Úspešných žien, ktoré sa dokázali presadiť v zahraničí, nepribúda len v oblasti biznisu, ale aj v iných sférach. Karla Wursterová je jednou z nich. Súčasná generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií a rozvojovej spolupráce rezortu zahraničia nás počas svojej kariéry reprezentovala nielen v Bratislave, ale aj v Prahe, Bruseli či v Južnom Sudáne.
Akými vlastnosťami by mal podľa nej disponovať úspešný diplomat a ako zo svojej pozície pomáha startupom, ambicióznym ženám či študentom?
Postgraduálne štúdium vo Francúzsku
Karla Wursterová začala svoju kariéru na Úrade vlády Slovenskej republiky počas prvej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Vďaka projektu francúzskej ambasády však jej ďalšie kroky smerovali do zahraničia, konkrétne do Paríža. Tam absolvovala postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na prestížnej École Nationale d’Administration, ktorú navštevovali viacerí prezidenti a ministri. Ako napríklad bývalý francúzsky prezident François Hollande, jeho súčasný nástupca Emmanuel Macron či aktuálni francúzski ministri Édouard Philippe, Florence Parly a Bruno Le Maire.
Karla Wursterová pri odovzdaní ceny V4 bývalému poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi. Foto: Antall Jozsef Knowledge Centre
Práve dané štúdium bolo pre diplomatku katalizátorom jej kariéry. Nebolo totiž len o teórii a určite sa nepodobalo na nič z toho, na čo sme zo Slovenska zvyknutí. „Absolvovali sme návštevu Bruselu a Štrasburgu, v rámci výučby sme si prešli simulovaným zasadaním OSN či riešením konfliktných situácií, a samozrejme sme absolvovali dvojmesačnú stáž,“ dodáva Karla, ktorá tak strávila dva mesiace na francúzskej ambasáde v Bangkoku.
Ich fond podporuje ženy vo vedení firiem. Prvé peniaze dajú aj na novú školu v Bratislave
A práve tam, na ekonomickej misii v spolupráci s francúzskymi diplomatmi a obchodníkmi v hlavnom meste Thajska si uvedomila, ako by seriózna stáž mala vyzerať. A hlavne, ako by mali ambasády k jednotlivým stážistom pristupovať. „Konkrétne som mala na starosti porovnanie investičných možností v Thajsku, Malajzii a Singapure a zároveň som musela vypracovať analýzu o príčinách chudoby v Thajsku. Materiál som si zháňala sama a keďže väčšina bola k dispozícii v angličtine, bolo potrebné jednotlivé časti preložiť do francúzštiny,“ ozrejmuje a dodáva, že sa po francúzsky učila už predtým. Nastaviť sa na tempo reči rodených frankofónov bolo však i pre ňu spočiatku náročné. V konečnom dôsledku išlo ale iba o otázku zvyku.
Karla na diskusii k vytvoreniu Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj s europoslancom Eduardom Kukanom a zástupkyňou generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku Katarínou Mathernovou. Foto: Euractiv Bratislava
Šéfka fondu
Po pôsobení v Prahe v role diplomatky zodpovednej za zahraničnú a bezpečnostnú politiku, sa stala riaditeľkou Medzinárodného vyšehradského fondu. Zaoberala sa zbližovaním krajín V4 v rámci projektov z oblasti kultúry, vzdelávania a ochrany životného prostredia, ale aj vytváraním nových príležitostí pre ambicióznych študentov a startupy.
Práve stáže, či už v rámci ministerstva alebo prostredníctvom štipendií fondu, sú podľa Karly obrovským prínosom do budúcna ako pre potenciálnych diplomatov, tak aj pre mladých podnikateľov a záujem o ne rokmi neutícha. Práve naopak.
Počas jej pôsobenia fond v rámci stáží a ďalších projektov rozdelil takmer 26 miliónov eur. „Bolo podporených 1120 projektov a 307 mladých štipendistov. Taktiež sme mali desiatky stážistov. Viacerí z nich sú v súčasnosti riadnymi zamestnancami fondu. Program stáží prešiel v ostatnom období významnými zmenami. Počas školského roka sme schopní prijať študentov až z 11 slovenských univerzít. Viac ako stovka z nich stáž absolvuje v ústredí a obdobný počet na slovenských zastupiteľských úradoch v zahraničí. Ich množstvo sa môže v budúcnosti ešte zvyšovať, keďže sme upustili od podmienky absolvovania povinnej stáže v ústredí pred stážou na zastupiteľskom úrade,“ vysvetľuje Karla.
Na ekológii môžu firmy zarobiť. Slovenky v Holandsku radia, ako na to
Zároveň dodáva, že rovnako veľký priestor venujú aj podpore startupov, ktoré v sebe majú viditeľný potenciál. „V Medzinárodnom vyšehradskom fonde sú výzvy na predkladanie projektov veľmi široko postavené. To znamená, že predkladateľ, respektíve podnikateľ, môže prísť s akýmkoľvek nápadom,“ vysvetľuje. Jedným z úspešných projektov bolo podľa nej spojenie startupových firiem z krajín V4, ktoré po úspešnom výberovom konaní absolvovali dvojtýždňové školenia a workshopy priamo v Silicon Valley. Priamo zo Slovenska dostali túto možnosť Droppie, Mentegram či Staffino. „Aj teraz, hoci už v Medzinárodnom vyšehradskom fonde nepôsobím, viem, že sa na startupy neustále kladie obrovský dôraz,“ hovorí.
Južný Sudán a farmári v Keni
Pôsobenie v oblasti diplomacie so sebou prináša okrem neustálych výziev aj častú zmenu kariérneho pôsobiska. Každá jedna pozícia jej však priniesla nenahraditeľné skúsenosti a po V4 prišiel pre Karlu na rad Brusel. Slovenka viedla pracovné skupiny pre rozvojovú spoluprácu a venovala sa práci na vytvorení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj – ten pomáha preniknúť privátnemu sektoru do krajín Afriky a východnej Európy.
„Vo veľkej miere sme sa v tomto prípade zameriavali na riešenie príčin migrácie v krajinách pôvodu, čo je v súčasnosti veľmi krehká téma a kompromisné riešenia v rámci EÚ 28 je niekedy veľmi zložité nájsť,“ hovorí.
Téma rozvojovej spolupráce je jej veľmi blízka hlavne kvôli tomu, že komunikuje s rôznymi subjektami, či už ide o neziskové organizácie, štátne inštitúcie alebo akademickú sféru. „Vidíte konkrétne výsledky, máte možnosť navštíviť dané krajiny. Pre mňa bola neuveriteľná skúsenosť možnosť ísť do Južného Sudánu, čo je najchudobnejšia krajina na svete,“ dodáva Karla. Cestu do tejto krajiny absolvovala ako súčasť projektu na podporu krajín tretieho sveta.
A na tie sa zameriava aj v rámci svojej súčasnej pozície na Slovensku. „V súčasnosti na ministerstve venujeme veľkú pozornosť hlavne riešeniu príčin migrácie v krajinách pôvodu a tranzitu. Prebieha implementácia spoločného projektu V4 s finančnou podporou EÚ v Keni, ktorý je zameraný na podporu 15-tisíc mladých farmárov a tvorbu pracovných príležitostí. Hlavnú koordinačnú úlohu pritom zohráva Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Taktiež sa realizuje projekt V4 s talianskou vládou v Líbyi,“ vysvetľuje. Návrat na Slovensko preto nevníma nijako negatívne.
Karla Wursterová s úspešnými kenskými študentami podporenými cez program SlovakAid. Foto: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi
Dobrý diplomat
Za svoj úspech podľa vlastných slov vďačí húževnatej práci, faktu, že sa aktívne venuje jazykom a okrem správnej dávky sebavedomia jej nechýba pokora. „Dokonca aj študentom, ktorí sa len teraz hlásia na vysokú školu, radím, aby sa zamerali na jazyky, v ktorých nie je dostatok diplomatov ako napríklad arabčina, čínština či španielčina. Rovnako však netreba vystupovať ako majster sveta a radšej počúvať starších a skúsenejších kolegov,“ radí Karla.
Na dobrého diplomata je ale aj to málo. „Nesmú vám chýbať ani odborné vedomosti, všeobecný rozhľad o dianí na medzinárodnej a domácej politickej scéne, priebojnosť, dobré komunikačné schopnosti a asertivita,“ približuje a dodáva, že jednou z možností, ako aspoň z časti získavať podobné skúsenosti je mentoring.
Biznis mentor Sukhi Wahiwala si našu krajinu zamiloval: Slováci si neuvedomujú silu, ktorú majú
„Za svoju mentorku považujem jednu veľmi silnú osobnosť, Máriu Krásnohorskú. Je to žena, ktorá zastávala moju terajšiu pozíciu v čase, keď som bola na začiatku svojej diplomatickej kariéry. Bola veľvyslankyňou pri OSN v Ženeve, na bilaterálnej ambasáde v Paríži a neskôr pôsobila v Taliansku. Je veľmi rázna, no zároveň korektná a veľmi podporuje ženy,“ hovorí Karla, ktorá sa sama snaží dať šancu mladým úspešným ženám, aby vo svete diplomacie našli svoje miesto a aj preto je jej tím na ministerstve zahraničných vecí z veľkej časti tvorený práve nimi.
Rovnako sa však snaží zvýšiť ich šance na úspech aj prostredníctvom najrôznejších projektov zameraných práve na pomoc ženám. „Tento rok sa na Slovensku uskutoční v poradí už 3. ročník podujatia L´Oreál UNESCO „Pre ženy vo vede“. Jeho ambíciou je podporiť finančným príspevkom najlepšie projekty dvoch slovenských vedkýň a podieľať sa zároveň na zviditeľňovaní slovenských žien vo vede. Počet vyštudovaných vedkýň je porovnateľný s mužmi, avšak v priebehu kariéry a pri dosahovaní vyššej akademickej hodnosti sa ich percento oproti mužom výrazne znižuje. Prostredníctvom Slovenskej komisie pre UNESCO spolupracujeme na výbere týchto projektov,“ uzatvára diplomatka rozprávanie.
Hlavné foto: Halime al Sarrag
