Spočiatku v obývačke navrhovali domy, dnes majú štúdio v Karlíne a okolo seba úspešný tím ôsmich ľudí. Manželia Jana a Miroslav Stachovci založili pred 10 rokmi ateliér boq architekti a za svoje nápady získali množstvo českých aj svetových ocenení – napríklad za poetický dom pri rybníku alebo technologický dvor v Českých Budějoviciach, ktorý im vyniesol Českú cenu za architektúru.
Trikrát si odniesli ocenenie Big See Award – dvakrát za architektúru, raz za dizajn. Teraz navyše vymysleli originálnu poličku, s ktorou chcú preraziť aj do sveta. Systém jej uchytenia je totiž natoľko unikátny, že si ho nechali patentovať.
Táto dvojica architektov však nemôže byť viac rozdielna. Zatiaľ čo Mirek je oheň, vizionár, ktorý sype jeden nápad za druhým, jeho manželka Jana je pokojnou silou a výzvy rieši s rozvahou.
„Poznáme sa už od školy, stretli sme sa v druháku na vysokej,“ rozpráva Mirek Stach. Po štúdiu sa ich profesné cesty, na rozdiel od tých osobných, rozdelili. Jana pracovala vo väčších ateliéroch, Mirek sám pre seba. Sily spojili až v okamihu, keď sa im narodilo prvé dieťa.
„Je to taká klasika. Chcete sa vrátiť naplno do práce, ale ono sa to veľmi nedá. A tak sme založili vlastné štúdio. Hovorili sme si, že budeme mať zopár klientov, malé projekty. Práca však postupne pribúdala a do polroka už u nás v obývačke sedeli ďalší dvaja kolegovia. Keď už sme doma pracovali šiesti, do toho dve malé deti, začalo to byť neúnosné,“ spomína Jana.
Z garážovej firmy sa nakoniec dostali až do Karlína a z malých projektov sa stali veľké. Klienti za nimi prichádzajú hlavne na základe odporúčaní a v poslednej dobe je o ich návrhy stále väčší záujem aj z radov veľkých developerov, ktorí stavajú prevažne apartmánové domy. Z obratu okolo 10 miliónov korún (asi 394-tisíc eur) tvoria práve tieto zákazky zhruba 70 percent.
Za výhodu obaja považujú to, že môžu ponúknuť ako ženský, tak aj mužský pohľad. Priznávajú, že sú schopní dohadovať sa o návrhu aj dlhé hodiny. Jana sa zameriava predovšetkým na interiéry, pokiaľ má zákazníka ženu, dokáže jej oveľa lepšie vyjsť v ústrety a trafiť sa jej do vkusu.
„Okrem samotných návrhov sa vieme postarať aj o grafiku, textovú časť, webové stránky projektu. Dnes je to jednoduchšie, než to bolo na začiatku. Chodia za nami klienti, ktorí už poznajú náš rukopis a nemusíme ich presviedčať o kvalite našej práce,“ podotýka Jana Stachová. „Aj teraz mám však pár analytických typov, pri ktorých si musím od začiatku do konca všetko podrobne nastaviť,“ dodáva.
Klientela sa im počas rokov výrazne zmenila. Z počiatočných zákaziek, keď navrhovali len menšie úpravy domov a interiérov, prešli k tým, kde zákazníci už toľko nehľadia na peniaze a len veľmi málo z nich stavia za pomoci hypoték. Väčšinou majú k dispozícii hotovosť, čo je podľa architektov výhoda a tiež im to prináša väčšiu mieru slobody. „Peniaze ovplyvňujú výsledok,“ zhodujú sa.
Medzi ich najzaujímavejšie stavby, ktoré pre nich boli výzvou, patrí napríklad dom s náhľadom do garáže plnej veteránov alebo cateringové pulty pre Národné divadlo.
„To nás veľmi bavilo. Mali sme pri tom veľkú pokoru k samotnej budove, navyše to bolo pomerne komplikované. Museli sme vymyslieť celkom tri barové pulty, ktoré budú slúžiť ako výdajné miesto občerstvenia a počas 20-minútovej prestávky obslúžia celé divadlo. Zároveň museli vyzerať reprezentatívne a prostredie nijako nenarušiť a neprekričať,“ opisuje architektka.
Ako autori si tiež cenia lokality rodinných domov Za Větrníkem v Dobříši. Ide o realitný projekt z roku 2019, kde sa v spojení s jednoduchou architektúrou vytvorila sympatická komunita ľudí a vznikla akási malá dedina.
Dom bez záhrady, ktorý je postavený na svahu, zase zaujal odbornú verejnosť vo svete a bol dokonca nominovaný na dom roka. „Menšie developerské projekty nás lákajú stále viac a máme ich radšej ako megalomanské akcie. U tých je často riziko, že sa nakoniec nepostavia alebo nie v takom rozsahu, ako sa pôvodne zamýšľalo. S menšími investormi sa oveľa lepšie dohodneme, viac naše návrhy chápu a záleží im na detailoch,“ vysvetľuje Mirek Stach.
Ruka v ruke s architektúrou kráča aj dizajn, ktorý oboch baví, preto premýšľali, ako by do neho mohli ešte viac preniknúť. Vymysleli unikátnu poličku do kúpeľne. Tá drží v sprchovacom kúte alebo sklenenej zástene jednoducho za pomoci magnetov.
„Keď žijete v peknom byte, napríklad aj prenajatom, nechce sa vám vŕtať do obkladov v kúpeľni ani na ne nič lepiť, pretože aj po tom zostávajú škvrny. Hľadali sme alternatívu a vymysleli sme, ako poličku pripevniť bez toho, aby sme napáchali nejaké škody,“ približuje architekt.
Poličku vyrábajú kompletne celú v Česku, z dielov od českých výrobcov. Je z hliníkového plechu, ktorý neskoroduje ani časom nezmení farbu. Pripevniť ju dokáže aj malé dieťa. Zatiaľ ju dodávajú v troch veľkostiach a piatich farbách – základnej čiernej a bielej, zelenkavej, ružovej a modrej.
Primárnou cieľovou skupinou sú zákazníci, ktorí bývajú v nájomnom bývaní alebo v nových bytoch, kde sa šetrilo priestorom a príliš sa nepočítalo s odkladacím priestorom.
„Kúpeľne v novostavbách sú často farebne neutrálne, prevažuje šedá farba a my sme to chceli poličkou trochu rozsvietiť. Navyše farebne k sebe ladia, takže sa dajú dokopy rôzne skladať,“ opisuje Jana Stachová.
Systém uchytenia je na báze magnetu, polička je navyše navrhnutá ako modulárny systém, ktorý je možné ľubovoľne kombinovať. K základnej polici je možné objednať mydelničku a nádobku na kefky. „Žiadny takýto výrobok na svete nie je. Aj preto ho máme patentovaný, takže nikto iný by to vyrábať nemal. Čo napríklad u Číny zaručiť nemôžeme, ale na tamojší trh ísť ani nechceme. My mierime na ten európsky,“ podotýka Mirek Stach.
Cena nie je úplne nízka, najviac ju predražuje to, čo robí poličku unikátnou. Teda magnety. „Teraz sme v rokovaní s obchodnými partnermi, aby sa polička dostala k čo najširšiemu okruhu zákazníkov. Už teraz je však o ňu oveľa väčší záujem, než sme vôbec čakali,“ chvália sa architekti.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.