Dvojeurové pamätné mince môžu mať rôzne ceny. Okrem motívu rozhoduje aj kvalita razby.
Marketingové hovory zvyknem zrušiť hneď na začiatku, ale akurát som na niečo čakal, tak som sa rozhodol vyplniť si čas. Napokon, podobné hovory sú niekedy zaujímavou inšpiráciou na článok.
Mladá žena na druhej strane linky predstavila seba i spoločnosť a povedala, že robia krátky prieskum. Vraj príde aj odmena a bola by rada, keby som si na nich našiel čas.
Štyri otázky a zvláštna odmena
Najskôr sa opýtala, či som v detstve niečo zbieral. Povedal som, že si nepamätám. Zaujímalo ju aj to, či mám odložené slovenské koruny. Aj tu som odpovedal záporne. Všetky položené otázky mali spoločný rámec.
Po štyroch otázkach a mojich zámerne zavádzajúcich odpovediach mi pani povedala, že mám nárok na odmenu. Vraj mi vedia ponúknuť pamätnú dvojeurovú mincu s Alexandrom Dubčekom alebo Ľudovítom Štúrom.
Ich zberateľský potenciál je vraj vysoký a oni mi ju dajú za symbolických sedem eur. Dokonca mi boli ochotní mince poslať, nech sa rozhodnem, či si ich chcem nechať.
Žene som sa poďakoval, povedal som, že zhodou okolností obe mince doma mám a keby som si ich chcel kúpiť, využijem iný kanál. Trhová cena oboch mincí je totiž približne o polovicu nižšia.
Vyššia cena pri telemarketingu však má svoj dôvod. Treba zaplatiť celý proces. Napokon, veľa ľudí ponuku odmietne. Potvrdzujú to aj reakcie ľudí na rôznych internetových fórach.
Nie je minca ako minca
Pamätné mince majú skutočne potenciál na zhodnotenie. Niektoré kusy či sady sa dajú predať za stovky eur, čo je zhodnotenie v stovkách percent. Sú tam však dôležité premenné. O tom, ako si overiť cenu pamätnej mince, sa dočítate nižšie.
Podstatou telefonického rozhovoru bola od začiatku snaha predávať mierne predražené mince a štyri položené otázky mali za cieľ najskôr nepriamo zistiť, či som ako telefonujúci zberateľom mincí. Ak by som bol, zistili by, že asi nemá zmysel strácať čas pokračujúcim predajom.
Keďže sme mali obaja sebecké záujmy, nepovedali sme si celú pravdu. Mince systematicky nezbieram, ale občas si nejakú pamätnú pre radosť odložím.
Vopred premyslené otázky
Firma, z ktorej žena volala, sa zaoberá telefonickým predajom pre tretie strany. Na svojej stránke píše: „Vieme, že v priemere 20 percent z tých, s ktorými sa nám podarí urobiť predajný rozhovor, je pozitívne naklonených k ponuke“.
Potenciálnemu biznis partnerovi píšu, že scenár rozhovoru pripravujú ich profesionáli. „Vypýtame si od vás základné fakty a script napíšeme. Dovtedy ho prerábame, kým mu neuveríte, že v tejto podobe má šancu na úspech.“
Na príbehu sú však zaujímavé iné otázky. Je takýto postup legálny? A najmä, ako si overiť hodnotu mincí?
Čo treba pri kúpe mincí vedieť
Môže mi zatelefonovať hocikto?
Legislatíva hovorí, že marketingové volania môžu byť realizované len z čísiel, ktoré majú predvoľbu 0888. Dajú sa teda ľahko identifikovať. Spoločnosť, ktorá ponúkala mince, toto pravidlo dodržala.
Na oslovenie klienta treba predchádzajúci súhlas. Firmy tento súhlas obchádzajú tak, že volajú na náhodne vygenerované čísla.
Aj takýmto hovorom sa však dá brániť. Stačí svoje číslo uviesť v zozname na stránke nevyziadanevolania.sk a zvoliť si, aký typ hovorov ste ochotní prijať. Každý volajúci si musí overiť, či môže kontaktovať dané číslo.
Ak si klient myslí, že volajúci porušuje zákon, môže sa obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Prečo mi volajú aj z iných čísel?
Existujú aj výnimky. Firma, ktorej služby už využívate, vás môže osloviť s doplňujúcou ponukou. Na ich aktivity sa ustanovenie zákona o nevyžiadanej komunikácii nevzťahuje. Aj takéto telefonáty však môžete odmietnuť.
Zákon o elektronických komunikáciách nechráni ani zverejnené čísla živnostníkov a firiem.
Podlieha predaj mincí regulácii?
Národná banka Slovenska vysvetľuje, že nevykonáva dohľad nad predajom euromincí ani nad subjektmi, ktoré ich predávajú. Dostáva však podnety, tie sa najčastejšie týkajú toho, či je predajca zmluvným partnerom NBS. „Ani v jednom prípade však nešlo o zmluvného partnera NBS,“ vysvetľuje.
Regulátor pripomína, že každý podnikateľský subjekt si vie zaobstarať pamätné euromince emitované Národnou bankou Slovenska aj inak ako priamo u nich. „Môže si ich zaobstarať (kúpiť) od niektorého z mnohých subjektov, ktoré sú zmluvnými partnermi NBS,“ vraví. Následne ich môže ďalej predávať s prirážkou.
Na čo si pri kúpe dávať pozor?
Dôležité teda je, odkiaľ a za koľko si človek kupuje mince. NBS upozorňuje, že je dôležité zvážiť ponuku po finančnej stránke, keďže pamätné euromince sa ponúkajú na trhu za rôzne ceny.
Na stránke NBS je možné nájsť zoznam zmluvných partnerov, cez ktorých predáva NBS zberateľské euromince a zároveň ponúkajú aj pamätné euromince. „U týchto predajcov je možné si napríklad aj porovnať ceny pamätných euromincí s ponúkanou cenou,“ uvádza.
NBS dodáva, že ak má človek záujem o pamätné euromince (dvojeurové mince) emitované Národnou bankou Slovenska, môže si ich kúpiť za ich nominálnu hodnotu aj v pokladniciach ústredia a expozitúr Národnej banky Slovenska.
Aký je rozdiel medzi zberateľskou a pamätnou mincou?
Je dôležité rozlišovať zberateľské a pamätné mince. Pamätné mince sú spravidla bežné platidlá, ktorá však boli vydané pri istej príležitosti uvedenej na zadnej strane. Zberateľské mince majú vyšší nominál, napríklad päť či 10 eur. Teraz v januári vydala NBS 10-eurovú pamätnú mincu pri príležitosti 100. výročia majstrovstiev Európy v hokeji na Štrbskom Plese. Na rozdiel od pamätných eurových mincí sú zberateľské mince spravidla platné len v domácej krajine.
Je každá pamätná minca rovnaká?
Treba rozlišovať kvalitu. Najvyššia kvalita má označenie „proof“, ich výroba je zložitejšia a majú zrkadlový lesk. Na ich razbu sa používajú leštené razidlá. Spravidla sa predávajú v obaloch so sprievodnou kartou a ich cena je vyššia ako v prípade UNC. Dostupné mince môžu byť zabalené v sade alebo individuálne.
UNC je skratka z anglického „uncirculated“. Ide teda o nepoužité obehové mince. Sú menej lesklé a na ich razbu sa nepoužíva leštené razidlo. Aby si udržali vyššiu hodnotu, je dôležité, aby neboli opotrebované. Hneď po výrobe sa z roliek dostávajú do zbierok. Na rozdiel od proof mincí nie sú v obaloch.
Objavuje sa aj označenie BU, teda „Brilliant Uncirculated“, to znamená vysoká kvalita nepoužitej obehovej mince.
Pamätné mince z obehu majú nižšiu hodnotu. Často iba nominálnu. Pokiaľ však niekomu chýbajú do sady, môže za ne zaplatiť viac ako dve eurá. Ak sa však napríklad v nejakej zberateľskej aukcii predá pamätná minca v proof kvalite za 200 eur, rovnaká minca z obehu bude stáť oveľa menej.
Samostatnou kategóriou sú mince, ktoré majú unikátne poškodenie spôsobené razbou. Ich cena môže byť vyššia.
Na cenu má okrem kvality vplyv aj počet vydaných mincí. Aj preto sú mince malých krajín, napríklad mince z Monaka, vzácnejšie než nemecké.
Ako si overiť cenu mincí?
Na internete a najmä na sociálnych sieťach možno nájsť rôzne fóra, kde sa dá overiť približná hodnota mincí. V rovnakých fórach je možné predať či kúpiť konkrétnu mincu v aukcii. Lepšiu orientáciu poskytujú rôzne aplikácie, napríklad bezplatná aplikácia EURik, kde si zberateľ overí cenu, za ktorú sa dá minca kúpiť u niektorých predajcov, a tiež v akom náklade bola konkrétna minca vydaná.
Zberateľ sa môže napríklad dozvedieť, že slovenská dvojeurová minca vydaná pri príležitosti storočia košického Medzinárodného maratónu mieru bola vyrazená v počte 995-tisíc kusov a v proof kvalite bolo len päťtisíc kusov. Vatikánska minca k 750. výročiu smrti Tomáša Akvinského má zas 67-tisíc kusov v kvalite UNC a 990 kusov v proof kvalite.
