Renomovaný americký týždenník The Economist už desať rokov pravidelne hodnotí krajiny OECD podľa možnosti uplatnenia sa žien v pracovnom živote. Porovnáva podmienky v 29 štátoch zoskupenia najbohatších krajín sveta OECD a tzv. glass-ceiling index zverejňuje na Medzinárodný deň žien.
Slovensko obsadilo historicky najvyššiu priečku v roku 2022, kedy skončilo desiate. Odvtedy krajinu pod Tatrami predbehli Rakúsko, Španielsko či Veľká Británia, ostali sme však na priemernej úrovni v porovnaní s ostatnými štátmi.
Zo susedných krajín za Slovenskom zaostáva Maďarsko aj Česká republika, Poľsko je naopak zvyčajne v rebríčku vyššie.
Prvé štyri miesta v rebríčku si od jeho vzniku medzi sebou vymieňajú škandinávske krajiny – Fínsko, Švédsko, Nórsko a Island. Nemení sa ani chvost rankingu – Švajčiarsko, Japonsko, Južná Kórea a Turecko patria podľa The Economist medzi vyspelé krajiny, kde to majú pracujúce ženy najťažšie. Slovensko je na 17.priečke.
Na Slovensku ženy podľa The Economist zarábajú o 13,8 percenta menej ako muži, o čosi lepšie sú na tom ženy v Českej republike.
Priemer krajín OECD bol vlani 12 percent. Rodové rozdiely v odmeňovaní sú najvýraznejšie v piatich krajinách OECD – USA, Južná Kórea, Izrael, Japonsko a Fínsko. V USA zarábajú muži o 16,4 percent viac ako ženy. Naopak, v Belgicku, Taliansku, Nórsku a Novom Zélande už rozdiel v odmeňovaní žien a mužov klesol pod päť percent.
Slovensko má druhú najdlhšiu materskú
Priemerná dĺžka platenej materskej dovolenky v 29 analyzovaných krajinách je 31,6 týždňa. Premiantom je Maďarsko, ktoré ponúka matkám po pôrode až 78,9 týždňa platenej dovolenky. Slovensko skončilo na druhom mieste, matky tu majú v prepočte 68,9 týždňa platenej materskej dovolenky, muži 20 týždňov.
Pokiaľ ide o platenú otcovskú dovolenku, priemer v 29 krajinách je 7,9 týždňa. Na čele rebríčka je Japonsko, ktoré otcom ponúka 31,1 týždňa platenej dovolenky. Otcovská dovolenka je dôležitá – nielen preto, že otcovia si zaslúžia čas, aby si vytvorili bezprostredný vzťah s novorodencom, ale aj preto, že priamo ovplyvňuje kariéru žien.
Keď si dlhšie voľno na opatrovanie berú len ženy, posilňuje to zastarané rodové roly, brzdí ich osobný rozvoj a signalizuje zamestnávateľom, že ženy sú menej oddané svojej práci. To prispieva k pretrvávajúcim rozdielom v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a k menšiemu počtu žien vo vedúcich funkciách.
Pre porovnanie, Spojené štáty sú pod priemerom krajín OECD. Sú jedinou krajinou zoskupenia najbohatších krajín sveta, ktorej legislatíva na celoštátnej úrovni nepozná platenú rodičovskú dovolenku. Zamestnanci v USA majú podľa zákona nárok len na 12 týždňov neplateného voľna.
Manažérky tvoria tretinu
Čo sa týka vzdelania, ženy absolvujú univerzitu oveľa rýchlejšie ako muži. „V minulom roku malo titul 45 percent žien v porovnaní s 36,9 percentami mužov, pričom tento rozdiel sa v porovnaní s rokom 2023 mierne zväčšil,“ uvádza správa. Na vyššie stupne stupne vzdelania, napríklad programy MBA, ktoré mnohí považujú za rýchlu cestu k manažérskym pozíciám a vyššiemu platu, sa stále hlási menej žien ako mužov.
Aj bez titulov MBA sa však ženám v USA darí v riadiacich funkciách relatívne dobre. Podľa The Economist zastávajú ženy v USA 42,9 percenta manažérskych pozícií. Vyšší podiel má iba Švédsko – 43,7 percenta žien na vedúcich pozíciách. Na Slovensku tvoria ženy tretinu pracovníkov na manažérskej pozícii, čo je len mierne pod priemerom krajín OECD. Väčší podiel manažérok ako Slovensko má Poľsko aj Maďarsko, menší Česká republika.
Relatívne slabé výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami dosiahlo Slovensko v zastúpení žien v parlamente. Priemer OECD je 34,1 percenta, v slovenskej snemovni zastupuje ľudí 33 poslankýň, čo je 22-percentný podiel. Ide pritom o dosiaľ najvyššie zastúpenie žien v snemovni v histórii Slovenska. V porovnaní s ostatnými krajinami OECD to vlani stačilo na piate miesto od konca, z krajín Európskej únie je na tom horšie už len Maďarsko.
Pokiaľ ide o predstavenstvá firiem, na špici rebríčka sa umiestnilo Nový Zéland a Francúzsko, kde sa podiel žien v boardoch vyšplhal nad 45 percent.
V Nórsku, ktoré v roku 2005 ako prvá krajina na svete zaviedlo povinné zastúpenie žien v predstavenstvách spoločností na úrovni aspoň 40 percent, je tento podiel aktuálne na úrovni 42,7 percent. Pre porovnanie, v USA ženy zaberajú 33,7 percenta kresiel v najvyššej exekutíve firiem, na Slovensku 22,6 percenta.
Článok vyšiel na forbes.com a autorkou je Kim Elsesser.
