Počas covidu prevzala upadajúcu dielňu na výrobu kožených rukavíc. Teraz Petra Kesnerová buduje manufaktúru Bohemia Gloves, ktorá si ako jedna z posledných ctí 160 rokov staré remeslo. Za rok zvládnu ušiť 9-tisíc párov rukavíc.
„Mojím cieľom nie je nič iné ako vrátiť české rukavičkárske remeslo na výslnie, kam patrí,“ hovorí Petra Kesnerová uprostred dielne v Dobříši. Všade cítiť kožu.
Stroje ticho cvakajú a ja ticho sledujem ľahkosť, s ktorou na pracovnom stole jeden zo zamestnancov naťahuje a strihá pláty jemnej tmavozelenej kože a o kus ďalej jeho kolegyňa zručne obšíva prsty budúcej rukavičky.
Práve z lásky k jemnej koži a technológii výroby s prevahou ručnej práce sa Petra Kesnerová, majiteľka firmy Bohemia Gloves, pustila do riskantného kroku, keď s malým synom prevzala zodpovednosť za dielňu na úplnom kraji Dobříša.
Práve toto mesto a jeho okolie je preslávené šikovnosťou šičiek a strihačov. Najskôr vďaka domácim dielňam, neskôr aj vďaka obrovským Rukavičkárskym závodom.
V čase najväčšej slávy odtiaľto odchádzali vlaky s miliónmi párov rukavíc do mnohých krajín.
Lenže v 90. rokoch minulého storočia prišla kríza.
Tradičné remeslo prestalo byť atraktívne pre zákazníkov aj podnikateľov. Dielne sa postupne zmenšovali, a obchodníci sa orientovali na nákup zo zahraničia, aj kvôli výrazne nižším nákladom na výrobu.
Petra Kesnerová vyštudovala marketingovú komunikáciu a v kožiarskom priemysle sa profesionálne pohybuje už 17 rokov. Začínala v spoločnosti svojho svokra. „Práve on mi ukázal svet kože a naučil ma rozumieť remeslu a ceniť si kvalitné spracovanie,“ hovorí Petra Kesnerová.
Keď sa potom v covidovom roku 2020 naskytla príležitosť kúpiť dielňu priamo v Dobříši, nerozhodovala sa dlho. Spoločne s kolegom Michalom Pejzlom sa dohodli, že stroje kúpia, udržia si súčasných zamestnancov a produkciu rozbehnú znova.
„Lenže to bolo počas covidu, prichádzali jeho ďalšie a ďalšie vlny, obchodný svet sa zastavil. Neboli veľtrhy ani iné odborné akcie. Aj napriek tomu sme pomerne skoro znova predávali, a to hlavne vďaka tomu, že sa nám neuveriteľne rýchlo podarilo spustiť e-shop, ten nám veľmi pomohol,“ rozpráva Petra Kesnerová.
„Museli sme sa naučiť plánovať výrobu, strážiť náklady, materiál nám nesmel chýbať.“
O rok neskôr otvorili v Prahe kamennú predajňu. „Tá je pre nás tiež nesmierne dôležitá. Rukavice si tam mnoho ľudí prichádza vyskúšať, ohmatať kvalitu kože. A teraz po štyroch rokoch už môžem povedať, že máme veľkú základňu vracajúcich sa zákazníkov.“
České rukavice do sveta
Jeden pár rukavíc prejde v dielni hneď niekoľkými rukami. Väčšia zákazka zamestná výrobu na dva až tri mesiace intenzívnej práce.
Bohemia Gloves nepredáva len pod svojou značkou, spolupracujú tiež ako dodávatelia s ďalšími firmami z odevnej brandže. „Tešila nás napríklad nedávna kooperácia s dizajnérom Borisom Králom,“ dopĺňa Petra Kesnerová. Rukavice majú odbyt aj na Slovensku, v Poľsku či v Nemecku.
Prémiové kože dovážajú hneď od začiatku podnikania z Talianska. Spolupracujú s rodinnou garbiarňou v Neapole, ktorá si zakladá na etických postupoch. Šijú z jahňacej kože, luxusnej bravčovej kože pekari alebo jelenice.
„Aj my sme sa museli prispôsobiť prianiam zákazníkov. Niektoré tradičné strihy sme zúžili, ľudia predtým nosili rukavice dlhšie a širšie. Chceme byť v dizajne aktuálni. Preto sme napríklad vytvorili modely pre vodičov skútrov alebo tzv. bushcraft modely pre prácu vonku,“ vysvetľuje majiteľka.
Chýbajú ľudia
„Čo však meniť nechceme, je dôraz na kvalitu a ručnú prácu. Myslím, že by sme mali ľuďom vysvetľovať, ako kvalitné remeslo spoznať, aby vedeli, za čo dávajú peniaze. Rukavice pod deväť stoviek (35 eur) nikdy z kvalitného materiálu nebudú.“
Prvé sa u nich vypredajú práve kúsky z luxusných, teda aj najdrahších koží, mnoho zákazníkov si tiež necháva šiť rukavice na mieru. Tento rok firma dosiahne obrat 10 miliónov českých korún (396,5-tisíca eur).
Čo však trápi celý rukavičkársky odbor, sú starnúci odborníci, ktorých nemá kto nahradiť.
„O pár rokov nebude mať rukavice kto šiť. Ľudia, ktorí dokonale vedia remeslo, starnú, učebný odbor dávno zanikol a mladí rukavičkári nie sú,“ pripomína Petra Kesnerová s tým, že za svoju hlavnú podnikateľskú úlohu považuje vrátiť českej výrobe miesto na výslní.
„A aj keby raz skutočne skončila, tak skončí so slávou,“ uzatvára.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Silvie Friedmannová.
