Nigérijský miliardár Aliko Dangote porazil ropný monopol svojej vlády výstavbou najväčšej ropnej rafinérie v Afrike. Doteraz mal z toho úžitok iba on.
Aliko Dangote sa zhlboka nadýchne. Zamýšľa sa nad odyseou budovania najväčšej rafinérie ropy a plynu v Afrike. „Je to veľmi veľká úľava,“ hovorí Dangote, ktorý sa s časopisom Forbes rozpráva prostredníctvom videokonferencie z kancelárskych priestorov v rafinérii.
Medzi rečou magnát máva zamestnancom, ktorí sa uchádzajú o jeho pozornosť. „Je to vlastne odstránenie niečoho ťažkého z mojej hrude,“ pokračuje, akoby sa rozprával so svojím terapeutom. „Nikto nám totiž nikdy nedal šancu, aby sme to dokázali dotiahnuť do konca.“
Po 11 rokoch, 23 miliardách dolárov investícií a nespočetných bolestiach hlavy začala rafinéria Dangote minulý rok konečne fungovať. Rafinéria, ktorá sa nachádza v rozľahlom 6 200-hektárovom areáli v nigérijskej slobodnej zóne Lekki asi hodinu cesty od Lagosu, spracovala v druhej polovici roku 2024 približne 350 000 barelov ropy denne.
V januári ich spracovala 500 000. Pri plnej kapacite, ktorá sa očakáva na budúci mesiac – neuveriteľných 650 000 barelov ropy denne – bude rafinéria Dangote siedmou najväčšou rafinériou na svete podľa produkcie a najväčšou v Afrike.
Rafinéria spoločnosti Dangote už ovplyvňuje svetové trhy s energiou. Podľa spoločnosti Vortexa, ktorá sa zaoberá energetickými dátami, je dovoz benzínu do Nigérie na osemročnom minime, čo ovplyvňuje európske rafinérie, ktoré tradične predávajú do Nigérie.
Podľa spoločnosti S&P Global sa Nigéria vďaka rafinérii stala čistým vývozcom leteckého paliva, ťažkého benzínu (pozn. red. rozpúšťadlo používané v lakoch, pracích mydlách, čistiacich kvapalinách) a vykurovacieho oleja.
Vďaka realizácii svojho projektu má Dangoteho hodnota majetku odhadovanú výšku 23,8 miliardy dolárov – takmer dvojnásobok hodnoty z minulého roka. On však hovorí, že je ešte bohatší. 67-ročný Nigérijčan, ktorý je najbohatším človekom Afriky, sa od roku 2018 podľa zoznamu miliardárov časopisu Forbes opäť posúva medzi 100 najbohatších ľudí planéty.
Ešte nedávno sa zdalo, že Dangoteho rafinéria možno nikdy nebude v prevádzke. Koncom roka 2023 niektorí pozorovatelia vyjadrili pochybnosti, či bude závod vôbec fungovať.
Dokonca aj po začatí prevádzky začiatkom minulého roka mal Dangote problémy so získaním ropy od Nigérijskej národnej ropnej spoločnosti (NNPC), ktorá je najdôležitejšou nigérijskou štátnou ropnou spoločnosťou, čo ohrozovalo finančnú životaschopnosť projektu.
Zlyhanie štátu
Dangote hovorí, že rafinéria je súčasťou širšej misie. Chce z Nigérie, jedného z najväčších producentov ropy na svete, urobiť výrobcu rafinovaných ropných produktov, aby mohla krajina konkurovať európskym rafinériám a dodávať benzín Nigérijčanom.
Predchádzajúce pokusy nigérijskej vlády vybudovať a prevádzkovať veľké rafinérie skončili neúspechom, takže nigérijskí spotrebitelia a podniky sú odkázaní na dovoz benzínu, a to najmä z Európy.
Dangote tvrdí, že Afrika bola „len odkladiskom hotových výrobkov“ a jeho rafinéria predstavuje „kľúčový krok k tomu, aby Afrika mala kapacitu na rafináciu vlastnej ropy, čím by vytvorila bohatstvo a prosperitu pre svoje obrovské obyvateľstvo“.
Donedávna sa benzín pre spotrebiteľov stal cenovo dostupným vďaka dotáciám na pohonné hmoty, ale tento program zaťažil nigérijské financie a bol zapletený do obvinení z korupcie.
Miliardy dolárov odčerpali regulačné orgány a sprostredkovatelia v priebehu desaťročí v rámci systému, ktorý demotivoval údržbu štátnych rafinérií, ktoré sú buď nečinné, alebo v havarijnom stave.
„Príchod rafinérie Dangoteho je pre dynamiku nigérijského trhu s energiou transformačný,“ hovorí Clementine Wallopová, analytička pre Afriku v spoločnosti Horizon Engage, ktorá sa zaoberá geopolitickým poradenstvom.
Budujeme národ
Dangote chce poskytnúť plán industrializácie v celej Afrike. „Svoj vlastný národ si musíme vybudovať sami. Sami si musíme vybudovať vlastný kontinent, nie sa spoliehať na zahraničné investície,“ hovorí. Dangote tvrdí, že Afrika bola „len odkladiskom hotových výrobkov“ a jeho rafinéria predstavuje „kľúčový krok k tomu, aby Afrika mala kapacitu na rafináciu vlastnej ropy, čím by vytvorila bohatstvo a prosperitu pre svoje obrovské obyvateľstvo“.
V Nigérii sa to ešte nestalo. Podľa spoločnosti Trading Economics, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu, sa ceny plynu v tejto africkej krajine za posledných šesť mesiacov zvýšili o 60 percent, keďže Dangoteho rafinéria zvýšila produkciu.
To sa podarilo ešte pred zohľadnením inflácie v krajine, ktorá v decembri dosiahla 29 percent. Hnacou silou tohto zvýšenia nákladov je zrušenie dotácie na pohonné hmoty v Nigérii, ktorú prezident Bola Tinubu znížil po nástupe do funkcie v máji 2023.
Dangoteho rafinérii to dalo nádej, ktorá však netrvala dlho. Dotácia bola rýchlo obnovená po tom, ako sa ceny benzínu strojnásobili. Tinubu vlani v lete dotáciu opäť znížil, čo spôsobilo druhý prudký nárast cien.
Citliví na ceny pohonných hmôt
Nigérijčania sú na ceny benzínu obzvlášť citliví, keďže mnohé podniky a domácnosti sú vzhľadom na nespoľahlivú elektrickú sieť v krajine závislé od generátorov poháňaných palivom. Protestujúci vyšli do ulíc Lagosu a ďalších miest, aby vyjadrili svoju frustráciu zo zvyšovania cien plynu.
Dangote obviňuje štátnu Nigérijskú národnú ropnú spoločnosť, ktorá dohliadala na dotácie na pohonné hmoty v Nigérii, ťaží ropu a predáva rafinované benzínové produkty.
Pôvodne NNPC súhlasila s nadobudnutím 20-percentného podielu v rafinérii spoločnosti Dangote s počiatočnou platbou vo výške jednej miliardy amerických dolárov.
Neskôr vláda znížila svoj podiel na približne sedem percent a požadovala časť svojich peňazí späť. NNPC sa tiež zaviazala dodávať spoločnosti Dangote 300 000 barelov ropy denne, ale svoj záväzok nesplnila. NNPC nereagovala na žiadosť o komentár.
Ropná mafia
V septembri spoločnosť Dangote zažalovala NNPC v snahe zablokovať jej ďalší dovoz a predaj rafinovaných benzínových produktov s odvolaním na zákon z roku 2021, podľa ktorého musia domáci producenti ropy dodávať miestnym rafinériám dostatok ropy na uspokojenie domáceho dopytu.
Prípad je stále v štádiu riešenia. NNPC začala dodávať Dangoteho rafinérii ropu v októbri, ale minulý mesiac uviedla, že môže znížiť jej prídel. Dangote nešetrí kritikou na adresu organizácie, ktorá je podľa neho súčasťou „ropnej mafie“ v jeho krajine.
„Ropná mafia je smrteľnejšia ako tá drogová, pretože do ropnej mafie je zapojených veľa ľudí,“ hovorí Dangote. Protikorupčná komisia pred rokom vykonala raziu v Dangoteho kancelárii, ale on trvá na tom, že s prezidentom Tinubuom má dobré vzťahy. „Máme mimoriadne dobré vzťahy. Poznám ho už veľmi dlho,“ hovorí.
Hoci sú Nigérijčania rozčúlení ekonomickými podmienkami, väčšina z nich sa na Dangoteho nehnevá. „Vo väčšine častí Nigérie ho vnímajú ako hrdinu,“ hovorí Zainab Usman, riaditeľka programu Afrika v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier.
Biznis už v detstve
„Vnímajú ho ako skutočného priemyselníka, ktorý buduje infraštruktúru.“ Dangote sa narodil v roku 1958 v bohatej rodine obchodníkov v meste Kano a vždy mal vysoké ambície. Svoju podnikateľskú kariéru začal na školskom ihrisku vo veku osem rokov, keď svoje vreckové pretavil do malého podniku na výrobu cukroviniek.
„Kupoval som zaň sladkosti, dával som ich niektorým ľuďom na predaj a oni mi prinášali zisk,“ povedal Dangote pre Forbes ešte v roku 2015. Po štúdiu podnikania na univerzite AlAzhar v Káhire založil v Lagose obchodný podnik na dovoz a vývoz s pomocou pôžičky 500 000 dolárov od strýka.
Politické konexie pomohli mladému podnikateľovi získať „exkluzívne práva na dovoz cukru, cementu a ryže“, uvádza sa v správe ministerstva zahraničných vecí, ktorú odhalila stránka WikiLeaks.
„Bol to najväčší risk môjho života,“ hovorí Dangote o svojom rozhodnutí pustiť sa do projektu. „Ak by to nevyšlo, bol by som mŕtvy.“
Koncom 90. rokov minulého storočia začali nigérijskí vládcovia podporovať domáci priemysel, pretože krajina prešla z obdobia vojenskej vlády do demokratického režimu. Dangote využil túto zmenu a získal daňové stimuly na výstavbu cukrovaru, rafinérie múky a cementárne.
Zisk z cementu
Obzvlášť lukratívny bol cementárenský podnik, ktorý vo väčšine rokov dosahoval hrubú maržu viac ako 60 percent. Pred otvorením rafinérie predstavovala najväčšiu časť jeho majetku verejne obchodovaná spoločnosť Dangote Cement, v ktorej Dangote vlastní 86 percent.
Dangote si popri raste svojho impéria udržiaval priazeň režimov, a to najmä vďaka tomu, že jeho konglomerát sa zameriaval na spotrebiteľov. „Myslím, že pevne veril v to, že Nigérijčania potrebujú výrobky, ktoré ponúka,“ hovorí Chika Ezeanya, profesor afrických štúdií na Soka univerzite.
„Vlády môžu prichádzať a odchádzať, politiky sa môžu meniť, ale potreby nigérijských spotrebiteľov budú iba rásť a rozširovať sa,“ dodala.
Keď Dangote v roku 2013 prvýkrát ohlásil svoju rafinériu, plánoval ju postaviť na juhozápade Nigérie. Dangote kúpil technológiu rafinérie od spoločnosti Honeywell UOP, divízie amerického konglomerátu a prizval inžinierov z Engineers India Ltd., štátom podporovanej inžinierskej konzultačnej firmy, aby mu pomohli navrhnúť obrovský závod.
Životná stávka
Vedením bol poverený jeho dlhoročný poručík Edwin Devakumar, bývalý inžinier Svetovej banky. Plánované náklady boli približne 10 miliárd dolárov. „Bol to najväčší risk môjho života,“ hovorí Dangote o svojom rozhodnutí pustiť sa do projektu. „Ak by to nevyšlo, bol by som mŕtvy.“
Po troch rokoch odkladov v dôsledku sporov s miestnymi úradníkmi Dangote upustil od svojich plánov stavať na pôvodnom mieste. Nigérijskej vláde vysolil 100 miliónov dolárov, aby získal pozemok na súčasnom mieste pri Lagose, ale pre močaristé podmienky musel vyťažiť 65 miliónov kubických metrov piesku a vybudovať prístav, aby ho mohol celý premiestniť.
Výstavba spôsobila vysídlenie obyvateľstva, čo vyvolalo odpor miestnych. Potom prišla pandémia, ktorá oneskorila a skomplikovala harmonogram. „O týchto problémoch vám môžem rozprávať celý deň,“ povzdychne si Dangote.
Náklady narástli čiastočne aj preto, že Dangote stále trval na tom, že rafinéria bude väčšia, ako sa pôvodne plánovalo. V roku 2013 si zobral bankové úvery vo výške 5,5 miliardy dolárov, predal tri percentá podielov vo svojom cementárskom podniku dubajskej investičnej spoločnosti a ubral aj z austrálskeho štátneho investičnému fondu.
Naháňanie financií
Neskôr predal ďalšie podiely súkromnej investičnej spoločnosti Gateway Partners za nezverejnené sumy. Medzipodniková pôžička vo výške 10 miliárd dolárov od jeho holdingovej spoločnosti, ktorá vlastní jeho podniky na výrobu cementu, múky a cukru, pomohla financovať rafinériu, ktorá roky prekračovala náklady. Celkový účet vo výške takmer 23 miliárd dolárov bol viac ako dvojnásobný oproti pôvodným predpokladom.
Rafinéria má ešte stále približne tri miliardy dolárov v nesplatenom dlhu. V auguste agentúra Fitch znížila rating verejne obchodovaných dlhopisov z dôvodu „výrazného zhoršenia likvidity skupiny“ po tom, čo rafinéria nebola v minulom roku dostatočne využívaná pre nedostatok ropy, ako aj z dôvodu prudkého poklesu hodnoty nigérijskej nairy, ktorá od júna 2023, keď nigérijská centrálna banka zaviedla novú menu, stratila viac ako 70 percent svojej hodnoty voči doláru.
Dangote tvrdí, že likvidita nie je problém, že rafinéria má dostatočný potenciál a myslí si, že odolá aj znehodnoteniu lokálnej meny.
Vzhľadom na tieto výzvy je Dangote odhodlaný dosiahnuť úspech rafinérie. Založil rodinnú kanceláriu v Dubaji a jeho tri dcéry pracujú v rodinnom podniku na rôznych pozíciách, ale väčšinu pozornosti stále venuje Nigérii, nie plánovaniu nástupníctva.
Miliardár hovorí, že stále trávi veľa času vo svojej rafinérii, kde sa stretáva s inžiniermi a manažérmi. Navyše sú pred ním ďalšie výzvy – vrátane vybudovania podmorského plynovodu na prepravu zemného plynu z delty Nigeru do Lagosu a zdvojnásobenia výroby v rafinérii na výrobu hnojív. Hovorí tiež, že v nasledujúcom roku alebo dvoch chce dostať rafinériu na burzu.
„Celý život bojujem v bitkách a ešte som žiadnu neprehral,“ hovorí Dangote.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je John Hyatt.
