Ako dlho trvá, kým prelomový vynález prevráti naruby ekonomiku celého štátu? Ak sa opýtate ChatGPT, odpovie, že „disrupcia slovenskej ekonomiky sa už začala a v najbližšom čase sa bude zrýchľovať“. V tomto rozhovore uvažuje nad podobnými témami človek: profesorka Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, laureátka Vedeckej ceny Esetu.
Čo aktuálne určuje tempo „AI revolúcie“ v ekonomike? Rýchlosť, s akou od veľkých vendorov prichádzajú updaty softvéru, objem investícií, či niečo iné?
Dôležité sú aj investície, aj kvalifikovaní ľudia, ale aj samotné prelomové objavy. Práve na začiatku veľkých technologických revolúcií sa často spočiatku ani za objavy nepovažovali. Platilo to aj v jednej z klasických oblastí umelej inteligencie, počítačovom videní. Dlhé roky sme sa snažili riešiť to, čo vie malé dieťa, rozpoznávať veci okolo seba. Výskumníkov odjakživa zaujímalo, ako ten proces automatizovať.
Rozhodujúcim nástrojom pre AI v rozpoznávaní objektov sa stali neurónové siete. Prečo práve tie?
Samotný koncept umelých neurónových sietí má viac ako osemdesiat rokov, ale ešte v 90. rokoch niekoľkí významní vedci predpovedali, že je to slepá vetva výskumu. Našťastie sa našli zvedavci, medzi nimi aj čerstvý nobelista za fyziku Geoffrey Hinton a prišli prvé prelomové výsledky. Bolo to možné aj vďaka významnému nárastu výpočtovej kapacity.
Ďalší predpoklad pre nástup nového leta AI bol dostatok kvalitných dát. Keď AI vznikla ako pojem, prišli prvé pokusy v počítačovom videní. Vedci skúšali rozpoznávať rastliny a vytvorili prvý dátový súbor so stopäťdesiatkou označkovaných obrázkov. Dlhé roky sme nič lepšie nemali. Dnes už hovoríme nie o stovkách ani státisícoch, ale o miliónoch obrázkov – a nielen tých. V nasledujúcich dvoch rokoch bude zrejme vytvorených viac dát, ako bolo vytvorených doteraz. Počítame ich v zettabajtoch (desať na dvadsiatu štvrtú). Až viacero takýchto faktorov dohromady vytvorí nové príležitosti.
To sú predpoklady na použiteľnosť nástroja. Ako sa firmy dostali k aplikáciám?
V AI alebo presnejšie v strojovom učení sa modely používajú na istý typ úlohy. Špecifikom v hlbokom učení pritom je, že keď natrénujete model na danú úlohu a potom ho škálujete, trebárs zdvojnásobíte počet parametrov, zistíte, že zrazu má ešte aj nové, iné vlastnosti, napríklad umožní riešiť úlohy, ktoré nikto nečakal. Ak model opakovane škálujete, udeje sa to v nejakej miere znova. Do výskumu a vývoja AI sú dnes zapojené firmy, ktoré sa pretekajú v trénovaní modelov. Hoci nezverejňujú všetko, čo je spojené s trénovaním, vieme, že do vývoja naliali veľmi veľa peňazí. Prvé veľké AI modely vznikli vo firemnom prostredí a trend pokračuje. Takúto situáciu sme tu predtým nemali. Akadémia ťahá v strojovom učení za kratší koniec, nemá dostatočné finančné zdroje.
Tie sú potrebné najmä na čo? Hardvér, výpočtovú silu, či skôr kupovanie datasetov?
Závisí to od kontextu. Vo všeobecnosti sú peniaze veľmi dôležité, lebo väčšina veľkých počinov v strojovom učení stojí na tom, že urobíte veľa pokusov, no tie si často vyžadujú veľa trénovania, a teda aj vysoký výpočtový výkon. Aj AI sa dostala v poslednom období do popredia najmä vďaka tomu, že máme výpočtovú silu, akú sme predtým nemali. Dôležitá vlastnosť veľkých jazykových modelov, o ktorej sme pred pár rokmi netušili, je, že ich viete „dotrénovať“. Takzvané „základové“, foundation modely viete dotrénovať napríklad na iné jazyky, štýl vyjadrovania alebo iné úlohy, ako je napríklad analýza sentimentu. Každý nemusí mať desiatky miliónov eur len na natrénovanie veľkého modelu. Stačí to urobiť raz a ďalší už môžu fungovať nie s miliónmi, ale státisícmi eur. Ak pracujete v cloude, na niektoré úlohy stačia tisíce až desaťtisíce. Vznikne tam však závislosť od príslušného modelu.
Zohnať ľudí ochotných a schopných naučiť sa robiť nové veci s technológiami ako je AI, je veľký problém, keďže vývoj ide extrémne rýchlo. Špeciálne na Slovensku, z ktorého práve títo ľudia vo veľkom odchádzajú.
Ako je to s dostupnosťou týchto modelov?
Viaceré foundation modely sú otvorené, v roku 2023 ich bola dostupná skoro stovka. Nástroj je teda už celkom dostupný, akurát musíte mať modely kde dotrénovať a ladiť, čo môže byť stále problém. Grafické karty nie sú práve najlacnejšie, rovnako ani služby poskytujúce výpočtovú infraštruktúru. Pre výskum a aj menšie firmy to môže byť celkom zásadné obmedzenie. Dnes už máme na Slovensku viaceré dobré možnosti. Spoločnosti si môžu v rámci štátnej pomoci de minimis vyskúšať cez hopero.sk superpočítač Devana, ktorý je od minulého roka prístupný pre užívateľov.
Sú problémom aj úložiská? Alebo skôr ich dostupnosť a kvalita?
Úložisko je asi najmenší problém, dôležité je najmä mať dobré dáta. Stále platí heslo „garbage in garbage out“, teda nekvalitný vstup, nekvalitný výstup. So zlými trénovacími dátami nemáme veľkú šancu dosiahnuť dobré riešenie. Trochu sa to však mení práve príchodom generatívnej AI. Dnes už nepotrebujete mať vždy dáta vyčistené až tak precízne, no ak chcete napríklad použiť jazykový model natrénovaný na najrôznejších textoch na prácu s legislatívou, ale nedotrénujete ho s dobrými dátami, bude si vymýšľať výrazne viac, ako sme ochotní akceptovať. Navyše bude hovoriť jazykom, ktorý nezodpovedá jazyku právnikov.
Neplatí to len pre posledné roky. S dátami sa pracuje už desiatky rokov a vždy platilo, že osemdesiat až deväťdesiat percent času a energie ľudí sa minie na to, aby sme mali kvalitné dáta. Tento pomer sa síce mení s ohľadom na generatívnu AI, ale zostáva ako zásadný predpoklad dobrého riešenia.
Spomenuli ste aj dôležitosť kvalifikovaných odborníkov. To hovorí prakticky každé odvetvie už dlho.
Osobne si myslím, že v AI sú ľudia úplne najdôležitejší. Peniaze a grafické karty sa dajú zohnať, aj dát je už pomerne dosť a už ich „nenaháňame so sieťkou“ ako kedysi. Spracúvajú sa pomerne kvalitne. Zohnať ľudí ochotných a schopných naučiť sa robiť s týmito technológiami nové veci, keďže vývoj ide extrémne rýchlo, je veľký problém. Špeciálne na Slovensku, z ktorého práve títo ľudia vo veľkom odchádzajú. Zatiaľ tu nevidím realistické kroky smerujúce k tomu, aby sme si šikovných ľudí udržali. Iniciatívy sú skôr náhodné. Naša krajina už dlhšie neslávne vedie v najrôznejších štatistikách týkajúcich sa úniku mozgov a týka sa to najmä informatikov a lekárov.
Ako bude vývoj AI pokračovať? Zaplavia nás aplikácie s AI a používatelia, firmy aj verejný sektor „preplávajú“ do nového sveta, podobne ako sme prešli z počítačov na mobily? Alebo môžu niektoré trhy či štáty zaostať, ak nebudú mať lokalizované verzie, prípadne infraštruktúru?
Umelá inteligencia je horizontálna, asi si nebudeme musieť kupovať úplne nové zariadenia. Už teraz je v telefóne pekná „kôpka“ AI. Ale ten typ softvéru, ktorý zrejme zmení svet ešte viac ako doteraz, bude ten, ktorý bude ľuďom vo veľkom rozsahu pomáhať v rozhodovaní. Do súčasného boomu pomáhala AI najmä v rozhodovaní vo veľmi úzko špecializovaných expertných a kontrolovaných oblastiach, napríklad vo výrobe alebo v zdravotníctve. Bežným ľuďom možno ešte v navigácii, ale to nie je také rozhodovanie, ktoré by mohlo meniť názory, životný štandard alebo by mohlo viesť k zmene spoločenských pravidiel. A tie sa menia, už teraz je svet iný a v budúcnosti určite bude iný.
V akom zmysle?
V tom, že technológie pomôžu skupinám ľudí zmeniť spoločenské usporiadanie. Pravidlá, ktoré máme dnes nastavené, už nebudú platiť. Tú zmenu algoritmy AI môžu umožniť a urýchliť, najmä ak dovolíme ich nevhodné používanie alebo sami budeme nevedomky k takémuto používaniu prispievať. Svet je viac a viac zložitý, premenlivý, nejasný a nejednoznačný. K tomu sa vďaka AI pridáva exponenciálna rýchlosť a to už je pre človeka náročné zvládnuť.
Čo sa stane v prípade, ak sa Slovensko nebude dostatočne venovať AI?
Ovplyvní nás to. Ak firmy, ktoré podnikajú na Slovensku, nebudú mať dostatočné povedomie o tom, že to, čo robia, môžu robiť efektívnejšie, ich produkty nebudú konkurencieschopné či predajné. Zrejme budú drahšie, prípadne menej kvalitné. Know-how si budú musieť kupovať a to je drahé. Niekedy budú stáť nielen pred otázkou, ako niečo urobiť lepšie, ale aj ako niečo vôbec dokázať urobiť.
Česko nám jednoznačne uteká. Aj Babišova vláda, aj tá aktuálna, do AI investovali. Nebáli sa dať z Plánu obnovy na AI projekt aj 7 miliónov eur. My rozdávame do vedy po 100-tisícoch bez fokusu, nemáme odvahu na podobné kroky.
Napríklad?
Jedna z oblastí, v ktorej sa dosť dlho využíva AI, je predpoveď počasia a špeciálne krátkodobá predpoveď počasia. Klasické numerické metódy sa dlhé roky vyvíjali a zlepšovali. Ak sa k tomu pridá strojové učenie a natrénujeme model na satelitných dátach, dokážeme zlepšiť výsledky. Sú prípady, keď si vystačíme s tým, že si kúpime službu poskytujúcu krátkodobú predpoveď počasia, no nemusí stačiť na niektoré špecifické prípady použitia, ako napríklad efektívnu údržbu ciest.
Takých príkladov je mnoho, ale vo všeobecnosti je veľmi dôležité, aby tu boli ľudia, ktorí rozumejú AI a spolupracujú s expertmi v príslušnej oblasti. Možno budú zakladať nové firmy, napríklad ako dodávatelia, a vymyslia aj ďalšie služby a produkty, po ktorých bude dopyt. Slovensko má dnes vysoký počet malých a stredných firiem, ako aj mikropodnikov, ale len veľmi málo firiem v oblasti deep tech. Naopak, máme mnoho firiem, čo vyrábajú alebo poskytujú služby, ktoré im umožňujú akurát prežiť a takto si „fungujú“. Podľa mňa to nebude udržateľné, najmä nie v súvislosti s automatizáciou, či už výroby, ale aj služieb.
Čo sa stane, ak sa to nepodarí?
Ak naša krajina na tento vlak nenaskočí, zrejme sa hneď neocitneme na úrovni chudobných krajín, ale keďže už teraz sme skoro na chvoste v nasadzovaní AI, potom na tom chvoste už budeme s istotou. Keďže Európa a svet sú globálne, ľudia budú tieto zmeny veľmi ťažko znášať, čo môže pre malú krajinu produkovať ťažké spoločenské situácie. A to stále nehovoríme o možnosti, že sa zmení klíma alebo spoločenský režim. Na druhej strane máme ako malá krajina výhodu, že rozhodnutia by sme mali vedieť robiť jednoduchšie – vrátane tých pre investovanie do AI.
Keď hovoríme, či je Slovensko na AI pripravené, otázka vlastne znie: ako sa nejaký štát na ňu vôbec môže pripraviť?
Sedliackym pohľadom vidíme, že doteraz vždy platilo, že keď chcete pripraviť krajinu na technologickú revolúciu, ktorá sa najviac týka sféry s vysokou pridanou hodnotou, musíte mať ľudí schopných zachytávať a rozvíjať nové veci s potenciálom pre lokálny ekosystém. Vo vede, v praxi a v ich prepojení. V našich podmienkach ide aj o cirkuláciu talentu, keďže máme obrovské bohatstvo v podobe kvalifikovaných ľudí v zahraničí. Možno na Slovensko neprídu ani zajtra, ani o desať rokov, ale sú ochotní pomáhať nám a byť súčasťou našich komunít. Takisto sa nesmieme báť otvoriť dvere expertom z iných krajín.
Vráťme sa ešte k zmene fungovania spoločnosti či režimu, ktorú ste načrtli. Čo s nimi?
Možno sa to dnes všetkým tak nejaví, ale spoločnosť sa skutočne veľmi mení. Menila sa odjakživa, ale teraz je to rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Neviem, či sa formálnej zmeny spoločenských pravidiel dožijem, procesy v dejinách trvajú aj dlhšie. Možno to bude tridsať rokov, možno päťdesiat, ale možno aj menej ako desať, najmä pre exponenciálnu rýchlosť zmien, nárast zložitosti a informačný chaos. Aj preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme mali silný výskum v spoločenských odboroch, nielen prírodné a technické vedy. Krajina, ktorá bude viac dbať na kultúru a súdržnosť spoločnosti, budovať komunity, kde ľudia doslova nájdu zmysel, prijatie a lásku,
bude mať šancu vyjsť zo zmien najlepšie, lebo tieto oblasti v skutočnosti určujú to, kým sme. V praxi by to však nemalo prebiehať bezbreho, s predstavou, že do sektora „dáme peniaze a bude to“. Skôr ide o to, že dáme vedcov dohromady, aby riešili problémy dôležité najmä pre priestor, v ktorom dnes žijeme.
Čo je na začiatku AI éry pre Slovensko „nízko visiacim ovocím“, ktoré by sme mohli vedieť obrať rýchlo?
V praxi vždy ide o to, aby sme včas identifikovali tímy ľudí, ktorí robia na dobrých projektoch, a podporili ich. Slovenská ekonomika je založená na automotive, s ktorým súvisia odbory ako automatizácia a robotizácia. To je oblasť, v ktorej sa vieme posunúť ďalej. Dúfam aj v úspech biotechu, na pokrok by stačili aj jedna-dve dobré firmy, ktoré dosiahnu prelomové veci. V sektore už aj existujú viaceré iniciatívy.
Zároveň v dnešnom svete produkovania dát vidím veľkú pridanú hodnotu v spracovaní informácií tak, aby ľudia vedeli riešiť problémy a vyhodnotiť kvalitu informácií. Kempelenov inštitút práve rozbieha projekt sprístupnenia pokročilých jazykových technológií pre slovenský jazyk. Základom je vedieť vyhodnotiť kvalitu rôznych modelov z pohľadu slovenčiny a tiež vytvorenie slovenského veľkého jazykového modelu alebo série modelov. To prispeje k lepším službám alebo produktom, ktoré pracujú s informáciami, a to sa týka veľkého množstva aplikácií.
Miro Nôta
Existujúce modely na to nestačia?
Dnešné veľké jazykové modely sú viacjazyčné: spustíte si ChatGPT alebo podobný softvér a môžete sa s ním relatívne slušne „porozprávať“ aj v slovenčine. Reálne to však veľmi kvalitná komunikácia nie je a pre mnohé scenáre v praxi to nie je dostačujúce. Práca na slovenských jazykových modeloch určite pomôže aj s tvorbou ďalších: ak viete trénovať AI pre slovenčinu, jazyk s malým rozsahom zdrojov, budete to vedieť aj pre ďalšie podobné jazyky a aj ďalšie úlohy. Krivka poradenskej spoločnosti Gartner 2024 pre AI má na samom vrchole očakávaní AI inžinierstvo. S takýmito projektmi na Slovensku máme šancu naskočiť do rozbehnutého vlaku inovácií založených na AI.
Tvoria sa v AI nové príležitosti, ktoré nesúvisia so zavádzaním softvéru do existujúcich odvetví?
Jedna z oblastí, ktorá medzi podnikateľmi nie je veľmi populárna, je regulácia umelej inteligencie, čo môže byť pre Slovensko príležitosťou. Zďaleka sa nemusia naplniť obavy, že pre reguláciu sa zastaví vývoj. Kritické bude, ako jednotlivé prvky regulácie implementujeme: nakoľko striktní budeme pri posudzovaní transparentnosti či využívaní dát pre trénovanie modelov. Pre AI systémy, ktoré budú podliehať regulácii, bude treba posúdiť zhodu AI systému s požiadavkami. Je to podobný princíp ako v prípade elektrických spotrebičov, ale omnoho komplexnejší proces, najmä preto, že interpretácia pravidiel nie je celkom jasná, čo nám môže poskytnúť potrebnú flexibilitu.
Slovensko má jedinečnú príležitosť stať sa vstupnou krajinou pre nasadzovanie AI produktov do Európy pre krajiny mimo Európskej únie, podobne ako sa Írom podarilo získať domicil mnohých veľkých korporátov. Zatiaľ je v tejto oblasti „tichučko“, ale veľmi rýchlo sa jej môžu chopiť iné krajiny. Taká služba by mohla priniesť veľké benefity. Ak testujete, dostávate sa k najväčšiemu know-how, aké sa dá získať. Ak budete mať ľudí, ktorí problému rozumejú, zvýši to ich kvalifikáciu, nehovoriac o tom, že je to dobrý biznis.
Miro Nôta
Aj banky či fintech hovoria, že Slovensko je dobrý testovací trh pre aplikácie, lebo je tu vysoká adopcia. Platí analógia aj v AI?
Fintech je veľmi dobrý aj pre AI. Potrebuje komunikovať presne, nemôže si dovoliť skreslenia, nesprávne údaje a podobné problémy. Banky tiež vždy budú komunikovať lokálnym jazykom, pre AI sú teda skvelý „test bed“. Podobná oblasť je aj telco.
Telco je aj príklad dôležitosti investícií do infraštruktúry, napríklad sietí. Čo si žiada AI z infraštrukturálneho pohľadu?
Potrebuje silné výpočtové kapacity, keďže trénovanie modelov si vyžaduje obrovské množstvo jednoduchých operácií, čo je iná výpočtová architektúra ako pri klasických výpočtových systémoch. Požiadavky spĺňajú grafické karty, ktorých predaj priamo určuje rozsah vývoja AI systémov. Ohľadne telca, konkrétne 5G, to je krásna príležitosť pre AI a pre personalizáciu. Zatiaľ nemáme realisticky personalizované služby. Sociálne siete ich robia, ale v klasických však nevedia dobre rozlišovať, kto aký naozaj je a aké má skutočné potreby. Ak raz zákazník dostane ponuku služieb či tovarov, ktoré naozaj potrebuje v danej situácii, bude to ďalšie zvýšenie rizika manipulácie s ľudským úsudkom.
Pred časom internet prakticky zlikvidoval papierové listy. Čo by sa mohlo zmeniť alebo skončiť pre nástup AI? Skončia pre hlasové ovládanie displeje a klávesnice?
Veľa sa hovorilo o tom, že zmiznú knihy a papier, ale zatiaľ sa to nestalo. Zobrazovacie zariadenia budeme asi ešte potrebovať dlho. Už dnes dokážu postihnutí ľudia vďaka rôznym systémom komunikovať pohybom očí. Mnohí ľudia sú však vizuálne typy. Napríklad keď si ja pustím audioknihu, často po pár minútach neviem, čo sa pred chvíľou hovorilo. Potrebujem obsah vidieť.
A tie klávesnice verzus povely?
Možno nájdeme iný spôsob písania, jednoduchší. Hlas má však problém – je ho počuť a to druhých ľudí vyrušuje. Myslím si, že preto budú „tichý“ a hlasový spôsob komunikácie koexistovať. O sto rokov možno nebudeme potrebovať klávesnice, ale nemyslím si, že hlas bude jediným spôsobom komunikácie. Napriek tomu, že je prirodzenejší a písmo vzniklo až následne.
Čo bude o pár rokov tvoriť základ konkurencieschopnosti firiem, krajín, jurisdikcií?
Budem sa opakovať, ale veľmi záleží na tom, akých ľudí sa podarí zhromaždiť v danej krajine, prípadne v nejakom digitálnom priestore s danými pravidlami. Neviem, ako bude vyzerať spoločnosť, či tu ešte budú štáty v dnešnej podobe. Už dnes máme vo svete súkromné firmy, ktoré vlastnia viac ako celé štáty.
Slovensko stále patrí k štyridsiatim najvyspelejším krajinám sveta (podľa Legatum Prosperity Index, pozn. red.). V zásade platí, že spoločnosť je aj taká bohatá, akých bohatých ľudí má. Máme urgentné problémy so školstvom či zdravotníctvom, ale pravdou je, že čím viac tu bude bohatých ľudí, ktorí budú ochotní svoje bohatstvo dávať ďalej, tým lepšie sa krajina bude mať, a to dlhodobo.
Možno to znie paradoxne, ale práve preto, že je dôležité postarať sa aj o hendikepovaných ľudí, ale nezabúdať na tých, ktorí dostali dary v podobe talentu a vďaka nemu zlepšovali našu konkurencieschopnosť aj schopnosť pomôcť slabším. Štát by mal identifikovať a inicializovať procesy, vďaka ktorým bude viac firiem schopných škálovať podnikanie a prispôsobiť sa prostrediu, ktoré sa rýchlo mení.
Napríklad?
Napríklad v spomínanej regulácii umelej inteligencie. Kto pomôže firmám? Pre ne to budú náklady, ktoré môžu výrazne spomaliť až zastaviť rozvoj. Krajina, ktorá do takýchto procesov investuje, z toho určite významne vyťaží. Ani organizácie ako Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý prepája akadémiu a biznis, nemôžu fungovať dlhodobo, ak firmy nemajú zdroje na rozvoj svojho podnikania s využitím najnovších vedeckých poznatkov.
Môže byť problémom v adopcii AI malý počet obyvateľov Slovenska? Často sa hovorí, aké je dôležité, že centrálna vláda Číny prijíma rozhodnutia o použití osobných údajov takmer 1,5 miliardy ľudí.
Už to, že sme krajina, ktorá je v takzvanej vyspelej časti sveta, prirodzene ovplyvňuje tento sektor. Autoritársky režim dokáže vývoj AI silno podporiť, lebo nemá žiadny problém s používaním dát. My, vzhľadom na to, že pre nás je človek najvyššia hodnota, to vnímame inak. Nie som si istá, koľko ľudí si vôbec uvedomuje, že rozširovaním AI sa hodnota jednotlivca môže výrazne obmedziť. Môžeme sa fakticky vrátiť k režimom, ktoré sme v poslednom storočí z väčšej časti vyspelého sveta úspešne odstránili. Počet ľudí v krajine nemá na AI veľký vplyv, skôr majú vplyv investície a podnikateľské prostredie. Silicon Valley nie je veľká oblasť, ale naakumulovali sa tam aj firmy, aj kapitál obrovského rozsahu. Tu Slovensko ťahá za kratší koniec.
Ak sa pozrieme „od Berlína po Sofiu“, čo významné v AI robia naše blízke krajiny?
V Nemecku sa ešte počas vlády kancelárky Merkelovej veľa investovalo do vedy a za desať-dvadsať rokov už bolo vidieť výsledky. V krajine je tiež viac ako sto výskumných inštitútov spolupracujúcich s univerzitami – od veľkého Max Planck inštitútu, ktorý je takmer z 90 percent financovaný štátom, cez menšie v rôznych odvetviach s veľkosťou stoviek a niekoľko tisíc výskumníkov a inžinierov až po celkovo 30-tisíc tvorivých zamestnancov v Fraunhoferovom inštitúte. Na ekonomiku má také prepojenie výskumu a biznisu obrovský vplyv. To bol aj dôvod, prečo sme založili Kempelenov inštitút.
Náš najbližší sused, Česko, nám jednoznačne uteká. Aj Babišova vláda, aj aktuálna vláda investovali do AI, dokonca sa nebáli vyčleniť z Plánu obnovy na AI projekt sedem miliónov eur. My rozdávame do vedy po 100-tisícoch a bez fokusu, nemáme odvahu na podobné kroky. V Česku dávajú do vedy na hlavu dvojnásobok ako my a prejavuje sa to.
V Bulharsku pred rokom a pol vznikol inštitút INSAIT zameraný na umelú inteligenciu. Založil ho Martin Vechev, profesor pôsobiaci na ETH Zürich, a do Sofie ťahá ľudí z celého sveta. Vláda prispela sumou sto miliónov dolárov na desať rokov, lokálne firmy pridali ďalších 40 miliónov. Keď som s Martinom diskutovala o inštitúte, povedal: „Keď mi niekto do inštitútu bude pretláčať niečo, čo nemá kvalitu, peniaze vrátim!“
V podnikateľskom sektore sa podmienky vytvoria prirodzene: máte nápad, peniaze a podnikáte s hlavným cieľom zisku. Vo vzdelávaní a výskume však musíte hľadať, ktoré tímy podporiť tak, aby sa stali magnetom pre talent.
Spomenuli ste, že dnes sú firmy, nie akadémia hybnou silou pri vývoji umelej inteligencie.
Celosvetovo.
A na Slovensku?
Na Slovensku to zatiaľ ide pomalšie. Iste, sú tu firmy, ktoré do svojich produktov pridávajú AI, ale veľa o tom nevieme. Ak dnes prídete na medzinárodnú vedeckú konferenciu o AI, je to niečo celkom iné ako kedysi. Keď som začínala v 80. rokoch, konferencie vedcov z tejto oblasti mali pár stoviek účastníkov. Dnes majú najlepšie vedecké konferencie s témou strojového učenia tisícky účastníkov a takmer polovicu predstavujú účastníci z firiem, ktorí často publikujú spolu s vedcami z akadémie. Zverejňujú aj časť výsledkov vo forme vedeckých článkov, modelov či datasetov s cieľom podporiť ďalší výskum. Na Slovensku som také niečo zatiaľ nezachytila.
Úspech sa vždy odvíja od ľudí. Celkom ma vystrašilo, keď som zistila, že nám podľa štatistiky OECD na Slovensku klesá koncentrácia AI talentu. Od roku 2017 do roku 2022 nám percentuálny podiel ľudí, ktorí majú na LinkedIne uvedené AI, klesol z 32 percent na 16. Ľudia sú kľúčoví, už som to viackrát povedala. Talent príde tam, kde je stabilné prostredie, kultúra dôvery a zaujímavé výzvy. O to sa v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií snažíme. To však nestačí, musíme zapojiť všetkých hráčov a škálovať.
