Ján Kasper s biznisovým partnerom Petrom Zálešákom, spolumajiteľom siete Nay Datart, s ktorým roky podniká, dosiahol v tradičnom biznise prakticky všetko.
Spoluzaložil najväčšiu komunikačnú skupinu na Slovensku so.loud, pod ktorú patrí nákupca mediálneho priestoru Unimedia, firmu zameranú na predaj áut Soria mobility a development Soria, v rámci ktorého dnes vlastní realitnú časť. Stavia byty, vlastní a prevádzku je golfový klub Penati či luxusný Chateau Herálec. Okrem toho má podiel aj v energetickej spoločnosti Magna Energia.
Spolu sa podpísal pod – súčasných – päťdesiatdva firiem, ktoré dosahujú kumulované ročné tržby zhruba 700 miliónov eur, pôsobia na šiestich európskych trhoch, dokopy s viac ako sedemsto zamestnancami. Na pozadí tohto všetkého sa však pred pár rokmi odhodlal začať úplne odznova, a to vo svete startupov. Po prvý raz pre Forbes otvorene hovorí o svojej novej vášni – rizikovom kapitáli.
Tento rozhovor nie je obyčajným stretnutím za stolom. Vznikal počas niekoľkých týždňov, keď sme viedli diskusie na témy, ktorými dlhoročný podnikateľ žije. Hľadanie kapitálu. Rozpoznávanie príležitostí. Hľadanie ihly v kope sena. Rozprávať sa s Jánom Kasperom znamená čeliť nielen jeho nekompromisnej úprimnosti, ale aj množstvu myšlienok a stratégií, ktoré formujú svet rizikového kapitálu.
Ako sám priznáva, prechod z tradičného podnikania do venture kapitálu nie je len o zmene profesie. „Je to úplne nový svet. Venture kapitál je komplexný, riskantný a vyžaduje si obrovskú dávku mentálnej pripravenosti,“ zdôrazňuje.
Prečo teraz? A prečo venture? S desiatkami firiem na konte a úspešne vybudovaným (nie len) rodinným podnikaním mohol pokojne žiť z úspechov. Namiesto toho sa rozhodol všetko, čo vie, staviť na kartu budúcnosti. Venture kapitál podľa neho nie je len o financiách, ale aj o odvahe podporiť nápady, ktoré môžu zmeniť svet. „Mnohé z úspešných startupov začínali ako nepravdepodobná myšlienka,“ hovorí. Fond ZAKA VC, ktorý založil spolu s Petrom Zálešákom, vznikol koncom roka 2019 ešte ako family office.
Hoci bol od začiatku postavený na stratégii a skúsenostiach, Kasper priznáva, že prvé kroky boli plné chýb a učenia sa. „V začiatkoch sme boli amatéri,“ povie otvorene. V máji 2021 sa však do tohto biznisu pustili naplno. Dnes jeho tím analyzuje viac ako 3 500 startupov ročne a ako tvrdí, sám sa tomu venuje desať hodín denne vrátane víkendov a sviatkov.
Investuje do inovatívnych projektov v dvoch hlavných oblastiach – healthcare a life sciences (interdisciplinárny odbor, ktorý zahŕňa oblasti vedy zaoberajúce sa štúdiom živých organizmov vrátane biológie, biotechnológie, genetiky, medicíny, farmácie, pozn. red.) ako aj deeptechu v prepojení na industry tech (do tohto od vetvia patrí aj agrosektor, obrana či robotika, pozn. red.).
Snaží sa tiež vybudovať most medzi Európou a najpokročilejším startupovým ekosystémom sveta – Silicon Valley. Venture kapitál, o ktorom hovorí, je nielen jeho novým začiatkom, ale aj novou šancou pre zakladateľov startupov, ktorí hľadajú podporu pre svoje odvážne nápady. Nie je to však všetko iba o vznešených ideách a posúvaní sveta.
Pokiaľ nemá nápad biznisovú logiku a šancu na solídnu návratnosť, nevenuje mu pozornosť. A čas Jána Kaspera je viac ako drahý. Z family office sa ZAKA VC postupne pre transformoval na plnohodnotný venture kapitálový fond, ktorý má ambíciu stavať z Európy základy pre budúcich globálnych hráčov. Nej de teda len o investície, ale aj o ochotu riskovať pre úspech. V prvom rozhovore pre Forbes po ukazuje Ján Kasper aj na to, že nové začiatky neznamenajú koniec jednej éry, ale prinášajú príležitosť prekonať samého seba.
Vo svete biznisu sa pohybujete už štyri dekády, z tradičného podnikateľa, ktorý začal budovať impérium už v roku 1988, ste sa stali za posledné roky venture kapitalistom, ktorý podporuje inovatívny ekosystém a objavuje Silicon Valley. Aké sú najväčšie rozdiely medzi týmito dvoma svetmi?
V rámci venture kapitálu investujete do inovatívnych spoločností, ktoré chcú zmeniť svet a pomôcť ľudstvu riešiť rôzne problémy. Investujete však aj do ďalekej budúcnosti a do ideí, ktoré sa musia v praxi presadiť. To bez peňazí takmer nikdy nejde. Slovensko taký príbeh za žilo a volá sa Eset, to je pre mňa malý zázrak, aj keď firma nikdy nedostala žiadnu venture kapitálovú investíciu. Inovatívny zakladateľ v určitom momente potrebuje peniaze, no žiadna banka mu ich nedá, pretože obvykle pre konzervatívnych bankárov nemá čo založiť. Banky len na ideu neskočia. Zostávajú teda rodina, priatelia a venture kapitál. Ten je o najväčšej miere rizika, čo potvrdzujú aj štatistiky, ale zároveň produkuje najväčšie firmy sveta, monumenty, a to je najlepšie zhodnocujúce sa aktívum zo všetkých. Základný rozdiel je teda v miere rizika, respektíve v miere pravdepodobnosti – či uspejete alebo nie.
Aké vlohy musí mať investor, aby identifikoval dobrú príležitosť, ktorá prinesie zaujímavé zhodnotenie?
Pohybujeme sa vo fázach idea, pre-seed a seed (počiatočné fázy budovania startupov, pozn. red.), čo sú najrizikovejšie fázy v životnom cykle startupu. Kým príde k exitu, samotný cyklus startupov trvá obvykle osem až dvanásť rokov. Investor musí mať najmä pripravenú myseľ, aby pochopil ideu, problém, ktorý chce startup riešiť. Na základe vzdelania, skúseností a tvrdej práce potrebuje pochopiť problém a zoznam ďalších atribútov, ktorý zakladateľ rieši, a zanalyzovať ich, kým sa rozhodne investovať.
Príkladom je Airbnb. Kým sa Brian Chesky stretol s Alfredom Linom z investičného fondu Sequoia Capital, odmietlo ho množstvo fondov. Na to, aby Lina Chesky zaujal, mal len pár minút. Na druhý deň mu Lin prisľúbil počiatočnú investíciu takmer 600-tisíc dolárov. A prečo to bol schopný urobiť? Pretože mal vy trénovanú, otvorenú, venture kapitálovú myseľ. Ideu, že niekomu ponúknem byt a on mne ten svoj, museli mnohí odmietnuť, pretože to znelo nepravdepodobne, ale Lin mal pripravenú myseľ, čo len dokazuje, že je výborný venture kapitalista.
Takže dôležité je pozerať sa do budúcnosti.
Áno, dôležité je pozerať sa do budúcnosti v rozsahu osem až dvanásť rokov, ale nielen to. Musel pochopiť myšlienku, musel pochopiť, že vzniká úplne nový trh. Nie je to o tom mať nos na správne obchody. To smrdí šťastím a ja na šťastie neverím. Venture je súťaž, v ktorej ide o rýchlosť startupu, ktorý novou technológiou vyradí z hry zabehnutého hráča alebo vytvorí kompletne nový trh. Môže ísť o ťažkotonážnu firmu s vysokým trhovým po dielom, ktorá ak nepostrehne, že je tu niečo nové, tak jej hrozí zánik. Úlohou investora je identifikovať tento potenciál a prejsť so startupom všetky životné etapy, pričom v každej musí navýšiť kapitál, aby dokázal ufinancovať ďalší rýchly rast. Najdôležitejšie v tejto skladačke je slovo rýchly. A čo to znamená? Je to minimálny rast päť percent týždenne, čiže 260 percent ročne a niekoľko rokov za sebou.
Pred časom sa ZAKA pretransformovala z family office na klasický venture fond. Prečo?
Začali sme tomu viac rozumieť, zlepšujeme sa každým dňom a prichádza stále viac a viac príležitostí. Dnes analyzujeme 3 500 startupov ročne. Cez lievik prelezie asi desať-pätnásť investícií. Tým, že príležitosti pribúdali, zistili sme, že už nemáme viac privátnych peňazí a musíme odísť od konceptu family office a otvoriť sa novým investorom. Fond vznikol v Česku podľa regulácie Českej národnej banky, ale máme aj slovenských limited partnerov (súkromných investorov, ktorí vložia do venture kapitálového fondu peniaze, pozn. red).
Akú úlohu v tejto komunite zohrávajú vzťahy?
Prvý fond sa investuje na vaše meno, tvár a renomé. V našom prípade sme už mali okolo seba okruh ľudí, ktorí vedeli, čo sme doteraz urobili. Dôverovali nám. Zároveň vedeli, že sme investovali milióny z vlastných peňazí a v rámci Európy sme išli najviac s kožou na trh – veď doteraz sme do venture dali s Petrom takmer 12 miliónov eur z vlastných zdrojov. To bol dobrý argument, prečo by sa k nám mali pridať. Každému však vysvetľujeme, aby nám dal len takú sumu peňazí, o ktorú ak príde, tak sa s jeho životom nič nestane. V našom portfóliu sú teda ľudia, ktorí si to môžu dovoliť.
Aká je minimálna suma, ktorú od svojich investičných partnerov vyberáte?
Minimálny tiket je 130-tisíc eur, ktorý si môže partner rozdeliť na splátky v priebehu dva a pol roka. Druhý fond už je niečo iné, to nás čaká v roku 2027. Ten už musíte „raisovať“ na značku, už musíte povedať: som ZAKA a toto je moja trakcia z fondu číslo jeden, týchto štyridsať investícií, ktoré sme urobili. Tretí fond už musíte raisovať na čísla. To znamená, že už stačilo rozprávania, už musíte ukázať, čo sa zhodnotilo a ako.
Priemerný Európan, a poviem to otvorene, prevažne tupo investuje do realít a to je často všetko.
Nedávno ste boli s Andrejom Petrusom, ktorý je v ZAKA investičným riaditeľom, na niekoľko týždňov v USA. Ako sa líši povedomie o venture kapitáli medzi Kaliforniou a Slovenskom, respektíve Českom?
Základný rozdiel, ktorý vidím, je v nastavení mysle. Ak chceme prosperujúcu krajinu, tak by sme mali sledovať základné komponenty, ktoré k tomu efektívne prispievajú. Jeden z troch základných je aj rozvoj inovácií a technológií. Každá krajina môže do tohto segmentu investovať. Niektoré krajiny, ako sú Spojené štáty, Čína, India či Estónsko, si to uvedomujú a majú výborné výsledky. Iné nie. V USA sa od druhej svetovej vojny podarilo vybudovať viacero biznisových monumentov.
V Európe to tak nebolo. Nie je tu ani jedna triliónová (podľa slovenského názvoslovia biliónová, pozn. red.) firma, a to je holý fakt. Amerika ich má aktuálne sedem a všetky boli na začiatku startupmi, dnes technologické giganty. Je to Nvidia, Apple, Microsoft, Amazon, Alphabet – Google, Meta – Facebook, Tesla (nad hranicou biliónovej trhovej kapitalizácie sa istý čas pohyboval aj investičný konglomerát Warrena Buffetta Berkshire Hathaway, tu však nej de o startup, pozn. red.). Okrem toho sú tu aj desiatky firiem na sto miliardových valuáciách, napríklad Cisco či Netflix, Palo Alto Networks a mnohé ďalšie. To je v Európe veľmi, veľmi zriedkavé. Európa ani nemá pravdepodobne predpoklady na to, aby mohla plnokrvný venture kapitál rozvíjať. Táto téma by však bola na samostatný rozhovor.
Kde sa stala chyba?
Európa za svoju existenciu nikdy nezažila exponenciálny rast. Nie sme jeden trh s jedným jazykom, je tu dvadsaťsedem štátov, takmer rovnaký počet jazykov, národov, veľký počet kultúr, hraníc, kým Amerika, India a Čína sú viac-menej jedna kultúra a jeden štát. To znamená, že ak som úspešný v Seattli, na druhý deň môžem byť dobrý aj v Miami. Ale keď mám dobrú ideu v Amsterdame, ani zďaleka nepla tí, že na druhý deň budem úspešný v Bukurešti. Tieto kultúrne a jazykové obmedzenia jednoducho bránia exponenciálnemu rastu.
Dá sa v tomto regióne nájsť dostatok partnerov, ktorí dokážu dať peniaze do venture fondu?
Podľa toho, z akého uhla pohľadu sa na to po zrieme. Najväčší venture kapitálový fond na svete je SoftBank, ktorý má objem 99 miliárd dolárov. V Európe sa takýto fond vyprodukovať nedá. Aj v Silicon Valley sú však i skromnejšie fondy vo veľkosti napríklad 10 miliónov, ktoré sú bežné aj v našom regióne. Vo všeobecnosti však platí, že priemerný Američan má svoje investičné portfólio oveľa variabilnejšie a pes rejšie ako priemerný Európan. Súčasťou ich portfólia je aj alokácia do startupov, pretože si uvedomujú, že im to môže priniesť pekný výnos. Vidia úspechy firiem, ako sú už spomínané spoločnosti Amazon, Meta či Nvidia, čo sú bývalé startupy a dnes opory americkej a globálnej ekonomiky. Solventný Američan má vo svojom portfóliu väčšinou alokovanú časť do výšky 15 percent vo venture kapitáli. Priemer ný Európan, a poviem to otvorene, prevažne tupo investuje do realít a to je často všetko. Je to síce fajn, ale je to typický konzervatívny nástroj, ktorý neposúva vedu a technológie, a teda ani krajinu dopredu. Naopak, konzervuje spoločnosť len k realitám.
Ako však zmeniť toto nastavenie?
Robiť to. Investovať viac do inovácií a technológií.
V ZAKA sa nezameriavate na to, odkiaľ startup je, ale v akom odvetví pôsobí. Prečo prišlo strategické rozhodnutie ísť do Ameriky?
Chceme podporiť európsky talent s globálnymi ambíciami, a preto musíme ísť do Ameriky, pretože bez toho sa globálne ambície realizovať nedajú. Investujeme pre-seed a seed kolá s priemerným tiketom 300- až 350-tisíc eur. Pozeráme sa aj na regióny, ale s dôrazom na Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Švajčiarsko a, samozrejme, Česko a Slovensko. To však neznamená, že ak príde niekto z Francúzska či Španielska, tak neinvestujeme. Zároveň investujeme v dvoch hlavných vertikálach. Jednou sú healthcare a lifesciences, pod ktoré spadá biotech, aplikácie AI v zdravotníctve, ale pokojne aj softvérové riešenia, ktoré súvisia so zdravotným poistením či manažmentom nemocníc. Druhou vertikálou sú deeptech riešenia s prepojením na priemysel.
Prečo práve tieto oblasti? Je v nich potenciálne najväčšia návratnosť? Alebo sľubujú najväčší prínos pre svet?
Dlho sme analyzovali, kam sa svet posunie, vy užívali sme na to množstvo štúdií. Vybrali sme si tieto odvetvia, pretože sú to dobré rozvojové vertikály. Zároveň je tu rad dôkazov, že návratnosť v týchto vertikálach je veľmi výdatná. Najmä v biotechu ide o mnohomiliardové exity. To úplne stačí na to, aby sme im venovali pozornosť. Na druhej strane máme časť fondu, konkrétne desať-pätnásť percent, alokovanú na všeobecné, agnostické investície. Môžeme investovať aj do iných vertikál, ale to je úplne bežné a robia to všetci.
Poďme späť k vašej ceste do USA. S akými cieľmi ste odišli do Silicon Valley?
Zvýrazniť značku, rozšíriť „network“, dostať sa k lepším ponukám, niečo sa naučiť. Začal som študovať vo VC Labe, čo je najlepšia škola pre general partnerov a limited partnerov na svete. Všetky tieto ciele sme naplnili.
Princíp dobrého investovania vzniká aj na báze skúseností, ktoré prichádzajú s kultúrou konštruktívneho zlyhávania. Zlyhávanie je úplne normálne, všetkým sa nám to deje.
Čo ste si zo Silicon Valley priniesli domov?
Predovšetkým dve nové investície. V tejto chvíli (december 2024, pozn. red.) ich máme päťdesiatosem. Väčšina investícií má jedného hlavného investora, ktorý zloží väčšinu takzvaného lead investora, ale ten k sebe vezme spoluinvestorov, ktorí doplnia chýbajúci kapitál. Dôležité je dostať sa tam, čo vôbec nie je jednoduché, ale v niektorých prípadoch sa nám to podarilo. Máme takéto investície v spolupráci s First Round Capital, Pillar Capital, BlueYard, Metaplanet, Matrix VC (fondy, ktoré investovali napríklad do startupov ako Bolt či Quora, pozn. red.).
Nie je problém, že nemáte permanentné zastúpenie v Silicon Valley? Čo v prípade, že startupy potrebujú mentora, ktorý je nablízku?
Práve v tejto chvíli, keď robíme rozhovor, zakladáme kanceláriu v Silicon Valley. Nie je to jednoduché, ale ideme si to vyskúšať a ideme do toho naplno. Celkovo sú na pomoc zakladateľom rôzne názory. Jeden tábor investorov hovorí, že zakladateľom netreba veľmi pomáhať, musia byť dobrí a musia to zvládnuť. Druhý tá bor, naopak, tvrdí, že im treba pomáhať vo všetkom. My sa zameriavame na počiatočné štádiá a tam na aktívnu pomoc priestor objektívne veľký nie je.
Mimochodom, väčšina našich zakladateľov oceňuje, že im nevolám každý druhý týždeň a nepýtam sa stále na nejakú hlúposť. Prečo by som ja ako neodborník na biotechnológie mal diskutovať s nejakým vyštudovaným vedcom z Bostonu o jeho riešení? Na druhej strane im vieme pomôcť s networkom, prepojiť ich na ďalších investorov a posunúť im relevantné informácie z trhu. Robíme toho relatívne dosť, ale nepredstavujme si to tak, že teraz budem niekoho vodiť sústavne za ručičku. Časy, keď stál venture kapitalista na čele predstavenstva a riadil každodenný život startupu, pretože zakladateľ bol len technologický génius, ale nepraktický, sú za nami.
To je zaujímavé. Čo sa teda zmenilo?
Skôr by som povedal, že je to o správnom balanse medzi ponukou a dopytom v cykloch. Venture kapitál sa vyvíjal tak, že prevyšoval dopyt nad ponukou. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo menej venture kapitalistov ako hladných zakladateľov, ktorí potrebovali peniaze. Postupne, ako sa venture kapitál stával veľkým biznisom, prichádzalo na trh viac peňazí, a teda misky váh na pomyselnej kapitalistickej rovnici – ponuka verzus dopyt – sa prevážili na stranu zakladateľov. Venture kapitalista tak musel byť voči startupistovi menej rázny. Už to nemohlo fungovať tak ako v minulosti, keď fond vymenil CEO za sekundu. Z tohto pohľadu sa investori presunuli do menej riadiacich pozícií v startupoch, ale stali sa z nich skôr poradcovia. Ale zakladatelia sa nezmenili. Stále sú to tí, ktorí majú mať vybalansovaný, rozumný tím a navzájom sa svojimi charakteristikami dopĺňať.
Kto je Ján Kasper (69) ?
Ján Kasper je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského podnikateľského prostredia. Vybudoval portfólio s aktuálne 52 firmami, ktoré ročne dosahujú kumulované tržby približne 700 miliónov eur. Patria medzi ne na príklad realitná spoločnosť Soria či mediálna skupina so.loud, okrem toho má výrazný podiel aj v energetickej firme Magna Energia. Tieto firmy pôsobia na šiestich európskych trhoch a zamestnávajú viac ako sedem sto ľudí. Navyše ročne predá takmer šesťtisíc áut v troch európskych krajinách v rámci Soria mobility. Okrem tradičné ho biznisu, ktorý zahŕňa aj prevádzku štyroch rezortov, troch pod značkou Penati a luxusný butikový hotel Chateau Herálec, sa zameral na novú oblasť – rizikový kapitál. Spolu s Petrom Zálešákom, dlhoročným biznisovým partnerom, založil v roku 2020 family office ZAKA VC, ktorý sa neskôr pretransformoval na venture kapitálový fond. Naplno podporuje inovatívne startupy, prevažne v odvetviach healthcare a life sciences, deep tech v prepojení na industry tech.
Poďme teda späť k tomu, ako funguje váš fond. Nechávajú vaši investori rozhodovanie o investíciách na vás alebo chcú byť viac zahrnutí do procesu?
V tejto chvíli sú naši investori veľmi nepoškvrnení venture kapitálovým svetom. Čo bude o desať rokov, uvidíme, ale určite je každý z nich iný. Niekto chce byť pravidelne informovaný, niekto ani veľmi nie. Je to individuálne. Vo všeobecnosti platí, že o investíciách neroz hodujú limited partneri, ale členovia investičného výboru, a to je individuálne podľa kultúr v daných fondoch. V prípade ZAKA je výbor štvorčlenný, jeho členmi sú okrem mňa Andrej Petrus, Ján Búza a Samo Zálešák. Často sa do týchto aktivít zapája aj Jozef Mačák.
Na aké kľúčové faktory sa pozeráte pri posudzovaní startupov?
Úspech vo venture kapitáli znamená zvládnuť jedenásť predpokladov. Len jedným z nich je dobre posudzovať startupy. Ide o kombináciu vzdelania, expertízy, skúseností. V prípade ZAKA sa naše know-how stále vyvíja, ale som rád, že dnes máme pripravené a vytrénované mysle. Týždenne posudzujem sedemdesiat startupov, nie jeden. Keď som začínal, tak som jeden posudzoval zhruba hodinu, dnes to dokážem urobiť aj v rekordnom čase, za sedem sekúnd, a viem, či investujem alebo nie. Vo všeobecnosti mi to však v priemere trvá pár minút.
Sedem sekúnd? Čo sa dá dozvedieť za taký krátky čas?
Aktuálne máme identifikovaných sedemdesiatjeden atribútov, z ktorých keď firma nespĺňa hneď niekoľko, nejdeme do toho, a to sa dá za sedem sekúnd postrehnúť. Napríklad je to celkovo zlá architektúra obchodu, firma funguje trebárs sedem rokov a tvrdí o sebe, že je startup… Neradi tiež vstupujeme do jednoosobových firiem. Chcem vidieť tím minimálne dvoch-troch ľudí.
Ako to vyzerá v praxi?
Tento proces má dve fázy. Tá prvá, rýchla, trvá dva týždne. Naša investičná komisia, ktorej predsedá Andrej Petrus, sa stretáva každý týždeň, prejdeme si zhruba sedemdesiat startupov a veľkú časť vyradíme. Na prvý rozhovor sa občas dostanú tri startupy a po ňom sa často sta ne, že všetky tri aj vypadnú. Ak sa nebodaj nie kto dostane do ďalšej fázy, pomalšej, tam ideme do hĺbky. Robíme výskumy, analyzujeme trh, chceme ďalší „call“, chceme hovoriť s členmi tímov, pýtame sa klientov aj expertov. Keď startup z nášho pohľadu všetko spĺňa, investujeme. Ročne urobíme desať-pätnásť investícií, čo je zhruba 0,2 percenta z toho, na čo sa pozeráme.
Ako odhalíte ten potenciál?
Mám pripravenú myseľ a zhruba sedemdesiat jeden otázok, ktoré sledujem. Väčšina firiem už od samotného začiatku nie sú startupy. Aj nám, kým sme sa naučili, čo je startup, to trvalo asi rok. Potom analyzujeme, či riešia nejaký problém, architektúru ich biznisu, potenciálny rast, škálovateľnosť, go to market stratégiu, biznisový model… Je to veľmi ťažké a komplexné.
Prezraďte, ako vyzerajú niektoré z tých otázok, ktorými grilujete startupistov.
Keď sa presvedčíme o tom, že startup je startupom, tak ideme na to, či rieši nejaký problém. V tom prípade sa pýtame na šesť vecí: aký je veľký, rastúci, urgentný, frekventovaný, či vyplýva z nejakého zákona a či šetrí nejaké peniaze alebo čas. Keď zistíme, že problém majú minimálne dva z týchto atribútov, tak sa môžeme posunúť k riešeniu. Keď sme presvedčení o tom, že toto riešenie je odpoveďou na daný problém, tak sa posúvame k dôvodom, prečo by mal práve tento startup uspieť. Tých je napríklad päť.
Ktoré odvetvia majú podľa vás najväčší potenciál?
Tie, ktoré sú „old-fashioned“ z pohľadu technológie, dajú sa disruptovať a zároveň v ktorých nastal posun technologickej paradigmy. Napríklad v odvetviach zdravotníctva či life science. Venture kapitalisti si dávajú otázku, prečo by sme mali investovať práve teraz, pre čo nie pol roka dozadu alebo počkať päť rokov. Ďalší dôvod, prečo sa zamerať napríklad na life sciences, je demografický posun, starnúca populácia a predlžujúca sa priemerná dĺžka doži tia. Podporujúcim argumentom je aj rozmach wellness priemyslu. Ľudia investujú do svojho výzoru a vzniká tu obrovský kult tela, navyše je tu niekoľkotriliónový (v americkom vyjadrení, pozn. red.) trh, ktorý súvisí s life sciences.
Pred časom sa začalo všetko točiť okolo AI. Zavážia u vás technologické trendy pri rozhodovaní sa o investíciách?
Keď hovoríme o trendoch, musíme zvážiť, či ide o falošné alebo reálne trendy. Na to, aby som to vedel rozlíšiť, musím mať know-how. V roku 2017 si mnohí mysleli, že virtuálna realita je skvelý trh, ale v skutočnosti to bol v tom čase falošný trend, ktorý nebol reálny. Dobrý investor musí vedieť pochopiť, či trend, ktorý sa na nás valí – často aj za pomoci médií –, je reálny. Umelá inteligencia je viac ako trend. Je to posun paradigmy, ako boli kedysi smartfón či internet. Táto doba prinesie budúce triliónové firmy a kto sa do nich z venture kapitalistov trafí, enormne získa. Umelá inteligencia nie je výstrel posledných rokov. Všetko, čo s ňou súvisí, je tu desiatky rokov prítomné a z tohto pohľadu má akurát teraz priestor na akceleračný a masový rozvoj. Teraz žijeme obdobie, keď vidíme plody práce minulých dekád.
Ako sa pozeráte na startupy, ktoré sú v odvetví umelej inteligencie?
Umelá inteligencia je už súčasťou nášho živo ta a väčšina startupov je s ňou spojená. Je to už rovnako prirodzená súčasť našich životov ako to, že dýchame vzduch. Nechcem sa púšťať do prehnanej analýzy nástroja ako takého, ale umelá inteligencia je všadeprítomná. Dôležité je, aby odborná verejnosť aj politici rozumne vyhodnotili, ako ju využívať. Rovnako sa diskutuje o tom, ako inovácie v tejto oblasti ustáť. Bez globálnej svetovej dohody to bude veľ mi ťažké. A keď vidíme, ako je dnes svet veľmi polarizovaný a v rôznych vojnách, tak sa nedá očakávať, že si zajtra sadne 241 lídrov a dohodne sa na pravidlách v oblasti umelej inteligencie. Táto veľká téma sa snáď dočká svojho riešenia a dúfajme, že to bude v najbližších rokoch.
Dá sa pri investovaní v skorých štádiách hovoriť o stávkach na istotu?
Vo venture kapitáli je jedinou istotou neistota. Investície, ktoré sme urobili v posledných dvanástich mesiacoch, však napĺňajú naše kritériá. A či s nimi vieme vyjadriť spokojnosť? Áno, po štyroch rokoch tvrdej práce a množstve chýb sme sa dostali na úroveň, keď môžem povedať, že tomu začíname rozumieť. Mnoho úspešných ľudí zo Silicon Valley mi povedalo, že naučiť sa posudzovať startupy je bežné a že to už vieme. V tejto skladačke úspechu sú, žiaľ, iné komponenty, ktoré sú oveľa ťažšie, napríklad to, ako sa dostať k dobrým investíciam. Princíp dobrého investovania vzniká aj na báze skúseností, ktoré prichádzajú s kultúrou konštruktívneho zlyhávania. Na základe omylov robíme analýzy, vďaka ktorým sa budúcich chýb vyvarujeme. Vo všeobecnosti hľadáme výnimočné spoločnosti, ktoré majú potenciál zmeniť svet, riešiť veľký problém nečakaným spôsobom a naplniť tým nikdy nevysychajúcu ľudskú potrebu.
Máme tu však aj temné stránky biznisu, a to podvody. Ako je možné, že aj skúsení investori neodhalili problémové startupy ako WeWork, Theranos alebo FTX?
Všetci sa mýlime, všetci robíme chyby, ale dôležité je, aké veľké, v akom množstve a ako sa z nich poučíme. Samozrejme, nejakým spôsobom musíme všetky tieto chyby vyvažovať veľ kými výhrami. Venture kapitál je postavený na power law, teda na zákone neobvyklej distribúcie. To znamená, že iba veľmi malá časť investícií zaplatí celý fond a ešte prinesie balík peňazí navyše a vytvorí úspech. A o tom je venture kapitál. Veľké riziko, ale musíte mu ísť naproti, starostlivo ho manažovať a liať do toho peniaze.
Ako sa pozeráte na nafúknuté valuácie startupov, ktoré pred časom praskli?
Nie som si istý, či pri venture investovaní môžeme použiť výraz nafúknutá valuácia. Musíme vychádzať z podstaty, že ľudstvo, najmä vo vyspelých ekonomikách, verí, že inovácie a technológie posúvajú spoločnosť dopredu. Investori chcú investovať do inovatívnych spoločností, ale prirodzene sa v niektorých fázach objaví na trhu viac kapitálu ako v iných. V roku 2021 bolo napríklad veľa kapitálu, ktorý sa musel umiestniť. Na základe ponuky a dopytu tak išli valuácie hore. A ako to už býva, po „žúre“ nastane bolehlav, ekonomika sa dostala do zostupnej fázy a zrazu už peňazí bolo málo, a tak spadli aj valuácie. Ale bál by som sa používať výraz reálna alebo nafúknutá valuácia. V tom čase bola na trhu situácia, ktorej zodpovedali aj valuácie.
Myslíte si, že startupu treba dať priestor, aby rástol aj na úkor zlých výsledkov, alebo keď sa mu nedarí, nech to radšej „zabalí“ čo najskôr?
Pomôžem si citáciou Sequoia Capital: „Cut the losers, support the winners.“ Teda akonáhle postrehne zakladateľ alebo investor, že zákazníci či trh neskáču na vaše riešenie, treba to zabaliť, pretože odozva z trhu je nulová. Na druhej strane, ak má zakladateľ dobré kvality, tak si spolu s investorom môžu povedať, že tu to nevyšlo, poďme to otočiť a vytvoriť niečo nové. Veľká majorita úspešných startupov sú práve pivoty z nejakých zlyhaných riešení. Na jednej strane všeobecne platí, že je lepšie ukončiť to, čo je neúspešné, a na druhej opak – ak to ide, pokúsiť sa o úspešný pivot.
Aký rýchly rast startupov je ideálny, aby sa to „neprepálilo“?
Zakladateľ Y Combinator Paul Graham hovorí o rýchlom raste startupov toto: „startup je fir ma, ktorá je kreovaná na rýchly rast“. To znamená, že musí rásť minimálne päť percent týždenne a viac, a teda minimálne 260 percent ročne, niekoľko rokov za sebou. To, či to niekto zvládne, alebo nie, je jeho problém. My máme radi, ak trh na riešenie skočí a startup rýchlo rastie. Rast je skvelý, ale musí byť aj dobre zmanažovaný. To, že to niekto nezvládne, nezna mená, že rast je zlý.
Ste už pri niektorej firme blízko zhodnotenia?
Predpokladáme, že na začiatku roku 2025 by sme mohli byť blízko nejakých zhodnotení, napríklad pri biotech startupoch, ktoré budú zbierať Sériu A. Keď sa im to podarí, čo veríme, že áno, aj my budeme môcť preukázať, že sme investovali správne.
Aké vám chýbajú komponenty do skladačky, aby ste si povedali, že ste hotový investor?
Keď chcete byť úspešný venture kapitalista, musíte splniť jedenásť bodov. Prvým je dobrá investičná stratégia, to by bola téma na samostatný rozhovor. Nie je to raketová veda, no je nevyhnutné dobre napísať investičnú tézu. Druhý bod je hodnotenie startupov, vzdelávať sa a naberať skúsenosti, konzultovať a ro biť chyby. Tretí prvok je branding, pretože na začiatku ste absolútne nikto. Každý dobrý zakladateľ vie, kto je dobrý investor a aké má referencie. Každý by chcel mať investora typu Sequoia, ale na druhej strane zakladatelia ho voria, že je dôležité, aby si s fondom aj ľudsky sadli. A tu je šanca pre nás novších. Ďalej je potrebná exekúcia. Idey máme všetci, ale ich exekúcia je iný svet. Potrebné je zvládnuť aj kultúru konštruktívneho zlyhávania. Zlyhávanie je úplne normálne, všetkým sa nám to deje. Dôležité je to, ako. No a nakoniec, čo sa dnes javí ako najťažšie, je dostať sa k dobrým obchodom a tak ďalej… Podstatné je každý deň sa posunúť aspoň o milimeter k cieľu, úspešne fundraisovať, predávať seba, svoju značku a nestratiť momentum. Držať tím, byť disciplinovaný. Toto všetko má jedného spoločného menovateľa a tým je obrovská ambícia.
Ktoré príležitosti vám ušli?
Určite sme na začiatku urobili zlé investície, to je jasné. Napríklad sme investovali do spoločností, ktoré od prvej sekundy neboli startupom. Ale nepohlo to so mnou, pretože rozumiem, že je to súčasť power law (pojem v startupovom svete, ktorý opisuje fenomén, že iba malé percento investícií prináša návratnosť, pozn. red.). A či mi je ľúto za niečím, čo mi ušlo? To teraz neviem. Keď sa v roku 2030 objaví jednorožec a zistím, že som ho pred desiatimi rokmi posudzoval a hlúpo odmietol, tak vtedy budem môcť povedať, že za tým mi je ľúto.