Dopyt po elektrine bude narastať, preto treba budovať nové zdroje na výrobu elektrickej energie. Vláda sa ešte v máji minulého roka uznesením prihlásila k výstavbe nového jadrového zdroja. Ako však ukazujú príklady zo zahraničia, bude to časovo aj finančne náročný projekt.
Bol 21. december minulého roka, hodiny ukazovali čas 11:48. Práve v tomto momente francúzsky energetický gigant EDF pripojil k elektrickej sieti nový jadrový reaktor vo Flamanville.
„Pre našu krajinu je to veľká udalosť,“ komentoval francúzsky prezident Emanuel Macron nový míľnik pre tamojšiu energetiku. Na sto percent výkonu by sa mal reaktor dostať do leta tohto roka.
Nový blok jadrovej elektrárne začal fungovať s 12-ročným časovým sklzom v porovnaní s pôvodným plánom. Podľa odhadov z roku 2020 dosiahli náklady na výstavbu 19 miliárd eur. Pôvodný plán odhadoval cenu výstavby reaktora na 3,3 miliardy eur.
Výrazne dlhšie sa staval aj fínsky reaktor Olkiluoto.
Fínsko zahájilo výstavbu reaktoru ešte v roku 2005 a pôvodne mal byť dokončený v roku 2009. Do komerčnej prevádzky bol uvedený až v roku 2023, odborníci odhadujú finálnu cenu na zhruba 11 miliárd eur, čo je trojnásobok pôvodného odhadu.
A nakoniec, anglický Hinkley Point C už teraz zhltol dvojnásobok pôvodného plánu a stále nie je dokončený.
Toto sú len tri príklady z množstva ďalších, ktoré ukazujú, že jadrové reaktory vybudované v poslednom desaťročí v Európe a Severnej Amerike stáli oveľa viac, než sa pôvodne predpokladalo. Reálna doba výstavby sa rovnako predĺžila v porovnaní s pôvodným odhadom.
Štátni analytici Útvaru hodnoty za peniaze z ministerstva financií sa v materiáli Revízia výdavkov a príjmov v sektore energetiky podrobne pozreli na čas a cenu výstavby mnohých jadrových reaktorov v Európe a Severnej Amerike.
Na základe dát sa im podarilo stanoviť prvý reálny odhad ceny a času, za koľko by sa dal postaviť nový jadrový blok plánovaný v Jaslovských Bohuniciach.
Vláda už o novom zdroji prezradila niekoľko kľúčových informácií. Nový jadrový blok by mal mať predpokladaný výkon 1 200 megawattov (najviac 1 700 megawattov). Ministerka hospodárstva Denisa Saková odhaduje cenu novej atómky na 10 miliárd eur.
Nový harmonogram
Ešte koncom minulého roka zverejnil kabinet harmonogram, podľa ktorého by mal celý projekt postupovať. Už o pár mesiacov, teda v júni, plánuje vyhlásiť tender na výber dodávateľa technológie.
Medzi možnými dodávateľmi sú americký Westinghouse, francúzsky EDF či kórejsky KEPCO, ktorý vyhral tender aj na české Dukovany.
Koncom roka 2026 chce štát vyhlásiť víťaza tendra, aby s ním v apríli 2027 mohol podpísať zmluvu. Začiatok výstavby nového jadrového zdroja je naplánovaný na rok 2032. O osem rokov má byť projekt aj dokončený a uvedený do trvalej prevádzky.
Apríl 2040 tak má byť pre slovenskú energetiku významným míľnikom, kedy by sme mohli mať nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach.
Príliš optimistický plán
Plán spustenia nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach stanovený na rok 2040 sa javí aj štátnym analytikom ako optimistický. Stavba sa plánuje na osem rokov, pričom skúsenosti zo stavby jadrových blokov zo Západu ukazujú, že v priemere sa rovnaké reaktory stavajú 12 až 18 rokov, takže priemer vychádza na 15 rokov.
Dôvodov na časový sklz pri výstavbe je hneď niekoľko. Prvým sú neplánované externé faktory. Doplatila na to napríklad výstavba zariadenia v Hinkley Point C vo Veľkej Británii, ktorú prerušilo narušenie dodávateľských reťazcov vo svete spôsobené pandémiou.
Druhým faktorom je to, že sa stavajú jadrové zariadenia bez dôkladných plánov. Analytici poukazujú na elektráreň fínskeho Olkiluoto, kde časti reaktoru neboli navrhnuté. „To znamenalo, že okamžite po zahájení stavby bolo potrebné na tieto dodávky čakať, čo podľa autorít spomalilo začiatok výstavby o dva až tri roky,“ píše sa v analýze.
V štúdii sa ďalej píše, že nekvalitné plány sú často dôsledkami politických tlakov. Z obáv o zastavenie projektu sa s výstavbou začína niekedy priskoro. Z toho vyplývajú nedokončené plány a prinízke prvotné odhady ceny na výstavbu zariadenia.
Problematické sú aj odlišné právne normy v jednotlivých krajinách pri výstavbe reaktorov a v neposlednom rade vzniká časový sklz aj v dôsledku nedostatku skúseností. V súčasnosti je zložité nájsť dodávateľov so skúsenosťami s výstavbou jadrových zariadení.
Rozpočet sa môže nafúknuť
Ani 10 miliárd eur na nový jadrový zdroj nemusí stačiť. Príklady zo zahraničia ukazujú, že stavby elektrární sa bežne predražujú. Spomeňme fínsky reaktor Olkiluoto, ktorý sa predražil trojnásobne, či anglický Hinkley Point C, ktorého cena stúpla oproti pôvodnému plánu dvojnásobne.
Analytici si v štúdii všímajú aj aktuálnu výstavbu jadrového bloku v českých Dukovanoch. Podľa odhadov českej vlády by náklady na výstavbu jedného bloku s výkonom 1050 megawattov mali vyjsť na 8,8 miliardy eur.
V prepočte na výkon 1200 megawattov našej „atómky“ to vychádza na približne 10 miliárd eur. Kľúčové je však povedať, že všetky reaktory vybudované za posledných desať rokov v Európe a Severnej Amerike stáli viac, než sa pôvodne očakávalo, pripomínajú analytici vo svojej štúdii.
Slovenské elektrárne 27.januára 2012 oficiálne uviedli do prevádzky nový systém Varovania a vyrozumenia (VARVYR) v okolí Atómovej elektrárne Bohunice V2. Pod¾a slov riadite¾a závodu Milana Molnára ide o najmodernejiu technológiu, ktorá je v súèasnosti dostupná na trhu. "Je to vlastne súbor opatrení, ktoré zabezpeèujú, aby obyvate¾stvo v okolí elektrárne bolo vèas a správne informované, aby boli obèania varovaní, e sa èosi udialo v elektrárni. Takisto je dôleité, aby boli informované aj zodpovedné orgány a kompetentní ¾udia, ktorí sú v tomto regióne, aby dostali správnu informáciu èo mono najskôr, aby bolo moné evakuova ¾udí alebo zabezpeèi ochranu ich zdravia," skontatoval Molnár.
Na snímke jadrová elektráreò s komínmi.
FOTO TASR – Pavol Ivan
„Dôvodom značne nepresných odhadov nákladov môže byť zlá metodika,“ píše sa v Revízii výdavkov a nákladov v sektore energetika. Presnejšou metódou odhadu ceny môže byť podľa autorov analýzy takzvaný „reference class forecasting“.
„V našom prípade sa pozeráme na výstavbu jadrových reaktorov generácie III+ (rovnako ako generácia nového jadrového zdroja) v západnej Európe a Amerike. Ide o reaktory Olkiluoto 3 (Fínsko), Flamanville 3 (Francúzsko), Vogtle 3-4 (USA) a Hinkley Point C (Veľká Británia). Ich náklady na výstavbu sme prerátali na mil. eur za MWe výkonu elektrárne a rozrátali na predpokladaný výkon v SR (1200 MWe),“ hovorí pre Forbes senior analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ján Mykhalchyk Hradický.
Na základe výstavby reaktorov v tejto referenčnej skupine konštatujú, že po zohľadnení veľkosti plánovaného zdroja v Bohuniciach (1200 MWe) je možné odhadnúť cenu na 9,6 až 18,4 miliardy eur (v 2024 cenách), pričom priemer je na úrovni 13,7 miliardy eur.
Konzervatívny odhad
Dôležité je podľa analytika zdôrazniť ešte jednu vec. „Všetky reaktory, z ktorých sme vychádzali, boli výkonom vyššie (Olkiluoto 1600 MWe, Hinkley Point C dva reaktory, spolu s výkonom 3200 MWe), ako očakávaných 1200 MWe v prípade nového jadrového zdroja.
Keďže väčšie reaktory so sebou prinášajú väčšie úspory z rozsahu, možno povedať, že náš cenový odhad je relatívne konzervatívny,“ dodáva.
V analýze sa tiež bližšie pozreli na to, či sa vôbec nový jadrový zdroj oplatí stavať a aké sú alternatívy. Využili na to energeticko-klimatický model, ktorý berie do úvahy rôzne vstupy ako napríklad pridaná hodnota priemyselných odvetví, vývoj počtu obyvateľov, očakávaná elektrifikácia, náklady na energie či ceny elektrární.
Na základe nich potom vytvorili model najlacnejšej kombinácie výstupov aj s ohľadom na vyrovnávanie sústavy.
„Výsledkom modelu je, že pri cene jadrovej elektrárne do 14,5 miliardy eur je stále lacnejšie postaviť ju, než ďalej zvyšovať objem obnoviteľných zdrojov (najmä veterné a slnečné elektrárne) a súvisiace potrebné technológie na vyrovnávanie sústavy,“ opisuje závery modelu analytik.
Upozorňuje však, že aj v prípade výstavby jadrovej elektrárne budeme potrebovať viac obnoviteľných zdrojov, ak chceme elektrifikovať a dekarbonizovať priemysel, dopravu, vykurovanie a iné oblasti.
