Bez bločka by to nešlo?
Je to otázka, akú počul v istej chvíli zrejme každý Slovák. Výsledkom je situácia, ktorá by mala pomôcť obom stranám. Kupujúci dostane tovar bez DPH, predávajúci nemusí príjem priznať.
Zdanlivo výhodný biznis model má svojich porazených. Nie je to len štát, ktorý prichádza o výnosy z daní. Dopláca na to aj poctivejšia konkurencia, keďže jej služby sú drahšie práve o výšku dane.
Je logické, že štát hľadá spôsoby, ako sivú ekonomiku obmedziť. Zároveň však do trhového prostredia prichádza s podobnou fintou. Síce nie bez bločka, ale zato tiež bez dane. Ministerstvo financií oznámilo výšku úrokových sadzieb pri štátnych dlhopisoch pre bežných ľudí. Pri dvojročných dlhopisoch bude ročný kupón tri percentá a pri štvorročných si investor ročne prilepší o 3,3 percenta.
V porovnaní s termínovanými vkladmi v bankách je úročenie atraktívnejšie. Najväčšou výhodou je však oslobodenie od dane a súvisiacich poplatkov. Vláda sa rozhodla, že zadarmo bude aj vedenie účtu cenných papierov. Pätica najväčších bánk sa takýto neziskový produkt rozhodla ponúkať dobrovoľne – žiada sa dodať a decentne pritom žmurknúť na čitateľa.
Dlhopisy sú naozaj zaujímavým produktom pre bežného Slováka. Minimálna investícia je tisíc eur alebo násobky tejto sumy.
Aj samotný minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že cieľom je podporiť domáci kapitálový trh. To je dôvod, prečo mnoho finančníkov ambíciu víta, hoci štát si ako emitent nastavil bezkonkurenčne lepšie podmienky.
Z pohľadu verejných výdavkov budú takéto dlhopisy drahšie. Pre porovnanie, v januárovej aukcii dlhopisov vyšlo priemerné ročné úročenie trojročných štátnych dlhopisov na 2,62 percenta.
Štát by chcel cez retailové dlhopisy získať 200 miliónov eur z oboch splatností. V prípade vysokého záujmu je ochotný navýšiť sumu o ďalších 100 miliónov.
Pre štát nejde o zásadnú sumu. Ročne bude potrebovať na prefinancovanie zmaturovaných dlhopisov takmer 12 miliárd eur. Z pohľadu vlády ide o perspektívnu aktivitu. Hoci tohto roku už ďalšia emisia pre bežných ľudí nebude, v nasledujúcich rokoch by sa mali emisie opakovať.
Štát hovorí, že chce zvýšiť finančnú gramotnosť, no uvažuje sebecky. Inak by neprichádzal s podmienkami, ktoré mätú neskúsených investorov daňovou výhodou. Neskúsený začínajúci investor by sa mal naučiť chápať vzťah rizika a výnosu. Nie si to ešte komplikovať rozdielnymi daňovými režimami.
Tvrdenia, že štátne dlhopisy sú najmenej riziková investícia a výhodou je aj daňové oslobodenie, sú pravdivé, no nie sú to jediné parametre, ktoré by mal začínajúci investor sledovať. Ak je ochotný vzdať sa peňazí na dlhšie obdobie než štyri roky, zaujímavejšie môžu byť akciové podielové fondy či ETF.
Pre štát bude dobrou správou, ak záujem o štátne dlhopisy porastie. Pokiaľ by dokonca významnejšie stúpol podiel takéhoto financovania dlhu na celkovom dlhu, bude to dôvod na malú politickú oslavu. Dlhovať vlastným občanom má viacero výhod. Malí investori nepoženú štátneho dlžníka na arbitráž ani nebudú tlačiť na znižovanie sociálnych štandardov v snahe udržať verejné financie zdravé.
Výhodou má byť, že úrok ostane doma. To je pravda. Ak by však peniaze namiesto štátu smerovali do startupov, ich multiplikácia by bola výraznejšia. Netreba zabúdať ani na banky. Tie do toho išli, ako odznelo na tlačovej besede, najmä pre „dobrý pocit“. Ponuku dostali všetky, prijať sa ju rozhodlo päť najväčších.
Tiež tušíme, prečo sa tam neobjavili iné banky, ktoré bežnej populácii ponúkajú spriaznené fondy slúžiace na financovanie developerských projektov. Keďže cieľom je vytiahnuť peniaze z bežných účtov a termínovaných vkladov, spolupracujúce banky na projekt doplatia dvakrát. Zabezpečia štátu službu zadarmo a tiež prídu o časť lacných zdrojov.
Práve posledná možnosť má isté riziko. Sú to práve banky, ktoré hypotékami umožňujú bývanie typickým Slovákom.
Z pohľadu dlžníkov je dôležitejšie, ak bojujú o priazeň hypotekárnych klientov nižšími sadzbami. To, že sa na úkor vlastného zisku líškajú vláde pri emisii dlhopisov, bežným ľuďom výrazné výhody neprinesie.
