Podnikanie uhoľných skupín je v posledných rokoch ako na hojdačke. Už koncom minulého desaťročia bolo uhlie v dôsledku ekologickej transformácie Európy jedným z odpísaných palív, ale náhla energetická kríza spôsobila jeho chvíľkovú renesanciu. Tá sa však teraz končí.
Ťažba uhlia a najmä výroba elektrickej energie a tepla z tohto fosílneho zdroja pod ťarchou emisných kvót, ktorých cena medziročne vzrástla o 40 percent, už nie je rentabilná. Dopyt po uhlí tak klesá.
Po minuloročnom pozastavení ťažby v lome ČSA na Mostecku, ktorý patrí do skupiny Sev.en miliardára Pavla Tykača, urobili zásadné strategické rozhodnutie aj jeho kolegovia v Sokolovskej uhelnej v západných Čechách.
Pavel Tomek, šéf dozornej rady Sokolovskej uhelnej v rozhovore pre Forbes prezradil, že spoločnosť od apríla zastaví odkrývanie ďalších zásob uhlia vo svojom jedinom lome Jiří.
Predseda Sokolovské uhelné Pavel Tomek. Zdroj: Suas Group
Ak by ste mali všeobecne opísať uplynulý rok 2024, aký bol pre vašu skupinu z obchodného hľadiska?
Bol jeden z najzložitejších za posledných desať rokov. Je to spôsobené najmä tlakom na odklon od uhlia v energetike a meniacimi sa podmienkami na trhu s energetickými komoditami.
To sa okrem iného prejavuje v rastúcich nákladoch na ťažbu, v klesajúcich výnosoch z prevádzky uhoľných elektrární a teplární, ktoré nepokrývajú fixné náklady, v klesajúcom dopyte po uhlí na vlastnú spotrebu v elektrárňach a teplárňach a u našich zákazníkov. Práve pokles dopytu výrazne ovplyvňuje klesajúcu produkciu hnedého uhlia.
V roku 2023 ste však stále zvyšovali produkciu.
Roky 2022 a 2023, ktoré boli ovplyvnené energetickou krízou, totiž prispeli k zlepšeniu našich hospodárskych výsledkov, ako aj k miernemu zvýšeniu produkcie uhlia a zvýšeniu výroby elektriny z uhlia. Vtedy sme dosahovali ročný objem produkcie až 3,8 milióna ton uhlia.
Bolo to spôsobené aj plnením zvýšeného dopytu našich zákazníkov z dlhodobých zmlúv s presahom do roku 2023, v ktorých sa už ale začína prejavovať trend znižovania spotreby uhlia v energetike.
Zdroj: Suas Group
Koľko ton ste vyťažili v minulom roku?
Ak sa pozrieme na rok 2024, vyťažili sme 2,2 milióna ton. Ak porovnáme množstvo vyrobenej elektriny, v roku 2023 sme vyprodukovali 1 750 gigawatthodín (GWh), vlani to bolo iba 1 057 GWh.
Ako teda rok 2024 ovplyvní vaše hospodárske výsledky? Máte nejaké odhady alebo predbežné údaje?
Ako vidíte, dopad nie je pozitívny. Nesie dôsledky prevádzkových strát z uhoľného biznisu, kde nie ste schopní kompenzovať pokles ťažby uhlia a výroby elektriny z neho znížením nákladov spojených s prevádzkou a využívaním technologických celkov a výrobných zariadení.
Problém spočíva v tom, že trhová cena elektriny nie je schopná pokryť variabilné náklady na emisné kvóty a palivo, nehovoriac o fixných nákladoch na zariadenia, personálnych nákladoch a podobne.
V reči čísel sme v Sokolovskej uhelnej za rok 2024 v štandardizovanej strate EBITDA vo výške 1 miliardy korún (viac ako 40 miliónov eur), ktorá odráža nielen stratu z ťažby, výroby elektriny z uhlia, ale aj stratu z prevádzky parnej elektrárne. Čo sa týka elektrárne Tisová, tá skončila minulý rok v čiernych číslach.
Takže ste po mnohých rokoch prebudili zo spánku paraplynovú elektráreň?
Parnú elektráreň Vřesová sme spustili v druhej polovici minulého roka v atypickom režime, keď to umožňovali ekonomicky prijateľné podmienky, celkovo na necelých tridsať dní.
Musíme však neustále sledovať volatilný trh a rozhodovať sa na základe denných spotových cien, kedy bude mať spustenie parnej elektrárne zmysel vzhľadom na predajnú cenu elektriny a náklady na emisné kvóty a plyn, ako aj na služby energetickej bilancie.
Zdá sa, že možnosti prevádzky, aj keď v obmedzenom a pre našu skupinu stále netypickom režime, existujú a budú existovať aj v nasledujúcich rokoch. Takéto dni nastali najmä vtedy, keď v Nemecku nefúkal vietor a turbíny tamojších veterných elektrární boli odstavené.
Problémom pre jej budúcu prevádzku však je, že ceny zemného plynu neklesajú, naopak, opäť sme svedkami extrémneho nárastu. V čase tohto rozhovoru je veľkoobchodná cena zemného plynu 58 eur za megawatthodinu, čo je veľmi vysoká cena. To prakticky znemožňuje elektrárňam spaľujúcim plyn dojednať dlhodobé zmluvy na predaj elektrickej energie v štvrťročných alebo ročných pásmach.
Zdroj: Suas Group
Späť k uhliu. V Sokolovsku máte dnes v prevádzke iba jednu ťažobnú lokalitu, lom Jiří. Aká je tam situácia?
V lome Jiří sme na prelome rokov prijali zásadné strategické rozhodnutie, že 1. apríla zastavíme práce na technologických celkoch, ktoré odkrývajú hnedé uhlie vhodné na ťažbu.
Čo to presne znamená? Je to skutočný začiatok konca ťažby uhlia v Sokolovsku?
Koncom marca dokončíme vrchné rezy a v tom čase nám zostane približne jedenásť a pol milióna ton uhlia vhodného na ťažbu. To znamená, že aj napriek prognóze poklesu využívania uhlia v českej energetike sme na dobrej ceste vyťažiť tieto zásoby do roku 2030.
Je to váš konečný termín?
Áno. Treba si však uvedomiť, že po likvidácii týchto technologických celkov a prepustení zamestnancov to bude fakticky nezvratné.
Budete musieť kvôli tomuto rozhodnutiu znížiť počet zamestnancov?
S útlmom v lome Jiří súviselo už znižovanie stavu zamestnancov na prelome rokov, keď sme sa dohodli na ukončení pracovného pomeru s približne deväťdesiatimi pracovníkmi, a pre tento rok sa to bude týkať približne 120 ľudí, z ktorých deväťdesiat odíde do konca marca a zvyšok do konca augusta. Samozrejme, naši personalisti ponúkajú pomoc a podporu, aby ľudia vedeli, aké sú ich možnosti a ako si nájsť nové zamestnanie.
Podobný osud však čaká aj lomy našich konkurentov. Spoločnosť Sev.en už zatvorila lom ČSA a ďalšia ťažba v jej lome Vršany bude závisieť od toho, do akej miery sa im podarí zabezpečiť dodávky uhlia pre ich elektrárne Chvaletice alebo Počerady. Skupina ČEZ deklaruje, že ťažbu v lome Bílina ukončí do roku 2030.
V posledných rokoch prešlo do skupiny Suas Group viacero ľudí, ale nie je to vhodné pre všetkých. Máme veľa zamestnancov, ktorí pracovali na jednej pozícii v uhoľnom biznise napríklad tridsať alebo štyridsať rokov. A je ťažké ich rekvalifikovať na elektroinštalácie alebo iné činnosti súvisiace s naším novým smerovaním.
Takže teraz hovoríme o desiatkach zamestnancov, ktorí by boli použiteľní v Suas. Ostatným aspoň pomáhame nájsť si uplatnenie inde na trhu práce. Navyše, koniec ťažby je jedna vec. Ale máte na ňu naviazanú nákladnú dopravu, údržbu strojov a podobne. Je to aj o znižovaní počtu zamestnancov na inej linke. To všetko bude mať sociálne dôsledky, ktoré treba riešiť.
V súvislosti s prevádzkou lomu, teda samotnou ťažbou, nie sú možné žiadne verejné dotácie, nemáme k tomu notifikáciu od Európskej komisie. Dotácie pre samotný lom by však ani nemali zmysel.
Lomy sú schopné ekonomicky sa udržať, ale len ak majú zaručený predaj za ceny, ktoré pokrývajú variabilné a fixné náklady. Práve ekonomika prevádzky lomov s klesajúcou produkciou a klesajúcim dopytom neumožňuje ekonomicky udržateľné podmienky.
V súčasnosti ide teda najmä o podporu elektrární, ale aj teplární, ktoré patria medzi najstabilnejších odberateľov uhlia, ale začínajú byť stratové.
Práve oblasť udržateľnosti prevádzky zariadení v kombinovanom režime je pre nás a náš región, ktorý zásobujeme prostredníctvom centrálneho systému teplom, tou najzásadnejšou, aby sme boli schopní pri využití doterajších výrobných zariadení, teda stále aj na báze uhlia, aspoň do roku 2030 zaistiť bezpečné a spoľahlivé dodávky tepla, a tak získali čas pre realizáciu projektov, ktorými budú doterajšie zariadenia nahradené.
To má riešiť pripravovaný zákon, takzvaný Lex plyn.
Lex plyn, ktorý je dnes u nás v Česku v legislatívnom procese, však nijako nerieši ťažbu. Rieši len situáciu, že ak z ekonomických dôvodov nedokážeme udržať prevádzku uhoľných blokov a chceme ich odstaviť, môže zasiahnuť Energetický regulačný úrad a vo verejnom záujme nariadiť prevádzkovateľom, aby prevádzkovali bloky v režime nad rámec licencie.
V takomto prípade a na obmedzené obdobie by malo byť možné zabezpečiť pokrytie strát a zachovanie činností v oblasti služieb vo verejnom záujme.
To by nám dalo dostatok času na nahradenie uhoľných technológií napríklad plynom, biomasou, inými obnoviteľnými zdrojmi energie i v kombinácii so skladovaním energie. Chcem tým povedať, že nahradenie uhoľných blokov bude spočívať v kombinácii rôznych zdrojov, nebude to čisté nahradenie jednej technológie inou.
Problém spočíva v tom, že trhová cena elektriny nie je schopná pokryť variabilné náklady na emisné kvóty a palivo, nehovoriac o fixných nákladoch.
Nejde len o elektrinu, ale aj o teplo. Milión domácností v Česku je stále závislých od ústredného vykurovania uhlím. Sokolovská uhelná dodáva uhlie do teplárne v Plzni alebo Českých Budějoviciach.
Viac ako šesťdesiat percent vyťaženého uhlia odvážame do vlastných teplární a tento podiel sa bude v budúcnosti zvyšovať. Teplárne, ktoré ste spomínali, budú postupne prechádzať na plynové zdroje, takže budú od uhlia upúšťať.
Problémom však je, že teplo je sekundárnym produktom výroby elektriny, a tá už v prípade uhoľných blokov nie je rentabilná. Ak sa neoplatí vyrábať elektrinu, ale stále musíte vyrábať teplo, pre ktoré máme regulované ceny, na úrovni rozumne preukázateľných nákladov a primeraného zisku, potom sa dostávate do problému, ktorý sa začína špirálovite prehlbovať.
S prevádzkou kombinovanej výroby elektriny a tepla je spätá i ťažba na lome Jiří, spaľovať v našich kotloch uhlie z iného dolu nie je spravidla naprieč sektorom technicky možné.
A zrazu sa ocitnete v úlohe pozorovateľa, ktorý iba počíta straty a zvažuje, či bude ďalej schopný všetko prevádzkovať, teda ďalej niesť tú prevádzkovú stratu.
Zdroj: Michael Tomeš
Musia sa teda ľudia pripraviť na zdraženie tepla alebo sa zariadiť sami?
Je pravda, že udržateľnosť systému centrálneho vykurovania je to, čo ma na tom všetkom najviac znepokojuje. Nie je možné žiadať od koncových odberateľov, ako sú podniky alebo domácnosti, aby do 12 mesiacov dokázali prejsť na plynové kotly, tepelné čerpadlá a podobne. To je nereálne.
Navyše to ani nechceme, napríklad v Karlovarskom kraji zásobujeme teplom v rámci centrálneho zásobovania takmer 52-tisíc domácností, kolaps systému by spôsobil zbytočné problémy najmä sociálne slabším.
Štát by sa mal začať zaoberať zachovaním koncepcie centrálneho zásobovania teplom, ktorá má a aj v budúcnosti bude mať nezastupiteľnú úlohu v rámci opatrení na ochranu klímy.
Takáto situácia je dnes v podstate pri všetkých zdrojoch. Súkromný sektor si nemôže dovoliť veľmi dlhú návratnosť investícií.
Okrem toho hovoríme o miliardových projektoch, ktoré sú čiastočne financované bankovými úvermi, a banky tiež potrebujú vidieť záruku primeranej návratnosti, nehovoriac o tom, že investícia musí byť schopná znášať aj náklady financovania.
Pracovné skupiny existujú na platforme ministerstva priemyslu a obchodu a počas minulého roka sa pod vedením ministra financií uskutočnili stretnutia s piatimi veľkými energetickými hráčmi. Tam sme politikov podrobne oboznámili s problematikou. Diskusie však prebiehajú aj na osobných stretnutiach, ale z ich pohľadu je ukončenie ťažby v roku 2030 vítaným rozhodnutím.
Súvisí totiž s plnením klimatických cieľov. Ale čo ak sa realita nestretne s papierom? Čo ak budeme uhlie skutočne potrebovať aj po horizonte roku 2030?
Ak sa rozhodujem na základe dokumentov, potom môžem prijať kľúčové rozhodnutia o ukončení ťažby pomerne rýchlo, a potom sa niektoré z nich môžu aj obrátiť. Ale ak sa technológia vyradí, potom by to už bol nezvratný proces.
Navyše nejde len o technológiu, ale aj o personál. Pracovníci, s ktorými sme sa dohodli alebo sa dohodneme na odchode, dostanú odstupné, majú garantovanú rentu od štátu, takže už nebudú motivovaní vrátiť sa do lomov, kde sú budúce podmienky neisté. Vrátia sa len skutoční srdciari, pre ktorých sa ťažba stala životnou náplňou.
Mladých ľudí už ťažba uhlia pravdepodobne neosloví.
Určite nie, nehovoriac o tom, že baníctvo ako študijný odbor v Českej republike prakticky zaniklo. Priemerný vek pracovníka v lome je dnes viac ako 50 rokov, takže aj z tohto pohľadu je koniec baníctva v roku 2030 vlastne racionálny. Zamestnanci budú postupne odchádzať do dôchodku.
Počítate vzhľadom na nedávne geopolitické udalosti niekde vzadu v mysli s možnosťou, že by sa Green deal a s ňou možno aj systém emisných kvót mohli nejakým spôsobom upraviť?
Buďme radi, že sa táto téma otvorila, a to aj v dôsledku udalostí v Spojených štátoch, a že teraz neupadá do zabudnutia. Diskusie o zelenej dohode boli predtým, povedzme, skôr zakázané. Ak niekto povedal niečo proti tejto stratégii a jej cieľom, bol okamžite odsúdený.
V súčasnosti môžeme o všetkom otvorene hovoriť a poukazovať na všetky riziká bez toho, aby sme boli konfrontovaní s tým, že sme tí zlí, pretože ideme proti energetike bez uhlia a klimatickým cieľom.
Okrem toho dnes v podnikateľskej sfére čoraz viac rezonuje, že Európa je kvôli svojej energetickej politike nekonkurencieschopná. Porovnajme si náklady na energiu medzi Spojenými štátmi, Áziou a Európou. V Európe platíme za plyn 58 eur za megawatthodinu, v USA alebo Ázii je to približne 15 eur za megawatthodinu.
Očakávate teda, že sa parametre Green dealu v najbližších rokoch nakoniec zmenia? A že sa vášmu biznisu trochu uľaví?
Všetci chceme udržateľnú budúcnosť, ale stále zastávame rovnaký názor na Green Deal v jeho súčasnej podobe. Naučil som sa, že optimistický pohľad sa nie vždy vypláca.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes. Jeho autorom je Jan Strouhal.
