Jeden z najbohatších ľudí sveta, spoluzakladateľ Microsoftu a filantrop Bill Gates, napísal prvý diel svojej dlho očakávanej autobiografie. Kniha Zdrojový kód odkrýva detstvo a dospievanie jedného z najväčších inovátorov modernej doby.
Nebolo to s ním ľahké. Gates v knihe opisuje zhruba prvých 20 rokov svojho života. Spomína, ako v detstve neustále čítal knihy, papuľoval rodičom, hral karty s babičkou a hneď, ako sa mu naskytla prvá príležitosť, sa začal venovať počítačom. A už sa ich nepustil.
Hoci sa ho rodičia, hlavne jeho matka, snažili čo najviac začleniť do spoločnosti a medzi rovesníkov, príliš sa im to nedarilo. Bill Gates bol iný.
Nevnímal sociálne narážky, dokázal byť hrubý a nezdvorilý bez toho, aby si to uvedomoval. Pokoj mu prinášalo neustále kývanie alebo poskakovanie, ktoré, ako píše, je pre jeho mozog ako metronóm.
„Keby som vyrastal dnes, zrejme by mi diagnostikovali poruchu autistického spektra. Počas môjho detstva sa však o skutočnosti, že mozgy niektorých ľudí spracovávajú informácie inak ako ostatní, príliš nevedelo,“ píše Gates.
V škole bol často bokom od ostatných. „Cez prestávky sa deti rozdelili do svojich partií a ja som zostal sám. Staršie deti si zo mňa uťahovali. Keď nad tým teraz spätne premýšľam, nemôžem povedať, že by som sa cítil osamelo alebo že by ma to nejako ranilo. Skôr som tomu úprimne nerozumel. Prečo ostatné deti nevnímajú veci rovnako ako ja?“ pýtal sa vtedy sám seba a odpovede na všetko hľadal hlavne v knihách.
Skutočnosť, že Gates vždy veľa čítal a neodkladal knihy ani pri večeri, je notoricky známa. V memoároch však opisuje, ako veľmi to bolo pre neho dôležité.
„Sedieť s hlavou zaborenou do knižky na zadnom sedadle auta alebo v podstate kdekoľvek inde bolo pre mňa základné nastavenie. Čítal som celé hodiny. Okolitý svet sa vypol a ja som si len matne uvedomoval, že moja rodina sa okolo mňa venuje každodennému životu (…). Bol som vo svojej hlave, aby som sa mohol ponoriť medzi stránky, preskúmavať a nasávať nové fakty, a to úplne sám bez kohokoľvek iného,“ opisuje miliardár.
Gatesova babička
V čítaní ho podporovala jeho babička, ktorá ho pravidelne vozila do knižnice, kde vždy naložil jej auto novými knihami na ďalší týždeň.
Práve s babičkou trávil v detstve veľa času. Pravidelne spolu hrali karty a malý, ale poriadne súťaživý Bill, celé roky prehrával.
„No všetko som sledoval a zlepšoval som sa. A ona ma celý čas jemne povzbudzovala. (…) Síce to nikdy nebolo vyslovené nahlas, ale bolo jasné, že keď budem používať mozog a sústredím sa, prídem na to, ktorú kartu hrať. A možno vyhrám. A jedného dňa som aj vyhral,“ píše v memoároch Gates.
Bill Gates ako mladý informatik. Foto: Wikimedia
Práve hranie kariet mu dalo veľkú životnú lekciu. „Karty ma naučili, že či už sa niečo zdá príliš zložité, alebo dokonca tajomné, človek na to často aj tak nakoniec príde. Že svetu možno porozumieť,“ dodáva.
Nahnevaný Bill
Gatesovi rodičia to nemali jednoduché. Miliardár v knihe priznáva, že sa dnes hanbí, keď počuje spomienky svojej sestry na časy, keď ako dieťa rodičom odvrával.
Predovšetkým so svojou matkou vraj viedol „vojnu“ a raz tak vytočil inak veľmi pokojného otca, že mu pri večeri vylial pohár vody do tváre. „S očami uprenými do taniera som sa zarazil a potom som odsekol: ‚Vďaka za sprchu‘,“ spomína na udalosť, po ktorej rodičia prihlásili Billa na terapie.
Síce mu rodičia dávali voľnosť, no tlačili ho k tomu, aby sa pridal k bejzbalovému tímu alebo napríklad k skautom. Práve so skautmi sa dospievajúci Gates zžil. Miloval dve veci – dlhé horské prechody a programovanie.
SAP
„Na prvý pohľad nemohli byť rozdiely väčšie. Oboje však pre mňa bolo dobrodružstvom,“ píše. Zatiaľ čo pri pešej turistike sa často cítil ako najslabší zo skupiny, pri programovaní bol ťahúňom on. Počas jednej z náročných výprav si v hlave vytvoril aj svoj prvý počítačový kód.
A o tri roky neskôr prišiel jeho čas. „Naťukal som ho do počítača a tak bolo zasiate semienko spoločnosti, ktorá sa mala v budúcnosti stať jednou z najväčších na svete.“
Pretekár na LSD
Pre vznik Microsoftu bolo kľúčové Gatesovo divoké priateľstvo s Paulom Allenom, s ktorým sa poznali už zo strednej školy. V knihe spomína nielen na prvé projekty a prvé návrhy softvéru, ktorý spolu vytvárali, ale aj na to, ako Gatesovi Allen rozširoval obzory.
Spomína napríklad na to, ako ho Allen prvýkrát v živote opil alebo ako skúšal LSD. A tiež na to, ako pretekali s autami – hrali sa na Le Mans a nebezpečne prekračovali rýchlosť.
Gates v autobiografii okrem iného vysvetľuje, prečo pre neho bola taká dôležitá matematika, ale ako ešte ako školák utekal po nociach tajne z domu, aby mohol v škole programovať. Opisoval tiež ako bojoval s vlastným egom na Harvarde.
Gatesove spomienky sa končia dobou, keď Microsoft vyhral dôležitý spor, ktorý stál v ceste jeho rozmachu. Čo bolo ďalej so spoločnosťou, ktorú založila dvojica počítačových nadšencov a outsiderov, chce Gates rozprávať v ďalšom diele chystaných memoárov.
Plánuje aj tretí diel, v ktorom sa bude venovať predovšetkým svojim filantropickým aktivitám.
Už v prvej časti memoárov však vzdáva hold svojej matke: „Priebežne mi pripomínala, že všetko nadobudnuté bohatstvo mám len v opatrovaní. S bohatstvom prichádza aj zodpovednosť ho rozdať,“ opisuje Gates matkine slová.
Bill Gtes | Foto: SITA/Evan Vucci
Jeden z najvplyvnejších a najbohatších mužov sveta v závere takmer 400-stranovej knihy reflektuje aj na šťastie, ktoré mu na jeho mimoriadnej ceste pomohlo.
„Sotva budem preháňať, keď poviem, že som mal mnoho nezaslúžených privilégií: narodiť sa v bohatých Spojených štátoch je pre výhru v lotérii dobrým východiskovým predpokladom. Rovnako ako narodiť sa ako biely muž v spoločnosti, ktorá nás uprednostňuje.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Pavla Francová.
