Šéf Martinusu Michal Meško oznámil pred polrokom odchod na sabatikal. Okomentoval to vtedy slovami, že to nemá byť jeho pozvoľný exit z firmy a dočasne ho nahradí manželka Andrea Mešková. Polrok prešiel a najväčšie kníhkupectvo na Slovensku naďalej vedie zastupujúca CEO.
Kariérnu prestávku v podobe sabatikalu si na Slovensku robí čoraz viac vrcholových manažérov. Jedným z nich sa v apríli 2024 stal aj CEO Martinusu Michal Meško.
Forbes Slovensko sa o uplynulom polroku a ďalších plánoch kníhkupectva porozprával s Michalom Meškom a Andreou Meškovou na konferencii Nevyhorení.
„Aktuálne hľadáme, čo môže byť ďalej moja rola, kde som bol skutočne úzke hrdlo a v ktorých veciach som naozaj chýbal. Zatiaľ nevieme, koho rola sa bude ako volať a nezáleží nám na tom,“ priblížil Meško a upresnil, dokedy zostane na sabatikale.
Rozhovor čítajte s prihliadnutím na živú nahrávku. Prepísaná verzia je doslovná a nebola autorizovaná.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Diskusia na tému Reflexie o tom, čo nám sabatikal dal a vzal. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Michal, bol sabatikal dobrý nápad?
Michal: Bol to výborný nápad.
Rovnaká otázka aj pre vás, Andy. Bol sabatikal dobrý nápad?
Andrea: Bol to výborný nápad.
Hm, aké dlhé odpovede, teším sa na rozhovor.
A: Podľa mňa ste dostali historicky najkratšie odpovede, aké sme my dvaja schopní dať. Takže to je tiež pocta.
Vy ma len skúšate, či mi dajú vo Forbes moderovať aj niečo ďalšie a či sa dokážem vynájsť. Našťastie mám pripravené otázky, takže zatiaľ to dokážem. Michal, pred polrokom ste odišli na polročný sabatikal…
M: Áno.
A polrok prešiel. Ste späť v práci?
M: Polo.
Pokračujeme teda v krátkych odpovediach?
M: Ja si dlhé odpovede nechávam na LinkedIn.
Aha, vy ste tento moderný človek.
M: Ale nie. Na sabatikal som oficiálne nastúpil v apríli 2024, no už predtým som postupne vypúšťal.
A: Čerpal si dovolenku pred sabatikalom.
M: Bolo mi nariadené čerpanie dovolenky. Teraz sa oficiálne od októbra polovraciam, ale zatiaľ úplne neviem, na akú rolu. Dal som tímu na čele s Andy napísať mi popis práce, aby som vedel, kde sa budem môcť vrátiť naplno. Aktuálne sa snažím dva dni do týždňa niečo mudrovať a Andy naďalej zostáva interim CEO, ale ešte sme spolu nemali rozvojový rozhovor.
A: To sa ma aj pýtali, či s tebou budem mať rozvojový rozhovor.
M: A budeš?
A: Až keď sa vrátiš.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Andrea a Michal Meškovci na konferencii Nevyhorení.
Michal, ako bude vyzerať vaša dlhšia odpoveď na LinkedIn, či už ste naspäť v práci?
M: Ešte ju nemám pripravenú. Bola to zaujímavá skúsenosť, ale ja vám nechcem vybúchať všetky otázky, ktoré máte pripravené.
Toho sa nebojte, nemusíme sa k nim ani dostať a nemusíme ísť ani po poradí. Môžeme napríklad skočiť hneď na poslednú, napríklad takto. Andrea, pôjdete teraz na sabatikal vy?
A: Určite nie. Ale trochu to vysvetlím. My sme vedeli, keď Michal odchádzal, že to chceme po jeho návrate nastaviť inak. Mnohí aj očakávali, že sa nebude chcieť vrátiť na takú istú rolu a niektorí si možno aj domýšľali, že sa mu na sabatikale zapáči. Preto má pozvoľný návrat, lebo pokračuje v štúdiu na Harvarde, ktoré bude mať ešte vo februári. Medzičasom sme si povedali, že pokračujeme v tom, čo sme začali a potiahneme to do marca.
Michal, v minulosti ste sa dostali do rebríčka Forbes 30 pod 30 a ste aj Trend Top Manažér roka a EY Podnikateľ roka. Boli ste rovnako úspešný aj v sabatikale a môžem vás nominovať na Forbes Sabatikal muž roka 2024?
M: Je tam veľká konkurencia?
Ste prvý, ktorého s nomináciou oslovujem, takže zatiaľ ste jasný víťaz.
M: Tak už neoslovujte ďalších a máme to vyriešené. Ja sa vždy usmejem, keď o mne niekde ešte zaznie Forbes 30 pod 30, lebo už by som sa nezmestil ani do 40 pod 40.
Preto hovorím, že vám vymýšľame novú kategóriu.
M: Ďakujem, veľmi si to cením.
A tá otázka, či ste boli v sabatikale úspešný?
M: Neviem, či som bol úspešný alebo čím sa to hodnotí. Sabatikal som si chcel zobrať preto, aby som po pomerne dlhom čase na chvíľu zažil pocit, že nič nemusím. Prázdnota kalendára vie byť v niečom oslobodzujúca a v niečom skľučujúca, preto som si nerobil veľký zoznam vecí, ktoré by som chcel zažiť alebo čo všetko chcem stihnúť. Vedome som sa držal toho, že na čo budem mať chuť, to budem robiť. Preto sa to náročnejšie vyhodnocuje, lebo si neviem odškrtnúť, čo všetko sa mi podarilo splniť alebo na koľko, ale vrátim sa k prvej otázke…
Super, takže bol sabatikal dobrý nápad?
M: Určite by som to urobil znovu. Bola to fantastická skúsenosť a baterky som si dobil ako dlho nie. Hovorili mi to aj ľudia, keď ma uvideli po pár mesiacoch, že som sa zmenil a som viac oddýchnutý. Zároveň to prinieslo ďalšie poznanie, že oddych sa stane sám. Na to stačí nič nerobiť a telo to vyrieši. Upratať si však hlavu a premyslieť, čo ďalej so životom, to chce aktívnu prácu, či už ste na sabatikale alebo nie.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Michal Meško sa naplno vráti do práce v marci 2025.
Vedeli by ste ten „sabatikalový posun“ pomenovať aspoň spätne, o koľko ste sa v niečom posunuli alebo čo nové ste sa naučili?
M: Normálne sa mi nechce takto o tom rozmýšľať. Kvalitu času neviete úplne zmerať.
A: Bola to jedna z debát, keď sme sa o tom pred rokom a pol začali rozprávať, že sme uvažovali dopriať Michalovi nejaký čas, keď chvíľku nič nemusí. Ja som napríklad bola na dvoch materských a všetci vieme, že to nie je dovolenka, ale je to nejaký moment, počas ktorého máte iné podnety. Michal nič také nemal, takže išiel od 16 rokov v režime, že musím, mal by som a potrebujem. Bolo veľmi dôležité povedať si, že má len určité zásoby energie, takže keď už reaguje na niektoré situácie príkrejšie, asi mu telo niečo signalizuje.
Prestávku si mohol urobiť aj vďaka vám, lebo ste boli schopná a ochotná zastúpiť ho. Aký Martinus ste po ňom našli a aký Martinus nájde on po vás?
A: Prvý mesiac bol veľmi hektický, lebo síce sme sa na to pripravovali jeden a pol roka, aj tak to celé zbehlo rýchlo. Ja som v Martinuse od roku 2009 a pre mňa to bola skôr príležitosť viac sa sebarealizovať. Firma mi bola známa a hlavne ľudia v nej. Išli sme do toho aj preto, aby sme skúsili nakombinovať naše zručnosti a vnútorné charakteristiky, ktoré máme. Michalovi skôr vyhovuje nastavovať víziu a ťahať nás vpred, pre mňa je leadership skôr o vytváraní prostredia pre ľudí, aby mohli uplatniť svoj potenciál.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Andrea Mešková už polroka vedie kníhkupectvo Martinus a na riaditeľskej stoličke zostáva.
Ako ste sa cítili v úlohe novej CEO?
M: Musím povedať, že som si odfúkol, že keď sa budem chcieť vrátiť, budem sa musieť naučiť celkom dosť nových vecí. Po všetkých tých rokoch som chcel dať firme šancu ukázať, v čom som bol brzda alebo úzke hrdlo. Teraz je úžasné vidieť ten rozlet, že v niektorých oblastiach tú firmu nespoznávam. Myslím to v tom najlepšom zmysle.
Andrea, boli nejaké momenty, v ktorých ste si povedali, že bez Michala sa nepohnete?
M: Vieš, Andy, také to, keď nám pred desiatimi rokmi povedala konkurencia, že Martinus bude bez Meška úplne stratený, že tam nikto nebude vedieť, čo má robiť. To nastalo, že?
A: Nie. Ale zároveň je to ocenenie aj pre neho samotného, pretože veľa vecí už bolo v rukách iných ľudí a kontinuita bola zabezpečená. Pre mňa bolo dobre, keď sme si pred zhruba mesiacom pripustili, že sa opäť môžeme rozprávať o práci, pretože vtedy som si uvedomila, že mi to celý čas chýbalo. Určite mi chýbal v doťukávaní niektorých vecí a v tom, že mi pomáha zamýšľať sa, ako by sme to chceli ďalej.
Ako dlho trvalo, kým ste si zvykli na nové úlohy?
M: Neviem, bolo to prirodzené. Pamätám si, že v posledný deň, keď som v marci odišiel z kancelárie a bol na moste Lanfranconi, kde práve svietilo slnko, tak ma zalial pocit, že sa začínajú prázdniny. Že síce neviem, čo budem robiť, ale bude to cool. Priznám sa, že obavu som mal nulovú. Vedel som, že určite urobia nejaké veci inak, ako by som spravil ja, a že je dosť možné, že urobia aj nejaké chyby, ale tešil som sa na to, čo nové bude môcť firma a ľudia v nej objaviť, keď tam ja nebudem chvíľu zavadzať. Keď tam teraz prídem, tak mi kolegovia zamávajú, že sú radi, že som ich prišiel pozrieť, ale vlastne neviem, čo tam mám robiť.
Polročný sabatikal nie je najdlhší možný. Nemali ste potrebu prehodnotiť to a ešte to potiahnuť?
M: Nie, pretože už mi chýbali spolužiaci. Ale naďalej pokračujem v štúdiu, preto by nebolo fér povedať, že idem do toho naplno. Aktuálne hľadáme, čo môže byť ďalej moja rola a kde som bol skutočne úzke hrdlo a v ktorých veciach som naozaj chýbal. Zatiaľ nevieme, koho rola sa bude ako volať a nezáleží nám na tom.
Do akej miery ste dokázali nebyť v práci a úplne sa odstrihnúť?
M: Do veľmi veľkej. Maily som polroka neotvoril. Keď som sa potom k nim dostal, tak som tam našiel 1 337 mailov, z čoho väčšina boli automatizované monitoringy. Ukazuje to, že moje stiahnutie sa bolo hladké a že ľudia ma toľko nepotrebovali. Nepozeral som ani čísla, iba sme si s Andy párkrát povedali, či to ide v poriadku a kde zhruba rámcovo sme.
A: Bolo to aj vedomé rozhodnutie, že sme si explicitne povedali, že prvé mesiace sa nebudeme rozprávať o problémoch vo firme, aby to odpojenie mohlo nastať. Priznám sa, že v úvode to pre mňa bolo náročné a hľadala som sa v tom, ako si dať balans doma aj v práci. Sme zvyknutí deliť si deti, domácnosť aj prácu a potrebovali sme si v tom nastaviť nové parametre.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Redaktor magazínu Forbes Mário Šmýkal v rozhovore s Meškovcami.
Ako to ovplyvnilo váš súkromný život?
A: Dlhodobo sme mali ambíciu nehrať sa na to, čo sú ženské a mužské role. Každý si dospelo berieme nejakú časť zodpovednosti a netvárime sa, že sa nás niečo netýka len preto, lebo štandardne je to v spoločnosti nejako. Už pred sabatikalom sme v tom boli veľmi ďaleko a teraz to už len doťuklo misky váh v tom, že som dostala viac priestoru sebarealizovať sa. Michal si prirodzene vytvoril viac času pre deti a domácnosť, lebo keď som sa do toho prvé mesiace dostávala, tak podpora bola potrebná.
M: To, čo nám najviac chýbalo, boli momenty, kedy sme sa nemohli rozprávať o práci. Lebo často z takých diskusií neodchádzate len s pocitom, že ste sa vyrozprávali, ale že ste aj našli riešenie. Čo sa týka mňa, tak sabatikal mi dal aj odstup a nadhľad. Napríklad niečo by som pred polrokom veľmi intenzívne prežíval, teraz už dokážem lepšie posudzovať, čo sú naozaj dôležité veci a do čoho sa zapájať nemusím.
Dokážete sa vďaka tomu rýchlejšie alebo pomalšie rozhodovať?
M: Mám pocit, že oveľa rýchlejšie. V niektorých veciach sa zbytočne necyklím a viem určiť, kde som ešte potrebný a kde to už môžu po mne zobrať. Myslím si, že na veľa vecí začnem prichádzať až neskôr.
Je nejaká agenda, ktorá vám obom nesedí v pozícii CEO a naopak, ktorej by ste sa nechceli ani jeden vzdať?
M: Ako už Andy spomínala, prirodzene sa dopĺňame. Jej sú bližšie témy rozvoja ľudí, ja to mám skôr oddreté a nikdy v tom nebudem taký dobrý ako ona. Mňa zas veľmi bavia vízie a stratégie, prípadne byť hlasom firmy navonok. Viem niekomu povedať, že by bolo super, keby si bol niekde tu, ale Andy dokáže povedať, že poď, ideme tam spolu. Andy je v tom pre mňa úžasný líder, ako dokáže ľudí rozvíjať a trpezlivo kráčať po ceste s nimi.
Vedeli by ste dať nejaké odporúčanie, ako sa pripraviť na sabatikal alebo ako z neho vyťažiť maximum?
M: Urobiť to all in. Nerobiť to tak, že občas si pozriem maily, občas pôjdem pozrieť do práce. Bál som sa len jednej veci, či po pár mesiacoch nenastane vychladnutie, že už ma to nebude ťahať späť. Ale stále som sa tešil na to, keď sa raz vrátim. Ľudia sa ma pýtali, či nechcem rozbehnúť nejaký iný projekt, ale my sme si s Andy už dávno uvedomili, aký sme našli dar v tom, že môžeme náš život zasvätiť knihám. Keď nám zostanú knihy do konca života, tak to budem považovať za jeden z najúžasnejších darov, ktoré som mohol dostať.
