Dlho ju všetci zatracovali, chceli ju zaživa pochovať, no napokon prežijúc množstvo svojich súputníkov navždy zmenila chody našich životov. Prajeme ti všetko najlepšie, myš!
Koleso, presklené okno, guľôčkové pero, injekčná striekačka. To je len zopár predmetov, ktorých existenciu si už neuvedomujeme, no keby sa z ničoho nič vytratili, ostala by po nich v našich bežných dňoch bolestivá medzera.
Jednou z esenciálnych technologických vymožeností je maličký predmet, ktorý zohral kľúčovú rolu v masovom rozšírení počítačov vo svete. Áno, hovoríme o myši, ktorá tento rok oslavuje šesťdesiate narodeniny. Jej príbeh je plný vzrušujúcich zvratov.
A nechýbalo veľa, aby myš načisto zmizla z povrchu zemského. Našťastie sa na scéne objavil Steve Jobs a zachránil ju.
Podľa rozšírenej klebety myš prvýkrát vyvinuli v legendárnom laboratóriu firmy Xerox v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Podľa legendy potom prišiel diabol Steve Jobs a Xeroxu nápad ukradol. Je to absolútny hoax a skutočný príbeh je omnoho zamotanejší.
V presnej polovici dvadsiateho storočia žil americký inžinier Doug Engelbart, ktorý nadobudol až nostradamovské presvedčenie o tom, že budúcnosť bude patriť počítačovej technike.
Vo svojich víziách videl svet, v ktorom nikto nebude potrebovať špeciálne vzdelanie na to, aby mohol ovládať počítač. Predstavoval si, že to, čo bolo v tom čase výsadou laboratórií, raz poputuje do všetkých bežných domácností sveta a stane sa ich každodennou súčasťou.
Engelbart, samozrejme, nebol jediný rojko na svete. V tom čase snívalo podobné sny množstvo amerických výskumníkov, no na rozdiel od nich Engelbart vystúpil zo sveta fantázií. Aby sa jeho sny naplnili, rozhodol sa konať.
Bol si vedomý, že počítače sa môžu rozšíriť jedine v prípade, ak sa ich obsluha radikálne zjednoduší. Bolo nutné, aby ľudia mohli ovládať počítač aj v takom prípade, ak nedisponujú matematickým alebo programátorským vzdelaním.
Touto témou bol doslova posadnutý. Počas svojich výskumov vo výskumnom ústave podporovanom NASA, Stanford Research Institute, so svojím tímom vynašiel množstvo nápaditých a jedinečných nástrojov. Patrila medzi ne napríklad svetelná ceruzka, pákový mechanizmus pripevnený k stolu, ktorý bolo treba ovládať kolenom alebo prapodivná palica, ktorá sa pripájala k počítaču cez drevenú škatuľu.
Popri nich sa už vyvíjala aj drobná drevená kocka kotúľajúca sa po stole vďaka kolieskam: prvý, najstarší prototyp myši, ktorý v tom čase považoval Engelbartov tím za najefektívnejší zo všetkých experimentov. Povráva sa, že meno myš (mouse) vymyslel inžinier Bill English, ktorý ju ako prvý podľa Engelbartových návrhov fyzicky zostavil.
Tento vynález predstavili širokému publiku v roku 1964, no nemožno povedať, že by to bol masový hit ako iPhone o niekoľko dekád neskôr. Engelbartov tím myši naplno dôveroval, no inštitút jej patent uvoľnil až v roku 1967 a bolo treba čakať až do roku 1970, kým si ho niekto osvojil. Vtedy sa udalosti v tomto segmente ťahali trochu dlhšie, než v súčasnosti, keď za šesť rokov celé rodiny nových technológií stihnú zaznamenať hviezdny úspech a aj sa dostať za zenit a upadnúť do zabudnutia.
Na scénu prichádza Xerox
Myš nezažila okamžitý úspech, ale Bill English si ju vo svojom srdci niesol ďalej. Koncom sedemdesiatych rokov už pracoval v legendárnom vývojovom centre firmy Xerox, v PARC-u. Tu sa mu podarilo digitálneho hlodavca doviesť k dokonalosti. Kolieska nahradil guľôčkou, vďaka ktorej sa myšou už dalo okrem vertikálnej a horizontálnej polohy posúvať celkom slobodne po podložke, hoci aj diagonálne.
Tento nápad odkúpil Xerox, a to už len z toho dôvodu, že Englishov vynález perfektne zapasoval do ich revolučných vízií o novom, grafickom operačnom systéme. Veľkou novinkou tohto systému bolo, že kľúčové slová sa už nemuseli zadávať. Stačilo kliknúť na ikonu, ktorá pre používateľa otvorila menu.
Neskrývané nadšenie
Dnes by to pôsobilo komicky alebo ako scéna z doby kamennej, no keď kultový zakladateľ Apple Steve Jobs v roku 1979 počas návštevy PARC-u prvýkrát uvidel myš, celkom ho to dostalo do kolien.
Povráva sa, že nos doslova pritisol na obrazovku a neskôr začal od samotného vzrušenia poskakovať na mieste.
Xerox však nemal celkom ujasnené, čo by mal urobiť s pokladom, ktorý mal v rukách. Myš spolu s novým grafickým rozhraním predstavili širokej verejnosti v roku 1981, a to v počítači zvanom Xerox Star. Tento model si však bežní spotrebitelia vôbec neobľúbili a napokon to skončilo ako extrémne fiasko. Množstvo odborníkov vtedy prepadlo presvedčeniu, že ľudstvo ešte nie je pripravené na moderné inovácie, no chyba nebola v bežných užívateľoch, ale na strane spoločnosti Xerox.
Star bol nesmierne drahý, ale pomalý ako slimák. Myš, ktorá k nemu pasovala, stála „celý majland“ a jej životnosť bola v priemere dva týždne. Výhody grafického operačného systému zas v Xeroxe nedokázali efektívne „odpromovať“ a ľudia tento koncept jednoducho nepochopili. Vedenie Xeroxu sa po prvotnom neúspechu rozhodlo, že už nebude vyrábať počítače malých rozmerov.
Už sa nemienili sústrediť na domácich a kancelárskych užívateľov počítačovej techniky a pozornosť obrátili výhradne na veľké firmy a programátorské esá. V tomto bode sa vykašľali aj na ďalší rozvoj grafického rozhrania a odvrhli rovnako aj myš, čím oba objavy viac-menej odsúdili na smrť.
Spasiteľ kupuje dezodoranty
Našťastie do deja vstupuje Steve Jobs, ktorému sa nechcelo uveriť, že mu naozaj do lona spadol celý ten obrovský poklad. Okamžite svojmu tímu zadal úlohu vymyslieť graficky jednoduchší a ľahšie ovládateľný operačný systém. Vychádzal z xeroxového predchodcu, no tento mal byť lacnejší a trvanlivejší. To isté platilo aj pre myš, ktorá musela byť trvácna, kvalitná a užívať ju mal byť schopný ktokoľvek a kdekoľvek na svete.
Jobsov tím počas výskumnej práce skúpil industriálne množstvo gulôčkových dezodorantov, pretože pri vývoji myši musel experimentovať s látkami a povrchom. Celé americké regióny prišli o svoje zásoby dezodorantov v obchodoch, no výsledok sa dostavil. Bol to nesmierne náročný a rozsiahly projekt. Trvalo celé dva roky, kým Apple v roku 1983 predstavil svoju prvú myš a počítač s grafickým operačným systémom Lisa. Extrémne drahá Lisa bola medzi bežnými užívateľmi prepadákom, ale myš bola oficiálne zachránená, pretože si ju každý obľúbil. Tu už bolo nad slnko jasné, že má právo na život.
A myš sa vydala dobyť svet.
Onedlho už s podobnými produktmi vyrukovali aj firmy ako Microsoft, HP, Commodore, Logitech či IBM.
Myš, ktorá prežila
Myš zvíťazila v boji o prežitie. Začiatkom deväťdesiatych rokoch bola už neodmysliteľnou súčasťou osobných počítačov a bola všeobecne známou komoditou. Na trhu myší sa rozpútala seriózna súťaž, ktorá so sebou prinášala stále novšie inovácie.
Počas dlhej existencie myši sa na trhu objavili programovateľné gombíky, detektory svetla, LED a iné podobné bezdrôtové technológie. Dnes už poznáme aj množstvo mutantov, ako sú vertikálne myši alebo tzv. trackball verzie. Existujú už dokonca aj myši vyslovene vyvinuté pre herné potreby alebo pre potreby grafikov.
Podľa analýz sa tento rok predalo zhruba 400 miliónov myší a hodnota tohto trhu presahuje 2,8 miliardy dolárov. Zaznamenáva desaťpercentný medziročný rast. Podľa odhadov sa v roku 2028 táto hodnota vyšplhá aj na 3,6 miliardy. V technologickom sektore sa nájde iba málo takých produktových rodín, ktoré prosperujú aj desiatky rokov po tom, čo ich uviedli na trhu. Šesťdesiatročná myš však patrí medzi zriedkavé úkazy a zdá sa, že si svoj špecifický status ešte dlhé roky ponechá.
A komu za to vďačíme? Jednoznačná odpoveď pravdepodobne neexistuje. Doug Engelbart je duchovným otcom tohto zariadenia, preto ho určite nemôžeme vynechať zo zoznamu. Takisto podstatný je aj Bill English, ktorý tento produkt zrealizoval a vdýchol mu fyzickú formu a neskôr stál aj na čele jeho vývoja.
Vedenie Xerox PARC-u však tiež zohráva dôležitú úlohu v zrode myši, pretože práve oni počas dlhých rokov zabezpečovali zdroje pre výskum a vývoj a práve ich výskumné tímy dosiahli, aby sa myš dostala do epicentra premýšľania o budúcnosti domácich počítačových zariadení. Možno by sme však o žiadnej myši dnes nehovorili, keby do hry nevstúpil Steve Jobs. Práve jemu môže byť myš vďačná za svoje prežitie, pretože prešlo veľa rokov, počas ktorých bol Jobs jediný, kto neprestal veriť, že myš bude hrať dôležitú úlohu v masovom rozšírení počítačov medzi ľudí. A Jobs mal (ako vždy) pravdu.