Nemonte Nenquimo je matka dvoch detí a ekvádorská aktivistka, ktorá vyhrala historický súdny spor s miestnou vládou za zachovanie časti Amazonského pralesa. Je aj manželkou Mitcha Andersona, Američana, ktorý je síce z iného sveta, ako hovorí Nenquimo, ale vytrvalo ju podporuje v jej boji.
Keď som ekvádorskej aktivistke Nemonte Nenquimo prvý raz napísala email s prosbou o rozhovor, dostala som odpoveď od mediálneho manažéra organizácie Amazon Frontlines, že Nemonte je vo svojej komunite v džungli a vráti sa možno o mesiac.
Predstavujem si, že v džungli, bez internetu plynie čas iným tempom, spojili sme sa teda takmer o dva mesiace. Nenquimo v rozhovore nezaprela svoj pôvod – rozprávala v príbehoch a so zanietením, najmä o vzťahu k prírode a jej ochrane.
Dnes 39-ročná Nemonte Nenquimo patrí k pôvodným obyvateľom Waorani, ktorí majú svoj domov v Amazonskom pralese v Ekvádore. Približne päťtisíc ľudí z tejto skupiny obýva provincie Orellana, Napo a Pastaza. Ide o komunity lovcov a zberačov, ktorí dlho žili hlboko v džungli. Bez kontaktu s civilizaciou boli podľa organizácie Amazon Frontlines až do konca päťdesiatych rokov minulého storočia, keď ich začali kontaktovať misionári s cieľom evanjelizácie.
Tamojšia džungľa bola od toho obdobia aj v ohrození ťažobnými spoločnosťami. Veľa z Waorani komunít síce žije v rámci miestneho Národného parku Yasu ni, no keďže majú obydlia pozdĺž rieky pod miestami, kde pracujú ropné spoločnosti, prestali mať prístup k čistej vode, čo okrem iného ovplyvňuje aj ich zdravie a živobytie. „Voda z potoka bola spenená a lesklá od oleja,“ popisuje Nenquimo vo svojej novej knihe We Will Be Jaguars scénu, ktorú videla pri jednej zo svojich návštev v džungli, keď pochopila, že ropné spoločnosti znečisťujú miestne vodné zdroje.
Christopher Fragapane, Sophie Pincetti / Amazon Frontlines
S manželom. Manžel je pre Nemonte veľkou oporou.
Nenquimo si v knihe spomína, že Waorani ženy čakali pri plote ropnej spo ločnosti. Mali roztrhané šaty, boli bez topánok, v rukách držali prázdne džbány a čakali, kým im ľudia spoza plota nalejú čistú vodu. V ich riekach už voda nebola čistá. Ďalším momentom, vďaka ktorému pochopila, v akom vážnom ohrození je prales a jeho ľudia, bolo, keď sprevádzala Kalifornčana Mit cha Andersona, ktorý dokumentoval znečisťovanie vodných zdrojov v pralese..
Starý otec radil Nemonte v detstve, aby sa vydala, mala deti a pripravovala chichu – fermentovaný nápoj z juky – podobne ako jej mama, ktorá priviedla na svet trinásť detí. Nenquimo má dve deti – dievča a chlapca – a obe sa narodili v Amazonskom pralese. Vydala sa za Američana, a tak žije medzi mestom a džungľou. Možno nemá úplne taký život, aký si pre ňu predstavovali jej starí rodičia či rodičia, ale jej spoločná práca s manželom vedie k ochrane teritória, odkiaľ pochádzajú Waorani aj iné skupiny domorodého obyvateľstva.
Napísané príbehy
Nemonte Nenquimo vydáva tento rok spomínanú knihu, v ktorej rozpráva svoj príbeh aj príbeh svojho kmeňa. Hneď v úvode sa zdôveruje, že pri jej písaní mala strach. „Waorani nie sú spisovatelia, hoci počas celého dňa rozprávame príbehy. Napríklad niekto ide loviť ryby a vráti sa domov aj s príbehmi o tom, ako ich lovil,“ vysvetlila mi v rozhovore.
Jej kniha vznikla v spolupráci s jej manželom Mitchom, ktorý sa jej pri prvom stretnutí predstavil ako spisovateľ. Anderson spovedal nielen Nemonte, ale aj jej rodičov. „Zapisoval si poznámky do farebných zošitov a nahrával rozhovory na telefón,“ vraví Nenquimo. Spoločne tak zaznamenali osobný a veľmi intímny príbeh dnes už svetoznámej aktivistky za životné prostredie.
Christopher Fragapane, Sophie Pincetti / Amazon Frontlines
Na rieke. Nemonte Nenquimo a jej manžel, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Amazon Frontlines Mitch Anderson s rodinou na kanoe po rieke Curaray po zbere potravy z ich lesnej záhrady.
Časť svojho detstva strávila malá Nemonte uprostred Amazonského pralesa, kde so zvedavosťou pozorovala, ako doň prichádzajú misionári. Deťom, ktoré chodili v nedeľu do kostola, rozdávali šaty a nejedného člena komunity Waorani presvedčili prestúpiť na novú vieru. Nemonte sa v istej chvíli tiež rozhodla nasledovať ich. Nechala sa v rieke pokrstiť, hoci presne netušila, čo robí. V tínedžerskom veku ju odviedli na misiu do Quita. S misionármi zažila všetko, čo dievča spomedzi pôvodného obyvateľstva mohlo za žiť – od nepochopenia náboženstva a kultúrneho šoku, keď prvý raz v meste uvidela vodu tečúcu z kohútika, až po sexuálne obťažovanie pastorom, ktoré ju ovplyvnilo na dlhú dobu.
„Dlho som o tom nemohla s nikým hovoriť. Tvoriť túto knihu bola istým spôsobom terapia,“ vraví Nenquimo. Vo svojom úprimnom rozprávaní pokračuje ďalej, keď sa zdôverí ešte viac: „Niekoľkokrát som sa pokúsila zobrať si život.“ Pri misionároch však pochopila rozdiely v kultúrach. „Oni nerozumejú kultúre pôvodných obyvateľov a ja som nikdy neporozumela rozdeľovaniu vecí na biele alebo čierne,“ dodá. Aj preto vznikla kniha, ktorá je akousi snahou vniesť pochopenie, vzdelať, vysvetliť a priblížiť ľuďom, ako Waorani vnímajú svet, aby porozumeli, prečo záleží na Amazonskom pralese, za ktorý dvojica bojuje. So spoločnou knihou sa chcú dostať až k majiteľom ropných firiem, ale aj k mládeži z komunít, kde Nemonte vyrastala, pretože podľa nej už tiež podlieha túžbe mať telefón a nové džínsy.
Život v džungli
Waorani žijú v súlade s prírodou. „V našej kultúre považujeme za prvú Matku Zem. Matka Príroda dáva život, jedlo, vodu, všetko,“ hovorí aktivistka v našom rozhovore. „Spojenie s prírodou je spojenie so spirituálnym svetom,“ doplňuje a zároveň vysvetľuje, že Waorani kladú dôraz na sny. Stále sa o nich rozprávajú, interpretujú a riadia sa nimi.
Nenquimo sa neraz pýta na interpretáciu svojich snov otca, ktorého považuje za akéhosi sprievodcu. „Moji predkovia a príroda sú mojimi najväčšími učiteľmi,“ vraví. Keď do oblasti, v ktorej v Amazonskom pralese vyrastala, prišli ťažobné spoločnosti, otec jej vysvetlil, čo sa nachádza pod zemou. „Povedal mi, že pod zemou je krv našich predkov, ktorú nemôžeme čerpať, lebo je tam na zabezpečenie rovnováhy v zemi,“ spomína. „Lenže ľudia, ktorí prichádzajú ťažiť, to nevedia, nerozumejú… Pre nich sú najdôležitejšie peniaze. Viac ako život, voda, viac ako strom či spiritualita alebo spojenie s rodinou,“ vraví.
Christopher Fragapane, Sophie Pincetti / Amazon Frontlines
Aktivistka. Nemonte Nenquimo ukazuje dôkazy o kontaminácii ropou po úniku ropy do vodných tokov v severnej Amazónii v Ekvádore.
„U nás žijeme v kolektívnej harmónii. Ak naša suseda ochorie, všetci sa o ňu zaujímame, každý jej donesie nejaké čaje a staráme sa o ňu. A aj naše teritórium je kolektívne.“ „My premýšľame, čo bude zajtra aj o tridsať rokov. Odlesňovanie a ťažba [v Amazonskom pralese] prispievajú ku klimatickej zmene,“ dodá aktivistka. Amazonský prales tvorí viac ako tretinu územia Ekvádora. Podľa nedávnej štúdie miestnych mimovládnych organizácií BioMaps a EcoCiencia sa v posledných štyridsiatich rokoch zmenila pôsobením človeka až treti na povrchu krajiny. Podľa magazínu Mongabay, rýchlo narastá ťažobná aktivita v dôsledku politík posledných vlád a len v roku 2021 sa celková ťažobná plocha v krajine rozšírila o 1 405 hektárov, čiže o rozlohu viac ako 2 600 futbalových ihrísk. V Amazonskom pralese sa dnes ťažiarske aktivity realizujú na takmer 9 000 hektároch.
Líderka
Nemonte Nenquimo a organizácie, ktoré spoluzakladala, dokázali uchrániť časť teritória uprostred pralesa. Mimovládna organizácia na čele s pôvodnými obyvateľmi Ceibo Alliance a jej partnerská organizácia Amazon Front lines sa od svojho začiatku pred približne desiatimi rokmi snažia o zviditeľnenie dopadu ľudských aktivít na jedno z miest s najväčšou biodiverzitou vo svete a jeho obyvateľov. Okrem kampaní realizujú aj rôzne projekty s cieľom, aby pôvodní obyvatelia Amazónie neboli závislí od ropných spoločností. „Všetko chceme ponechať v rukách pôvodných obyvateľov, ktorí vedia pracovať sami bez toho, aby boli závislí od bielych ľudí,“ vraví Nenquimo v rozhovore.
V komunitách inštalujú solárne panely a systémy na zachytávanie dažďovej vody. Mládež učia pracovať s kamerou a tvoriť videá a filmy, aby tak mohli participovať na spomínaných kampaniach a sami vyrozprávať svoje príbehy. Podporujú ženy v podnikaní. Nenquimo sa vo svete stala známou predo všetkým ako líderka pôvodných obyvateľov v súdnom procese proti ekvádorskej vláde, ktorá v roku 2018 oznámila aukciu šestnástich nových koncesií pre ropné spoločnosti. Mali byť udelené na veľkom území Amazonského pralesa a prekrývali sa aj s tým, kde žijú Waorani.
Christopher Fragapane, Sophie Pincetti / Amazon Frontlines
Tri generácie. Nemonte Nenquimo so svojou dcérou a mamou v jej rodnej dedine Nemonpare.
Nenquimo začala v tom období organizovať komunity, hovorila s lídrami dedín, viedla zhromaždenia, na ktorých sa pôvodní obyvatelia rozhodovali o ďalších krokoch. Jej organizáciám sa vďaka celosvetovej kampani podarilo získať takmer 400-tisíc podpisov na petíciu smerovanú k miestnej vláde a ropným spoločnostiam. Napokon aj vďaka kampani, tlaku a organizácii pôvodného obyvateľstva sa podarilo dostať prípad pred súd.
Waorani spor s ekvádorskou vládou vyhrali s odôvodnením, že s nimi podľa medzinárodného práva nedostatočne konzultovala ťažobné aktivity. Išlo o precedens, avšak Nenquimo aj v rozhovore pre Forbes Woman pripomína, že boj pokračuje, lebo vláda naďalej rozširuje ropné projekty. Za svoju prácu a presvedčenie dostala aktivistka už niekoľko medzinárodných ocenení, napríklad Goldmanovu cenu za životné pro stredie, ktorú nadácia v minulosti udelila aj Zuzane Čaputovej.
Aktivity, ktoré robí, sú v Latinskej Amerike nebezpečné. Organizácia Global Witness dlhodobo eviduje v regióne najviac zabití aktivistov a aktivistiek za životné prostredie. „Ne mám strach,“ vraví Nenquimo. „Bála som sa len vtedy, keď sme podali žalobu na jednu ropnú spoločnosť a mnohí muži z našich komunít mi hovorili, že je to nebezpečné.“
Išla si vtedy po radu k otcovi, ktorý jej povedal, že aj jej starý a prastarý otec boli v ohrození, ale nikdy sa nevzdali, keď išlo o ochranu teritória. „Otec mi vtedy povedal: ‚Ty máš takú istú krv bojovníčky, nie? Kým si duchovne silná, nemusíš sa báť. Ak ťa zabijú, zrodí sa viac Nemonte,‘“ spomína Nenquimo, ktorá dnes žije aj so svojou rodinou v inej krajine, pretože čelili vyhrážkam. Nenquimo upozorňuje, že v jej kultúre neexistovala žiadna diskriminácia žien. „Kultúra Waorani si ženy veľmi vážila, pretože dávajú život novým bytostiam – deťom. Muži sa k nim správali s veľkou láskou,“ vraví s tým, že aj toto sa pod vplyvom vonkajšieho sveta vytráca.
„Záleží mi na tom, aby ženy boli líder kami… aby ženy boli silné a robili rozhodnutia pre mier,“ vraví. Vyzýva tiež k tomu, aby muži svoje ženy v takýchto snahách podporili. „Neviem, čo by bolo, keby som sa nezoznámila s Mitchom, ktorý je z úplne iného sveta,“ mieni. „Od začiatku sa učíme rešpektu. Mitch mi dodáva silu,“ hovorí.
