Rudolf Tuček začínal ako dídžej a dnes je finalistom súťaže EY podnikateľ roka. Z jeho hobby sa totiž postupne stal miliónový biznisplán a do jeho portfólia časom pribúdali veľké tanečné kluby globálneho rozmeru.
Aktuálne gro jeho podnikania tvorí prenájom techniky na obrovské podujatia s účasťou desiatok tisíc ľudí.
Kedy sa z hobby dídžeja stal seriózny biznisplán?
Určite po revolúcii. Napríklad zvolenskú športovú halu, v ktorej som hral len ja, sme niekoľkokrát vypredali.
Poďme k jednému z vašich top projektov, ktorým je banskobystrický klub Ministry of Fun. Ten je považovaný za najväčší v strednej Európe. Viete naznačiť, aká bola investícia do výstavby klubu?
Nechcem to úplne konkretizovať, ale nebolo to málo peňazí.
Hlavným zdrojom vašich príjmov je Ministry Rental Service. V rámci neho poskytujete technické služby na párty, eventy či festivaly. Je pravda, že bystrický klub by bez Ministry Rental Service neprežil?
Ak by sme nemali na Blízkom východe rôzne projekty, Bystricu by sme museli, najmä po pandémii, zavrieť. Teoreticky to však pre nás má zmysel. Je dôležité manažment klubu tlačiť do toho, aby bol aspoň na nule a nie v mínuse.
Aký je príbeh Ministry Rental Service?
Samotná materská firma vznikla pred 33 rokmi, keď som začínal ako živnostník. Biznis sa však natoľko zväčšoval, že som jednotlivé firmy musel od seba oddeľovať. Na papieri to možno vyzerá tak, že Ministry Rental Service je mladou firmou, no ide o oddelenú časť zo spomínanej „matky“. Jej tržby opticky narastali aj z toho dôvodu, že som spoločnosti od seba oddelil. Sú to dlhé roky práce predchádzajúcej firmy, ktorej tržby sa 33 rokov postupne zvyšovali.
Rental Service stojí za desiatkami akcií. Ako v súčasnosti vyzerá vaša zahraničná agenda a filiálky mimo Slovenska?
Máme viacero divízií a rôzne tímy majú na starosti jednotlivé regióny. Máme projekty napríklad v Saudskej Arábii a na Blízkom východe, ale pre zmluvy o mlčanlivosti o nich nemôžem príliš konkrétne hovoriť.
Pri študovaní účtovných závierok Ministry Rental Service ma obzvlášť zaujalo obdobie pandémie. Zatiaľ čo iní podnikatelia skôr biznis brzdili a tlmili, vy ste mali v roku 2020 čistý obrat 5,7 milióna eur, rok nato 6,6 a v roku 2022 okolo 8 miliónov eur. Ako ste sa v čase krízy dostali k podobným ekonomickým výsledkom?
Mojím jediným šťastím bolo, že som mal už rozbehnutý Blízky východ. Konkrétne išlo o Maldivy, kde sa v rámci jedného z najluxusnejších ostrovov usadili na približne rok veľmi bohatí hostia. Išlo o najbohatších ľudí sveta. Keďže tam zotrvali dlhší čas, potrebovali aj zábavu, pretože by sa nudili. Všetci hostia aj my sme boli otestovaní na ochorenie Covid-19 a stáli sme tak za jednou z najväčších silvestrovských šou toho času.
Zaujímavosťou je, že Ministry v Bystrici nie je vaším jediným klubom. Pri Ministry ste využili rastúce nákupné centrum, no pri klube Epic v Prahe ste našli priestor v centre Prahy. V čom bola táto lokalita špecifická?
Našli sme priestor bývalého kina a starej tančiarne, kde vraj tancoval ešte Tomáš Garrigue Masaryk. Na samotné miesto sa však viazalo pomerne dosť komplikácií. Veľmi dlho chátralo a deväť rokov to nevedel nikto prerobiť. Požiarnici mali napríklad požiadavku, že v podzemí musia byť vodné nádrže, aby sa v prípade požiaru dal uhasiť vlastnou vodou. Musel sa tak v podzemí vybúrať priestor a umiestniť tam veľký agregát. Bola to veľká investícia.
