Brnianska firma Spacemanic vyrába miniatúrne satelity. V budúcnosti by sa chcela pustiť do konštruovania väčších družíc, ak vznikne základňa na Mesiaci, plánuje dobyť so svojimi produktmi aj jeho obežnú dráhu. Časom by sa chcela firma dostať aj na Mars.
Český stredoškolák Simon Klinga, člen rebríčka českých talentov Forbes 30 pod 30, s tímom ďalších študentov navrhol družicu, najmä jej prístrojové vybavenie, a zohnal na ňu peniaze.
Pred Vianocami ju do vesmíru vyniesla raketa Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Prelomová misia sa uskutočnila práve v spolupráci s firmou Spacemanic. Vďaka jej kontaktom získal študentský tím letenku zadarmo a Spacemanic tiež skonštruoval základ miniatúrneho satelitu, ktorý bol následne vybavený prístrojmi.
„Voľnú letenku sme dostali ako kompenzáciu za predchádzajúce technické ťažkosti,“ vysvetľuje zakladateľ a šéf Spacemanicu Jakub Kapuš. Ten bol v minulosti výraznou postavou slovenskej „vesmírnej“ startupovej scény, zo Slovenska sa však stiahol, keďže podmienky v Česku sú pre tento biznis lepšie.
S kolegami v Brne sa musel rýchlo rozhodnúť, komu družicu poskytnú. Ako prvý oslovili Klingov študentský tím LASAR, ktorý vymyslel, ako z obežnej dráhy odpratávať kozmické odpadky, ale svoje teórie potreboval overiť. Študenti Kapuša prekvapili svojou rozhodnosťou. Vyjednávanie sa začalo v pondelok a v piatok už sa odovzdávali hotové plány misie.
Jakub Kapuš. Foto: Spacemanic
Za ďalších šesť týždňov bol satelit pripravený na štart. Ten sa podaril a v najbližšom čase má družica LASARsat poslať z obežnej dráhy prvé snímky a následne aj dáta.
Prvák s ďalekohľadom
Názov firmy „vesmírni maniaci“ vystihuje aj jej podstatu. Startup Spacemanic združuje nadšencov do kozmických technológií.
„Nepovažujem sa za klasického podnikateľa, ktorý si na začiatku urobí prieskum trhu a zistí, že malé satelity sú výnosné, a začne s ich výrobou. Ja som sa do biznisu pustil, pretože som chcel lietať do vesmíru a posúvať hranice,“ popisuje Jakub Kapuš.
Astronómia ho fascinovala od malička. Už v šiestich rokoch začal pozorovať vesmír ďalekohľadom. A samotným kozmickým technológiám sa venuje od sedemnástich.
V roku 2014 založil v Bratislave startup Spacemanic zameraný na vývoj malých satelitov, ktoré vyzerajú ako kocky s rozmermi zhruba desať centimetrov. Prvým úspešným projektom sa v roku 2017 stala slovenská družica skCube.
Keďže na Slovensku chýbal a stále chýba ekosystém firiem zameraných na vesmírny biznis, začala sa spoločnosť Spacemanic postupne presúvať do Brna.
„Získali sme tam podporu z inkubátora Európskej kozmickej agentúry vo výške päťdesiat tisíc eur,“ objasňuje Kapuš, čo jeho firmu nakoplo.
Odvtedy startup rastie. Hoci program skončil, ďalšie zákazky prichádzajú. Príležitosti v Česku sú podľa neho oveľa lepšie. Slovensko napríklad na rozdiel od Česka stále nie je členom Európskej vesmírnej agentúry.
Firma Spacemanic, ktorá dnes zamestnáva asi tridsať ľudí, poskytuje svojim zákazníkom služby na kľúč. „Postavíme družicu, niekedy aj vrátane zariadení a prístrojov, zabezpečíme, aby sa dostala do vesmíru. Máme na starosti aj testovanie a dokumentáciu,“ hovorí Kapuš.
Spoločnosť sa často stará aj o komunikáciu s družicou. Zákazník tak nemusí riešiť technické detaily a môže sa sústrediť na hlavný cieľ misie.
Foto: Spacemanic
Startup tiež rieši, kto družicu vynesie do vesmíru. Na základe požiadaviek zákazníka oslovia partnerské spoločnosti a hľadajú vhodnú príležitosť.
„Nelietame len s americkými raketami, v minulosti sme využili indickú, pred začiatkom vojny na Ukrajine sme leteli na ruskej rakete Sojuz z Bajkonuru. Vlani sme sa zúčastnili úplne prvého letu európskej rakety Ariane 6,“ vypočítava Kapuš.
Rozptyl v nákladoch na prípravu jednotlivých družíc je obrovský. Jednoduchšie, technicky menej náročné satelity, ako je Planetum 1 pre pražské planetárium, stoja rádovo jednotky miliónov korún. „Pri extrémne náročných projektoch typu družice Corvus pre ESA sa bavíme o miliónoch eur,“ upozorňuje Kapuš.
Ružový satelit pre dcéru
Medzi zákazníkov spoločnosti Spacemanic patria výskumné inštitúcie, firmy, ale napríklad aj nadšenci a fanúšikovia vesmíru.
„Český podnik BD Sensors využíva naše satelity na to, aby si vo vesmíre otestoval svoje zariadenia, ktoré vyrábajú pre iné kozmické misie,“ popisuje Kapuš. Okrem toho existujú aj firemní zákazníci, ktorí majú záujem len o určité dáta z obežnej dráhy, nie o kompletný satelit. „Aj také služby poskytujeme,“ podotýka.
A niektorí podnikatelia si jednoducho len chcú splniť sen mať vlastný satelit na obežnej dráhe. „Ukazuje to, že je vesmír stále dostupnejší,“ myslí si Kapuš a spomína slovenského podnikateľa Borisa Procika, ktorý si v Spacemanicu zaobstaral vlastný minisatelit a pomenoval ho po svojej dcére Veronika.
„Mala navyše požiadavka na farbu družice, takže solárne panely sú ružové,“ hovorí Kapuš s tým, že ide o jedinú ružovú družicu na obežnej dráhe. Obsahuje dvojicu kamier, nový systém antén, GPS modul a bude zaisťovať hlavne rádio vysielanie pre školy.
Zatiaľ desať minisatelitov
Vlani firma vypustila aj prvú chorvátsku družicu. „Misia bola úspešná. Oblasť Balkánu má veľký potenciál, tamojší kozmický priemysel sa bude rýchlo rozvíjať,“ myslí si Kapuš a oceňuje, že jeho spoločnosť môže byť pri tom.
Celkovo má na svojom konte Spacemanic zatiaľ desať minisatelitov. „V porovnaní s konkurenciou je to vysoké číslo,“ poznamenáva Kapuš. Ďalší dvaja teraz pripravuje. Pracuje napríklad na misii Corvus, ktorá vznikla v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry.
V budúcnosti by firma rada expandovala do cudziny, najmä do USA, Spojených arabských emirátov alebo do Japonska. Doteraz si vystačila bez investícií a bez pôžičiek, ale väčšia expanzia by za týchto podmienok bola veľmi zdĺhavá, takže sa firma začína rozhliadať aj po investorovi.
Spacemanic zatiaľ vyrába miniatúrne satelity s hmotnosťou jednotiek kilogramov. S novými raketami by mala cena za vypustenie družíc klesať. Pokiaľ k tomu dôjde, chce sa startup pustiť aj do konštruovania väčších družíc s hmotnosťou desiatok alebo stoviek kilogramov.
„Až vznikne základňa na Mesiaci, bude potrebné vytvoriť okolo nej potrebné služby, teda navigáciu, internet alebo telekomunikáciu,“ vysvetľuje Kapuš. Jeho firma chce byť pri tom a mať satelity na obežnej dráhe Mesiaca. Časom by chcela preniknúť aj na Mars.
Autorka pôvodného článku je Eva Hníková, Forbes.cz.
