvýšiť objem dodávok plynu do Európy. Podľa Fica celá EÚ zaplatí za „toto Zelenského americké dobrodružstvo“ približne 70 miliárd eur.
Celou situáciou sa začala zaoberať pracovná skupina na vysokej úrovni zložená zo zástupcov Európskej komisie, ukrajinskej a slovenskej strany, ktorá sa už štyrikrát stretla v Bruseli.
Eurokomisárka už niekoľkokrát rokovala aj priamo so slovenským premiérom Ficom a sú v telefonickom kontakte, prezradil. Podľa Jörgensena je cieľom stretnutí „pokúsiť sa napraviť možné negatívny vplyv na rôzne krajiny v regióne“.
„Vždy chceme pomôcť členským štátom, ktoré majú problémy, aj keď v regióne neexistuje problém so zásobovaním ako taký,“ povedal dánsky komisár EÚ a dodal, že je v kontakte aj s ďalšími krajinami v regióne.
„Naše údaje, ktoré vypočítali experti Európskej komisie, nie sú rovnaké ako údaje slovenskej vlády, ale analyzujeme ich,“ dodal v reakcii na možný vplyv ukončenia tranzitu ruského plynu.
Komisár uviedol, že stretnutia pracovnej skupiny majú „veľmi konštruktívnu atmosféru a všetky strany sa snažia nájsť riešenia“. Ukrajinský prezident koncom januára uviedol, že Ukrajina je pripravená na možný tranzit plynu z Azerbajdžanu do Európy.
Dokonca o tom rokoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a dodal, že krajina „má veľkú exportnú kapacitu“. „Som v kontakte aj s azerbajdžanskou vládou, aby som zistil, či by bolo možné mať týmto spôsobom viac plynu,“ potvrdil aj Jörgensen.
Nepotvrdil špekulácie, že čoskoro navštívi Slovensko. „Teraz neplánujem návštevu, ale som si istý, že keď sa naskytne príležitosť, určite pôjdem na Slovensko. Veľmi úzko spolupracujeme,“ dodal komisár pre energetiku.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý podobne ako Fico udržiava úzke politické a hospodárske vzťahy s Moskvou napriek ruskej invázii na Ukrajinu, tiež kritizoval zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
Pôvodne sa hovorilo o tom, že Maďarsko bude súčasťou rokovaní o energetike, ale na zasadnutiach pracovnej skupiny sa nezúčastňuje.
Zatiaľ čo západná Európa dosiahla výrazný pokrok pri ukončení využívania ruských energetických zdrojov, Maďarsko nakupuje približne 80 % svojho plynu a väčšinu ropy z Ruska. Ruský plyn prúdi do Maďarska cez plynovod TurkStream cez Srbsko; Budapešť od minulého roka neodoberá žiadny plyn cez Ukrajinu.
