Krypto môže byť najmä pri súčasnom raste atraktívnou investíciu, no neraz sa spája aj s nebezpečenstvom podvodu. Na sociálnych sieťach na nás často vyskakujú „zaručené správy“ o rozprávkovom zárobku známeho herca či politika na bitcoine.
Už 12 percent obyvateľov Slovenska vlastnilo alebo stále vlastní nejakú kryptomenu. Vzrástol aj počet tých, ktorí majú v tomto druhu aktív 11 až 50 percent majetku. Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS) ich vlani bolo až zhruba 26 percent, kým dva roky dozadu tvorili len necelých 12 percent.
Rizikovým faktorom je spôsob financovania krypto aktív. Niektorí respondenti uviedli, že na ne použili výnos z predaja iných nástrojov alebo ich dokonca kúpili na dlh. „Toto je mimoriadne rizikové. Ak niekto ide do rizikových investícií na dlh, zarába si na problém,“ upozorňuje riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa NBS Júlia Čillíková.
V rozhovore okrem iného opisuje, ako odlíšiť reálnu investíciu od podvodu, prečo je krypto pre podvodníkov také lákavé a čo by mala priniesť nová európska smernica MiCA.
Treba zdôrazniť, že väčšina podvodov používa krypto aktíva len ako nálepku. V skutočnosti však s nimi nemajú nič spoločné, iba sa tak tvária. Ide o štandardné online podvody, ktoré sú tu s nami už dávno. Veľkú časť z nich tvoria prezlečené romantické podvody či rôzne formy vydierania.
Podvodník sa od obete pod rôznymi zámienkami snaží vylákať platobné údaje. Ide o štandardný phishing, vishing či biele kone pod rúškom krypta. Férové označenie tohto fenoménu je však podvody na internete alebo investičné podvody.
V skutočnosti tvoria len malú časť reálneho biznisu s týmito aktívami, hoci pre konkrétne obete majú veľmi negatívne dôsledky. Útočníci napríklad lákajú obeť na založenie si účtu alebo na inú operáciu s kryptom. V skutočnosti im ale ide len o to, aby sa dostali k účtu poškodeného. Podvodníci zneužívajú nevedomosť a chamtivosť obetí, čo je tá najhoršia predispozícia pre podvod. Naivita a chamtivosť sú všeobecne veľmi zlou kombináciu pri narábaní s financiami.
Varovným signálom by malo byť už to, že ponúkajú neprimeraný alebo garantovaný výnos. Ďalšou častou praktikou je zneužitie nejakej známej osobnosti. Jasným signálom je aj snaha o získanie údajov o platobnej karte alebo prihlasovacích údajov do internet bankingu. Platia teda všeobecne známe rady. Keď sa vyvarujeme týchto zásadných chýb, vyhneme sa obrovskej časti rizík.
- Keď vám niekto sľubuje, že rýchlo zbohatnete.
- Ak vás núti urobiť rozhodnutie veľmi rýchlo.
- Keď od vás chce osobné údaje.
- Ak je URL adresa iná ako tá, ktorá by mala patriť danému subjektu.
- Odporúčam skontrolovať si aj skúsenosti a referencie na subjekt na webe.
Skutočných krypto podvodov je menšina
A čo pravé krypto podvody. O čo pri nich ide?
Sú prípady, keď krypto naozaj slúži na podvody. Vtedy reálne dochádza ku krypto transakciám. Ak ich aj obeť nemá, útočník požaduje výmenu hotovosti za krypto v najbližšom kryptomate. Podvodníci ťažia z toho, že pri týchto transakciách majú väčšiu anonymitu ako pri bankových podvodoch. Je napríklad ťažšie identifikovať vlastníka krypto peňaženky. Ďalšou črtou je nezvratnosť transakcie. Odoslanú platbu teda na rozdiel od banky nie je možné zvrátiť. V neposlednom rade je to rýchlosť prevodov, ktoré sa zrealizujú aj na druhý koniec sveta za pár sekúnd.
Došlo už k odhaleniu takéhoto podvodu na Slovensku?
NBS nemá kompetenciu odhaľovať podvody. Vždy preto odporúčame bezprostredne kontaktovať orgány činné v trestnom konaní. Ak by došlo k odhaleniu veľkého prípadu, určite by to prospelo prevencii, no treba povedať, že veľa z podvodov neprebieha na národnej úrovni. Sú súčasťou nadnárodných schém. Je preto ťažšie ich odhaliť. My však naše právomoci využívame na maximálnu možnú mieru.
Intenzívne spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane prokurátorov. Spolupracujeme aj s políciou a jej finančnou spravodajskou jednotkou. Pomáhame im svojou odbornou expertízou. Aj pre štátnu moc je to relatívne nová téma. Potrebujeme teda nastaviť pravidlá a vedieť ich vynucovať.
V tejto oblasti je NBS pomerne aktívna. Verejnosť sa môže stretnúť s viacerými formami zvyšovania finančnej gramotnosti.
Áno, snažíme sa ľudí o krypte vzdelávať. Na webe 5penazi.sk publikujeme články v sekcii Kryptoškola. V Múzeu mincí a medailí v Kremnici, ktoré je súčasťou NBS, sme otvorili kryptoexpozíciu. Na sociálnych sieťach sme spustili kampaň proti krypto podvodom pod názvom Dr. Fishkus. Na webe NBS okrem toho opisujeme najbežnejšie druhy krypto podvodov a spôsoby, ako im predchádzať.
Okrem toho na našej stránke vydávame upozornenia na konkrétne subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky. Dokážeme identifikovať takéto rizikové firmy pomerne skoro, potom máme dobrú spoluprácu s médiami.
Je príznakom súčasnej doby, že sme náchylní na tento spôsob manipulácie?
V rámci našej agendy ochrany spotrebiteľa často vidím osobné príbehy, ktoré sú za jednotlivými prípadmi. Je zrejmé, že digitálna finančná gramotnosť by mala byť kľúčovou schopnosťou všetkých spotrebiteľov. Vidím preto veľký priestor na edukáciu a prevenciu.
Foto: NBS
„Ak by sme strčili hlavu do piesku, ďalej by sme sa nepohli. Spotrebitelia sa musia naučiť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Vysoký možný výnos, znamená aj riziko veľkej strany,“ hovorí J. Čillíková.
12 percent Slovákov má skúsenosť s kryptomenami
NBS realizovala pred nedávnom už druhé kolo prieskumu zameraného na krypto podvody. Čo vám z neho vyšlo?
Prieskum sme realizovali spolu s agentúrou Focus prvý krát v roku 2021 a druhé kolo prebehlo koncom minulého roka. Zisťovali sme vedomosti a postoje spotrebiteľov ku kryptoaktívam. Došlo napríklad k nárastu počtu ľudí, ktorí už majú s kryptom skúsenosti. Uviedlo nám to 12,4 percenta oslovených, kým dva roky predtým ich bolo 8,9 percenta.
Zoznamujú sa teda Slováci s kryptomenami?
Áno, pomerne razantný medziročný nárast si vysvetľujem tým, že si ľudia chcú kryptoaktíva ohmatať a to je podľa nás úplne v poriadku. Dokonca narástol počet tých, ktorí krypto už úplne predali, z 3,1 na 5,9 percenta, čo môže byť reakciou na pokles ceny od predchádzajúceho vrcholu v roku 2021. Aktuálne je priemerná suma investície respondentov prieskumu relatívne nízka – do 250 eur. Kryptoaktíva pritom tvoria väčšinou len do päť percent portfólia daného investora.
V prieskume nám vyšlo aj to, že vzrástol počet ľudí, ktorí majú v týchto aktívach 11 až 50 percent majetku. Bolo ich až zhruba 26 percent, kým rok predtým to bolo len necelých 12 percent. Toto považujem za rizikovú alokáciu. Aj preto má význam vzdelávať a venovať sa osvete.
Rastie teda známosť investícií do krypta a ňou aj rizikové obchody?
Dá sa to tak povedať. Ďalším rizikovým faktorom, ktorý sme sledovali, je totiž spôsob financovania kryptoaktív. Niektorí respondenti nám uviedli, že na ne použili výnos z predaja iných nástrojov alebo ich dokonca kúpili na dlh. Toto je mimoriadne rizikové. Ak niekto ide do rizikových investícii na dlh, zarába si na problém.
Považujete kryptomeny za investíciu alebo skôr za špekuláciu?
Povedala by som, že obidvoje. Každá riziková investícia môže byť špekuláciou. Kryptomeny zaznamenávajú vysokú volatilitu, teda pravdepodobnosť straty. V prieskume nám napríklad vyšlo, že až 37 percent respondentov pri nich bolo v čase prieskumu v strate. V predchádzajúcom prieskume to bolo len niečo cez osem percent.
Zastávam pragmatický prístup. Ide o novú technológiu, ktorá tu bude s nami. Preto sa s ňou musíme naučiť pracovať a chápať jej riziká. Ak by sme strčili hlavu do piesku, ďalej by sme sa nepohli. Je oveľa rozumnejšie pridať vo finančnom vzdelávaní a venovať sa prevencii. Spotrebitelia sa musia naučiť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Vysoký možný výnos znamená aj riziko veľkej strany.
Od 30. decembra 2025 budú všetci poskytovatelia služieb s kryptoaktívami potrebovať licenciu od NBS alebo iného európskeho orgánu dohľadu. Dnes im stačí len viazaná živnosť.
Regulácia by mala prečistiť trh
Kryptoaktíva sa onedlho dočkajú regulácie. Bola schválená európska regulácia MiCA. Čo konkrétne prinesie?
Regulácia vstúpi do platnosti koncom tohto roka. Obsahuje však ročné prechodné obdobie. Po jeho uplynutí, teda od 30. decembra 2025, budú všetci poskytovatelia služieb s kryptoaktívami potrebovať na svoju činnosť licenciu od NBS alebo iného európskeho orgánu dohľadu. Dnes im stačí viazaná živnosť. Cieľom je vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa.
Budú teda musieť niektoré firmy z tohto sektora odísť?
Už pred dvomi rokmi sme si urobili prieskum, aby sme zistili, aké subjekty by mohli spadať pod novú reguláciu. Zmapovali sme si ich počet z verejne dostupných registrov a bolo ich zhruba 500. Kontaktovali sme ich s informáciou, že v štádiu prípravy je nová európska regulácia a povedali im, čo budú potrebovať pre licenciu.
Po prvom oslovení sa ukázalo, že reálne sa tejto činnosti venuje možno 30 percent subjektov. Po ďalších debatách bolo v januári minulého roku už len 31 subjektov, ktoré prejavili záujem o získanie licencie. Na začiatku tohto roka klesol počet na 22 a v súčasnosti intenzívne komunikujeme s 13 firmami.
Zastávam názor, aby sme si dali pravidlá, prediskutujme ich a potom vymáhajme.
Čo spôsobilo taký zásadný pokles záujemcov o licenciu?
Naša transparentná komunikácia im možno ukázala, že cesta, ktorou by chceli ísť, je trochu naivná. Vo výsledku sa teda rozhodli od svojho projektu ustúpiť. Nechceme znižovať požiadavky. Niekto si môže pomýliť transparentnosť s miestom pre jednoduchý vstup. Zastávam názor, aby sme si dali pravidlá, prediskutujme ich a potom vymáhajme. Musíme si uvedomiť, že oprávnenie vydané národnou bankou funguje ako vstupná brána pre celý európsky trh.
Čo všetko budú musieť poskytovatelia spĺňať? Sú tam napríklad požiadavky na reporting?
Nielen tie. Je tam pomerne komplexný súbor pravidiel, počnúc vnútorným usporiadaním, cez schopnosť komunikovať, governance až po kapitálové požiadavky. Štatút regulovaného subjektu je pomerne silný. Dnes tu platia len minimálne pravidlá.
Chystá sa zoznam krypto subjektov
Výsledkom bude zoznam licencovaných subjektov, aký poznáme napríklad pri poisťovniach alebo obchodníkoch s cennými papiermi?
Áno, tak ako si dnes môžete skontrolovať licencovanú poisťovňu alebo dôchodkovú správcovskú spoločnosť, budete si môcť cez register na stránke subjekty.nbs.sk overiť aj subjekt zaoberajúci sa kryptoaktívami. Konečný zoznam však budeme viesť až od roku 2026. Osobne to vítam. Pre potenciálneho klienta bude oveľa jednoduchšie si pozrieť, kto má oprávnenie na danú operáciu. Vieme tak eliminovať možno až 80 percent podvodov v sektore.
Koho typicky v tomto zozname nájdeme? Aké subjekty majú záujem o licenciu?
Je možno ešte skoro predpovedať. Najčastejšie to pravdepodobne budú služby zamerané na bežné operácie. To, či tam bude aj nejaká väčšia burza, by som nechcela predvídať.
Očakávate, že regulácia môže znížiť počet krypto podvodov?
Myslím, že pri reálnych krypto podvodoch áno. Zoznam licencovaných subjektov by mal slúžiť na prvú filtráciu. Pri podvodoch, ktoré sa ako krypto len tvária, však nezostáva nič iné, ako vzdelávať sa. Je veľmi ťažké ochrániť ľudí, keď sú niektorí schopní vyhadzovať peniaze v igelitkách z okna.
