Keď niektorí generálni riaditelia vycítia blížiaci sa krach spoločnosti, začnú si odnášať, čo sa dá. V roku 2023 sa na takéto konanie prišlo v najmenej siedmich amerických spoločnostiach. Neštítili sa vyplatiť si miliónové odmeny a pozerať sa, ako ich spoločnosti krvácajú.
Loď ide ku dnu a kapitán si pri odchode berie kormidlo so sebou. Tak by sa dali opísať kroky niektorých amerických firiem, ktoré sa v uplynulom roku stretli s finančnými problémami, na čele s prevádzkovateľom nemocníc Steward Health Care System.
O ochranu pred bankrotom požiadala spoločnosť v máji 2024, pričom v predchádzajúcom roku vyplatila vedúcim pracovníkom neuveriteľné sumy.
Generálny riaditeľ spoločnosti Ralph de la Torre tak prišiel k ročnej mzde vo výške 3,7 milióna dolárov, k tomu dostal ešte aj bonus presahujúci milión dolárov. Viceprezident spoločnosti dostal bonus 1,25 milióna dolárov na mzdu 823-tisíc dolárov ročne.
To by nebolo nijako prekvapivé – mzdy vedúcich pracovníkov sú v podobných firmách zvyčajne vysoké. Zarážajúci je však fakt, že vysoké odmeny išli na úkor pacientov, o ktorých sa mala spoločnosť postarať.
K tomu si už v roku 2016 odniesla zo spoločnosti osemsto miliónov dolárov investičná firma Cerberus Capital Management a zdesenie zamestnancov vyvolalo aj zistenie, že si de la Torre kúpil dve jachty. Nemocnice skupiny sa medzitým dostávali do stále horšieho stavu.
Podľa výpovedí zamestnancov im malo napríklad vedenie po pokazení piatich zo šiestich výťahov v nemocnici dať namiesto ich opravy sane, aby na nich ťahali nechodiacich pacientov po schodoch.
Zdravotná sestra z inej nemocnice potom hovorila o rozpadajúcej sa streche budovy a vedrách, ktoré používali na zachytávanie dažďa. Podľa nedávnej kontroly navyše v tejto nemocnici chýbalo 48 základných zdravotníckych potrieb.
Aby sa mohli o pacientov postarať, zamestnanci museli lieky a zdravotnícky materiál často nakupovať sami. Detské sestry sa potom mali zložiť aj na špecializované boxy na odovzdávanie tiel mŕtvych novorodencov rodičom – Steward pritom počítal s tým, že im ich dá v obyčajných kartónových škatuliach.
Šéfa spoločnosti, pýšiaceho sa prezývkou „kráľ kanibalov“, a ďalších členov vedenia potom pri vypočutí v americkom Senáte nazval jeden z politikov „zdravotníckymi teroristami“.
To im však zrejme neprekážalo, pretože koncom januára tohto roku sa začali vyhrážať novým majiteľom svojich bývalých nemocníc, že pokiaľ od nich nebudú dostávať každý mesiac ďalšie milióny dolárov, nenechajú im záznamy o pacientoch.
O ochranu pred bankrotom požiadal tento rok v januári aj ďalší prevádzkovateľ nemocníc Prospect Medical Holdings. Šéf podniku Sam Lee si za svoje vedenie firmy vyslúžil deväťdesiat miliónov dolárov a investori dostali dividendy 25 miliónov dolárov, aj keď si na to spoločnosť musela požičiavať.
Potom však Prospect oznámil, že má dlhy vo výške 400 miliónov dolárov a spoločnosť je nutné reštrukturalizovať.
Podobná situácia nastala aj vo firme NeueHealth, ktorá za posledný kvartál vykázala stratu štyridsať miliónov dolárov. Obavy z bankrotu prejavovalo vedenie už v roku 2023, keď podľa nich spoločnosť potrebovala zarobiť tristo miliónov dolárov, aby prežila.
Rovní a rovnejší
Ani to jej však nezabránilo vyplatiť generálnemu riaditeľovi bonus vo výške necelých dvoch miliónov dolárov. Rok predtým síce dostal bonus o tristotisíc dolárov menej, no celý manažérsky tím si rozdelil bonusy vo výške viac ako štyri milióny dolárov. Spoločnosť je pritom v strate už niekoľko rokov.
Do štvorice zdravotníckych firiem sa pridal aj reťazec lekární Rite Aid. Sužovali ich súdne spory, vysoké zadlženie aj strata predajní, napriek tomu sa rozhodol nového riaditeľa dobre zaplatiť.
V deň podania návrhu na konkurz do čela firmy nastúpil Jeffrey Stein, ktorý aj napriek negatívnym reakciám veriteľov začal poberať tristotisíc dolárov mesačne za poradenstvo. K tomu mu spoločnosť sľúbila odmenu vo výške 20 miliónov dolárov za to, že ju zo situácie dostane.
Foto Wikimedia/Eric Salard
V apríli minulého roku prišla spoločnosť American Airlines s finančnými výsledkami, ktoré mnohých zarazili. Šéf leteckej spoločnosti Robert Isom zarobil za rok viac ako 31 miliónov dolárov a ostatní členovia vedenia ďalších 38 miliónov dolárov.
Isom rok predtým vyzval zamestnancov, aby neutrácali ani „o dolár viac, než je nutné“. Podľa špecializovaného webu View from the wing potom pri predstavovaní výsledkov za druhý kvartál minulého roku povedal, že žiadna iná letecká spoločnosť nezaobchádza s peniazmi tak efektívne ako tá jeho.
K svojmu vysokému ohodnoteniu uviedol, že zodpovedá tomu, ako sú oceňovaní šéfovia iných leteckých firiem. Problémom však je, že American Airlines sa ich finančným výsledkom nevyrovná a súdiac podľa výhľadu zisku za prvý štvrťrok sa od nich aj odvracia.
Okrem toho spoločnosť v uplynulom roku utrpela stratu príjmov vo výške zhruba jeden a pol miliardy dolárov pre neúspešný plán na podporu priamych rezervácií v leteckej spoločnosti namiesto cestovných kancelárií a webov tretích strán. Akcie firmy poškodila aj nedávna havária jej lietadla s vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.
Bývalý generálny riaditeľ Tim Baxter si odniesol bonusy vo výške jedného milióna dolárov, „zabudol“ o tom však oboznámiť módny reťazec Express, ktorý v apríli vyhlásil bankrot. Podľa americkej agentúry SEC mala spoločnosť podhodnocovať odmeny pre svojho riaditeľa o 94 percent.
Zatiaľ čo sa spoločnosť približovala k bankrotu, Baxter napríklad súkromne lietal firemným lietadlom. Investorom to však nepovedal a firma sa ho sedem mesiacov pred bankrotom zbavila.
Postupne zatvára pobočky aj diskontný reťazec BigLots, ktorého členovia predstavenstva vlani schválili „retenčné bonusy“ pre vedenie firmy vo výške 5,2 milióna dolárov.
Aby aj napriek problémom zostal, dostal CEO Bruce Thorn najväčšiu odmenu – 3,15 milióna dolárov, a to aj napriek tomu, že je na čele spoločnosti od roku 2018 a pod jeho vedením sa firma dostala do finančných problémov.
Dá sa to aj inak
Dá sa to pritom robiť aj inak – Henrik Fisker, šéf výrobcu elektromobilov Fisker a jeho manželka Geeta Gupta-Fisker, ktorá zastáva pozíciu prevádzkovej riaditeľky, si znížili mzdu na jeden dolár ročne.
Okrem toho sa Henrik Fisker rozhodol predať svoj luxusný dom v Los Angeles za 35 miliónov dolárov, hoci to spoločnosť, ktorá vlani vyhlásila bankrot, nakoniec nezachránilo.
České firmy na dne
Brať čo najviac peňazí z krachujúcich firiem však nie je nový fenomén a v minulosti sa s ním stretli už aj niektoré české firmy.
Lotériová spoločnosť Sazka to zažila v roku 2011, keď sa dostala do insolvencie a následne do konkurzu. Jej vtedajší riaditeľ Aleš Hušák poberal podľa zmluvy z roku 2007 nielen základnú mzdu vo výške 36-tisíc eur mesačne, ale dostával aj trinástu a štrnástu mzdu.
V roku, keď zmluvu podpísal, bola priemerná hrubá mzda v Česku skoro 43-krát nižšia. Prezident Václav Klaus, v tom čase štátom najlepšie platený politik, bral necelých 8 200 eur mesačne.
Necelých 40-tisíc eur mesačne sú však iba čísla na papieri a nezahŕňajú bonusy. Spolu s nimi si mal Hušák podľa dnešnej Českej únie športu za rok 2010 zarobiť vyše dvoch miliónov eur, potom mal Sazku podľa odhadov stáť desať miliónov eur za štyri roky.
Únia naňho podala žaloby za poškodenie dobrého mena a požadovala od neho aj náhradu škody za údajné zavinenie krachu Sazky. Súdne spory v roku 2018 ukončila mimosúdna dohoda.
O rok neskôr si jedenásť manažérov ťažobnej spoločnosti OKD zarobilo na odmenách 3,7 milióna eur, zatiaľ čo ich podnik skončil v takmer miliardovej strate. To už bolo vo chvíli, keď OKD vlastnil štátny podnik Prisko. Spoločnosť, ktorá s finančnými problémami zápasí viac ako dekádu, ukončí ťažbu uhlia na začiatku roka 2026.
